SaS sa dištancuje od éry Richarda Sulíka: Gröhling otvára nový príbeh strany

Sloboda a Solidarita vstupuje do ďalšej fázy, v ktorej sa chce jasne odlíšiť od vlastnej minulosti. Predseda SaS Branislav Gröhling v diskusii na Joj 24 otvorene pomenoval, že strana pod jeho vedením už nechce stavať na ére Richarda Sulíka.

Najsilnejším signálom bolo potvrdenie, že zakladateľ strany sa v budúcich parlamentných voľbách neobjaví na kandidátke.

Gröhling tento krok vysvetľoval potrebou otvoriť „nový príbeh“ a zároveň vytvoriť dojem sviežej, kompetentnej alternatívy voči súčasnej moci. „Musíme sa posunúť k hodnotám slobody a solidarity pod novým vedením,“ uviedol v diskusii.

Zároveň naznačil, že aj keď si Sulíka ako odborníka váži, značka SaS má pre voličov reprezentovať predovšetkým slušnosť, odbornosť a schopnosť ponúknuť praktické riešenia.

Tento posun nie je len personálny, ale aj symbolický. Strana tým dáva najavo, že nechce byť vnímaná ako projekt jednej výraznej osobnosti, ale ako širšia politická platforma, ktorá má ambíciu rásť a oslovovať aj ľudí mimo tradičného liberálneho jadra.

Napätie s Cigánikovou

Otvorenosť v diskusii sa netýkala len Sulíka. Gröhling priamo pomenoval aj napäté obdobie vo vzťahoch s Janou Bittó Cigánikovou, ktorá verejne kritizovala spôsob, akým sa strana rozlúčila so svojím zakladateľom. Podľa predsedu nejde o detail, ale o zásadnú otázku jednoty a vnútornej disciplíny v čase, keď chce SaS presadiť nový smer.

Ako ďalej píšu Aktuality, z jeho vyjadrení vyplýva, že Cigániková zatiaľ v strane ostáva, no vedenie očakáva, že sa vnútorne stotožní s nastavenou líniou. Gröhling pripustil, že kritické postoje nie sú automaticky dôvodom na vylúčenie, no zároveň naznačil, že dôležité bude, či dokáže prijať víziu, s ktorou sa strana chce prezentovať navonok.

„Loptička“ má byť podľa neho na jej strane — teda či sa rozhodne pokračovať ako súčasť tímu, alebo si zvolí iný politický priestor.

V praxi ide o citlivú rovnováhu: SaS si nemôže dovoliť dlhodobú vnútornú vojnu, no zároveň nechce pôsobiť dojmom, že potláča odlišné názory silou. Preto Gröhling stavil na model, v ktorom dáva priestor na rozhodnutie, ale zároveň tlačí na jednotu v kľúčových veciach.

Spájanie liberálov a konzervatívcov

Z diskusie zároveň vyplynulo, že SaS sa chce posunúť k širšej pravicovej ponuke. Gröhling hovoril o stratégii, ktorá má spájať umiernených liberálov s umiernenými konzervatívcami.

Už dnes tento „konzervatívnejší“ prúd v poslaneckom klube reprezentujú Alojz Hlina a Martina Bajo Holečková. Predseda však avizoval, že strana má v krátkom čase predstaviť aj ďalšiu výraznú posilu z východného Slovenska, ktorá má za sebou skúsenosť z KDH.

Takýto krok má viacero cieľov naraz. Po prvé, SaS si tým otvára dvere k voličom, ktorí síce nechcú populizmus ani autoritatívnu politiku, no zároveň sa neidentifikujú s tvrdým kultúrnym liberalizmom.

Po druhé, strana sa snaží posilniť odborné krytie v oblastiach, ktoré tradične rozhodujú voľby: doprava, ekonomika, regionálny rozvoj či verejné služby. Gröhling naznačil, že okrem politických mien chce privádzať aj „odborných garantov“, ktorí budú čitateľní pre voličov a schopní obhájiť program v praxi.

Červené čiary v koalíciách a ekonomický program „na istotu“

V koaličnej matematike chce mať SaS jasne nastavené hranice. Gröhling explicitne vylúčil povolebnú spoluprácu so stranami Smer-SD, Hlas-SD, SNS a Republika. Je to pokus vyhnúť sa špekuláciám ešte pred voľbami a zároveň signál smerom k voličom, ktorí hľadajú predvídateľnú prozápadnú orientáciu a odmietajú spoluprácu s extrémom či nacionalistickými projektmi.

Zaujímavý rozmer pridala aj zahraničnopolitická ambícia: po roku 2026 chce Gröhling riešiť zaradenie SaS do Európskej ľudovej strany (EPP), teda do rodiny, kde pôsobí napríklad KDH a kde sa často nachádza aj programový prienik s proeurópskymi reformnými subjektmi. Pre SaS by to bol krok, ktorý by zmenil jej doterajšie európske ukotvenie a posilnil „pravicový“ profil strany.

V ekonomike chce SaS stavať na tradičných, ľahko komunikovateľných opatreniach: rovná daň vo výške 19 % a zníženie odvodov. K tomu Gröhling pridáva aj modernizujúci prvok v podobe estónskeho modelu zdaňovania zisku, ktorý je postavený na myšlienke, že firmy nemajú byť trestané za reinvestovanie. Pointa je jednoduchá: podnikatelia majú mať viac priestoru na rast a štát si daň vezme vo chvíli, keď sa zisk vypláca, nie keď sa vracia do ekonomiky.

Čítaj viac z kategórie: Politika