Nemecko sa vo veľkom pripravuje na vojnu. Generál opísal najhorší scenár a krízové plány Bundeswehru
- Nemecko sa pripravuje na totálnu vojnu s Ruskom
- Plánuje sa masívny presun vojsk NATO cez Nemecko
- Generáli varujú pred útokom už v priebehu 2-3 rokov
- Nemecko sa pripravuje na totálnu vojnu s Ruskom
- Plánuje sa masívny presun vojsk NATO cez Nemecko
- Generáli varujú pred útokom už v priebehu 2-3 rokov
Bundeswehr sa pripravuje na scenáre totálnej vojny, v ktorých by Nemecko bolo od prvých hodín kľúčovým aktérom. Počíta sa s masívnym presunom jednotiek NATO cez nemecké územie na východné krídlo aliancie. Súčasťou príprav je aj zvládanie tisícov zranených denne a kolapsov infraštruktúry.
Nemecký generálporučík Gerald Funke v rozhovore pre The Times varoval, že Moskva môže zaútočiť o dva-tri roky, pričom Nemecko by bolo v centre konfliktu. Nie je jediný, kto upozorňuje na blížiacu sa ruskú hrozbu.
Ako sme ťa už informovali, generálporučík nemeckej armády Alexander Sollfrank tvrdí, že Rusko má kapacitu kedykoľvek uskutočniť limitovaný útok na územie NATO. „Ak sa pozriete na aktuálne schopnosti a bojovú silu Ruska, Rusko by mohlo začať menší útok na územie NATO už zajtra,“ podotkol Sollfrank.
Ako vyzerá najhorší scenár podľa Funkeho
Konflikt by sa začal masívnym útokom na východné krídlo NATO, pričom nemecká brigáda by z Litvy okamžite vstúpila do bojov a v priebehu dní by ju posilnili desaťtisíce ďalších vojakov.
Nemecké prístavy by podľa generálporučíka v Severnom morí prijímali spojenecké jednotky, ktoré by boli presúvané na východ cez infraštruktúru narušovanú sabotážami, kybernetickými útokmi a možnými raketovými údermi. Súbežne by denne prúdili stovky až tisíce zranených späť do Nemecka, čo by preťažilo nemocnice v rozsahu porovnateľnom s najhoršími dňami pandémie.
Funke zdôraznil, že rozsah obetí by bol neporovnateľný s doterajšími misiami, vrátane Afganistanu, a predstavoval by úplne novú úroveň záťaže pre armádu aj civilný štát. „Zatiaľ čo v Afganistane som mal vysoký, ale zvládnuteľný počet zranených, teraz musím počítať s možnosťou tisíc zranených denne. Čím bližšie sa na to pozriete, tým zložitejšie to je a tým ťažšie si to predstaviť.“
Nemecko má fungovať ako hlavný logistický uzol NATO v Európe
Preto už Nemci podľa neho pripravujú krízové scenáre.
Práve zdravotná starostlivosť a logistika sú podľa neho najťažšie predstaviteľné, pretože ide o kombináciu vojnových strát, civilných kapacít a chaosu spôsobeného hybridnými útokmi. Upozornil, že čím detailnejšie sa tento scenár analyzuje, tým jasnejšie je, že ide o extrémne komplexnú a krehkú situáciu.
Úlohou Funkeho velenia je zabezpečiť plynulý presun vojakov, techniky, paliva a zdravotnej starostlivosti. Logistika musí fungovať aj pri sabotážach, výpadkoch elektriny a kybernetických útokoch. Dôraz sa kladie na redundanciu trás a schopnosť rýchlo improvizovať.
„Je pre nás dôležité udržať Nemecko ako logistické centrum… ak jedna trasa zlyhá, musíme mať možnosť použiť inú.“
Bez civilnej spoločnosti nie je obrana možná
Generálporučík Gerald Funke otvorene priznáva, že samotná armáda by v modernom konflikte nestačila. Obrana štátu je podľa neho možná len vtedy, ak sa do nej aktívne zapojí celá spoločnosť – od štátnych inštitúcií až po súkromné firmy. Ide o návrat ku konceptu, ktorý bol v Nemecku samozrejmosťou počas studenej vojny.
„Treba to povedať úplne jasne: bez civilnej podpory v rámci konceptu totálnej obrany by sme sa neboli schopní brániť.“
Presnosť plánovania ako dedičstvo studenej vojny
The Times pripomína, že pred rokom 1990 malo Západné Nemecko nielen povinnú vojenskú službu a masívne ozbrojené sily, ale aj mimoriadne detailné obranné plány. Každý jednotlivec – vojak aj civil – presne vedel, kde má v prípade vojny pôsobiť. Podľa Funkeho bola táto úroveň konkrétnosti kľúčovou výhodou.
„Každý z nás presne vedel, kde by bol nasadený – doslova až po konkrétny zákop. Nebolo to len ‚niekde pri Kasseli‘, ale presne v tejto dedine a v tomto kúte lesa.“
Návrat k systematickej príprave
Funke potvrdzuje, že podobný prístup sa dnes opäť dostáva do hry, hoci v modernej podobe. Bundeswehr sa snaží znovu vybudovať detailné znalosti terénu, infraštruktúry a logistických možností na východnom krídle NATO. Výcvik prebieha opakovane s rovnakými spojeneckými jednotkami, aby sa odstránila improvizácia v krízovej chvíli.
„Moji vojaci cvičia v Litve vždy s tými istými jednotkami. Vedia, aký je prístav v Klajpede, aký je terén, kde sú kľúčové jednotky a kde by sa dalo zriadiť predsunuté zdravotnícke stanovište.“
Logistika ako rozhodujúci faktor vojny
Nové Funkeho velenie, vytvorené po reorganizácii Bundeswehru, pripravuje modernizovaný systém rozsiahlej mobilizácie zdrojov. Počíta sa s rekvirovaním nákladných vozidiel, železničných vagónov, potravín aj personálu v mierke, akú Nemecko nezažilo desaťročia. Logistika sa tým stáva jedným z hlavných bojísk budúceho konfliktu.
Presuny spojeneckých vojsk cez Nemecko by si vyžadovali intenzívnu podporu zo strany civilných organizácií. Od tankovania cez ubytovanie až po zdravotnú starostlivosť – armáda by bez civilných partnerov nedokázala zabezpečiť plynulý tok síl na východné krídlo NATO. Práve preto Bundeswehr už teraz uzatvára konkrétne zmluvy so súkromnými firmami.
„Vojaci potrebujú natankovať, oddýchnuť si, najesť sa a v prípade potreby dostať lekársku pomoc. Celá táto logistická starostlivosť sa bude vo veľkej miere opierať o civilné organizácie. Práve na tom teraz pracujeme.“
Na záver upozornil na to, že niektoré kľúčové opatrenia vyžadujú súhlas dvojtretinovej väčšiny parlamentu. V podmienkach hybridnej vojny môže byť takýto proces príliš pomalý. Funke však tvrdí, že armáda si aj napriek tomu zachovala schopnosť konať rýchlo.
Plošné odvody
Nemeckí poslanci začiatkom decembra 2025 podľa ČTK schválili novú podobu vojenskej služby. Zákon zavádza plošné odvody a stanovuje aj ciele počtu nových regrútov. Ak sa ich nepodarí v danom roku dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby. Na mnohých miestach Nemecka dnes proti zákonu protestovali žiaci a študenti nemeckých škôl.
Cieľom nového zákona, ktorý začal platiť od januára 2026, je zvýšiť počet vojakov v armáde o viac ako 80 000.
Na dobrovoľnícky systém nemecká armáda prešla v roku 2011, keď bola povinná vojenská služba pozastavená. Branná povinnosť ale neprestala platiť a v prípade napadnutia krajiny by bola automaticky znovu zavedená.
Schválený zákon počíta s tým, že odvody budú opäť plošné. Prvýkrát sa budú týkať ročníka 2008. Povinné budú naďalej len pre mužov, ženy budú môcť dotazník spojený s odvodmi vyplniť dobrovoľne. Zároveň budú stanovené ciele, koľko mladých mužov má byť ročne odvedených. Pokiaľ bude v ročníku dobrovoľníkov príliš málo, budú môcť poslanci Spolkového snemu rozhodnúť o takzvanej povinnej vojenskej službe z potreby.
Do výberu tých, ktorí do armády nakoniec nastúpia, potom bude zapojená aj náhoda. Povinnosť nastúpiť do služby v armáde má byť podľa zákona zavedená, „obzvlášť ak si to bude vyžadovať obranno-politická situácia alebo personálna situácia“.
Merz chce vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe
Kvôli ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Nemecko začalo klásť väčší dôraz na vlastnú obranyschopnosť a kancelár Merz chce z bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Nemecko podľa plánu do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Nemecká armáda dlhodobo priznáva, že má problém získať dostatočný počet ľudí. Bundeswehr má teraz v službe zhruba 180 000 vojakov. Podľa cieľov NATO by ich počet mal v nasledujúcich rokoch dosiahnuť 260 000. Ďalších 200 000 mužov a žien by malo byť v rezervách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Times, ČTK, Archív Startitup