Arktída prestáva byť „ďaleko“: Vojaci trénujú v tábore na vojnu s Ruskom v extrémnych podmienkach

Británia v reakcii na rastúce bezpečnostné hrozby zo strany Ruska posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde a rozširuje výcvik kráľovských mariňákov v severnom Nórsku, informuje portál Politico. 

Elitné jednotky sa v severnom Nórsku zoznamujú s divočinou a zároveň prechádzajú tvrdým výcvikom. Táborenie v snehu pri teplotách pod -20 °C zakončujú skokmi cez ľadové diery, pričom kričia svoje meno, hodnosť a číslo, kým ich ostatní vytiahnu z vody. Následne sa vyváľajú v snehu, vypijú pohár rumu a pripijú si na kráľa Karola III.

Rozsiahla základňa

Britský výcvik v extrémnych poveternostných podmienkach v tejto oblasti pritom nie je novinkou. Siaha až do čias studenej vojny. Novým prvkom je však vojenská základňa Camp Viking, zariadenie v Skjoldu v severnom Nórsku.

Otvorili ho v roku 2023 po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu a jeho kapacita má podľa plánov dosiahnuť 1 500 príslušníkov už túto jar, pričom budúci rok by sa mala zvýšiť až na 2 000.

Británia „v podstate zdvojnásobuje“ počet námorníkov v Nórsku

Ako uviedla v rozhovore pre Politico britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, Británia „v podstate zdvojnásobuje“ počet svojich kráľovských námorníkov v Nórsku v priebehu troch rokov. Tento krok zapadá do širšieho posilňovania prítomnosti spojencov v strategicky citlivom regióne.

Cvičenia podľa Politico odzrkadľujú misie, ktoré by vojaci vykonávali v prípade aktivácie článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Veliteľ britského komanda, brigádny generál Jaimie Norman, varoval, že Európa už podľa neho nežije v skutočnom mieri, ale pohybuje sa na pomedzí medzi mierom a vojnou. Zároveň zdôraznil, že Arktída je kľúčovým priestorom, ktorý môže rozhodovať o bezpečnosti celého euroatlantického regiónu.

Napätie okolo Grónska

Posledné týždne v inej časti odzrkadľuje aj ďalšia kríza. Americký prezident Donald Trump vyvolal krízu medzi Spojencami tým, že si nárokoval na Grónsko. Hoci najnovšie počas svojho prejavu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) povedal, že USA pri Grónsku nechcú použiť silu. 

„Nemusíme použiť silu, nechceme použiť silu, nepoužijeme silu, ale USA chcú tú jednu vec, ktorá sa volá Grónsko,“ vyhlásil Trump . So šéfom NATO Markom Ruttem v Davose oznámil, že sa zhodli na „rámci budúcej dohody“ o kontrole nad arktickým ostrovom, ktorý podľa neho zohráva kľúčovú úlohu pre bezpečnosť USA.

Správa prišla niekoľko hodín po tom, čo predstavitelia NATO samostatne diskutovali o možnosti, že Spojeným štátom bude udelená suverenita nad niektorými územiami v tejto oblasti pre vojenské základne, uviedli pre The New York Times traja vysokopostavení predstavitelia oboznámení s diskusiou.

Arctic Sentry

Európski spojenci sa snažia posilniť svoju pozíciu v Arktíde – nielen voči Rusku, ale aj smerom k Washingtonu. Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová spolu s nórskym ministrom Espenom Barthom Eidem verejne podporili myšlienku novej misie NATO s pracovným názvom „Arctic Sentry“, píše Politico. Jej cieľom má byť prehĺbenie vojenskej spolupráce v regióne, čelenie ruským hrozbám a zároveň signál smerom k Donaldovi Trumpovi, že Európa berie Arktídu vážne a je pripravená prevziať väčší diel zodpovednosti.

Konkrétne parametre plánovanej misie však zatiaľ nie sú jasné. Otázniky visia nad tým, koľko vojakov by sa do nej zapojilo, či by išlo najmä o pozemné jednotky alebo by mala výraznejší námorný či letecký rozmer. Aj napriek tomu sa už teraz hovorí o tom, že podobné aktivity ako výcvik v severnom Nórsku by sa mohli rozšíriť aj na Grónsko – a tiež na strategické lodné trasy v jeho okolí.

Dôvodom je rastúce napätie v severných vodách. V severnej Európe pribúdajú správy o „tieňových flotilách“, ktoré prepravujú sankcionovanú ropu, a zároveň aj o údajnej sabotáži komunikačných káblov na dne mora. Bezpečnosť Arktídy sa tak prestáva vnímať ako vzdialená geopolitická téma – a čoraz viac ako priamy problém európskej obrany, konštatuje portál. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie