25-ročná Viktória pracuje v Slovenskom centre pre polovodiče: „Práca v prevažne mužskom sektore je plná výziev“

25-ročná Viktória Vörösová pracuje v Slovenskom centre pre polovodiče na pozícii Referentky pre európske politiky v oblasti polovodičov a čipov. Vypomáha aj slovenskému delegátovi Chips Joint Undertaking, ktorý sa problematike čipov a polovodičov venuje na európskej úrovni.

K zamestnaniu sa dostala vďaka svojej diplomovej práci, v ktorej sa problematike venovala, pričom s akademickým úspechom stále nekončí. V štúdiu pokračuje ďalej, aktuálne je v 1. ročníku na doktorandskom štúdiu na EUBA na Katedre medzinárodného podnikania.

Zastúpenie žien je v odbore mizivé

Ako Viktória uvádza, ženy v odbore mikroelektroniky nájdeš ťažšie ako mužov, no zopár ich je. V Slovenskom centre pre polovodiče sa síce počet žien zvyšuje, no stále ide o odvetvie dominované mužmi. Viktória opísala, aké je to pracovať v prevažne mužskom kolektíve a prečo ju táto práca oslovila. 

• Aká je náplň Viktóriinej práce
• Čo ju na zamestnaní najviac fascinuje
• Ako vyzerá jej bežný pracovný deň
• Prečo môže byť práca v mužskom kolektíve výzva
• Čo podľa Viktórie najčastejšie odrádza ženy od takýchto odborov

Ako by si laikovi vysvetlila náplň svojej práce?

Ak by som to mala vysvetliť jednoducho, snažím sa porozumieť tomu, čo sa v oblasti čipov a polovodičov deje na európskej úrovni, a pomôcť tieto informácie preniesť do slovenského prostredia.

Sledujem európske politiky a rozhodnutia, pripravujem podklady pre rokovania a venujem sa najmä „netechnickej“ strane tohto vysoko technického sektora. Súčasťou mojej práce je aj podpora pri príprave projektov a hľadanie spôsobov, ako môže Slovensko tieto európske iniciatívy lepšie využiť v praxi.

Prečo sú podľa teba čipy dnes strategickou otázkou pre Európu?

Čipy sú dnes základom takmer všetkých moderných technológií – od smartfónov, cez automobily až po zdravotníctvo či energetiku. Európa si v posledných rokoch uvedomila, že je v tejto oblasti výrazne závislá od dodávok z iných častí sveta, čo sa ukázalo ako riziko počas kríz.

Preto sa z čipov stala strategická téma, ktorá sa netýka len technológií, ale aj ekonomickej stability, bezpečnosti a schopnosti Európy obstáť v globálnej konkurencii.

Pre mnohých ľudí sú polovodiče „neviditeľná“ téma. Čo ťa na nich osobne zaujalo natoľko, že si im venovala celé štúdium a zamestnala sa v tomto odbore?

K téme polovodičov som sa dostala počas štúdia strategických závislostí a rizík v globálnych hodnotových reťazcoch. Práve v tomto kontexte sa veľmi výrazne ukázala oblasť čipov, najmä v období pandémie, keď ich výpadok spôsobil vážne problémy v hospodárstve a priemysle.

Zaujalo ma, ako jedna relatívne „neviditeľná“ súčasť dokáže ovplyvniť celé odvetvia aj ekonomiky. Aj preto sa tejto téme venujem hlbšie aj v rámci svojho PhD. štúdia, kde sa zameriavam na otázky strategických závislostí a rizík aj v oblasti polovodičov a hľadanie spôsobov, ako ich možno v budúcnosti lepšie zvládať na úrovni Európy aj jednotlivých krajín.

zdroj: Archív/Viktória Vörösová

Pracuješ na priesečníku politiky, ekonomiky a technológií. Vnímaš to skôr ako výhodu alebo ako neustálu výzvu?

Vnímam to ako kombináciu oboch. Na jednej strane je to výzva, pretože si vyžaduje neustále učiť sa nové veci a pohybovať sa medzi veľmi odlišnými svetmi. Zároveň je to však veľká výhoda – umožňuje mi vidieť širšie súvislosti a lepšie chápať, ako technické rozhodnutia ovplyvňujú ekonomiku a verejné politiky.

Práve toto prepojenie považujem za kľúčové, najmä v oblasti, ako sú polovodiče, kde sa technológia nedá oddeliť od strategických a politických rozhodnutí.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Môj bežný pracovný deň je skôr kombináciou rôznych úloh než pevnej rutiny. V pracovnej časti sa venujem najmä projektom a aktuálnym výzvam, príprave materiálov na rokovania a sledovaniu európskych tém v oblasti polovodičov.

Popri práci sa zároveň venujem doktorandskému štúdiu – učím, vediem bakalárske práce a píšem odborné články. Niektoré dni sú viac analytické, iné zas viac o komunikácii a koordinácii, a práve táto pestrosť ma na mojej práci baví.

Vypomáhaš slovenskému delegátovi v Chips Joint Undertaking. Čo to znamená v praxi a akú zodpovednosť to so sebou nesie?

V praxi ide najmä o spracovanie a prehľad materiálov, ktoré prichádzajú z Chips Joint Undertaking. Pomáham ich zhrnúť, dať do kontextu a pripraviť podklady tak, aby boli pre slovenského delegáta čo najzrozumiteľnejšie a použiteľné pri rokovaniach. Zodpovednosť vnímam najmä v tom, aby boli tieto informácie presné, aktuálne a správne interpretované v širšom európskom kontexte.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory