Keď Elon Musk rozpráva o budúcnosti, nemieri len k autonómnym robotom a kolonizácii planét. Tentoraz si zobral na mušku najstarší problém zo všetkých: starnutie.

V podcaste s Petrom Diamandisom opísal ľudský život ako systém s prednastaveným koncom, do ktorého budeme čoskoro schopní aktívne zasiahnuť. „Si naprogramovaný zomrieť. Ak zmeníš program, budeš žiť dlhšie,“ povedal.

Preprogramovanie buniek

Musk opiera svoj argument o intuitívne pozorovanie. „Nikto nemá starú ľavú ruku a mladú pravú. Prečo je to tak? Čo ich udržiava v súlade?“ Pýta sa. Veda mu v tomto dáva čiastočne za pravdu. Starnutie síce prebieha v orgánoch rozdielnym tempom, no systémové signály synchronizujú veľké zmeny naprieč telom.

Výskumníci zo Stanford Medicine analyzovali tisíce biomolekúl a mikrobiálnych profilov u ľudí vo veku 25 až 75 rokov. Zistili, že organizmus prechádza dvoma výraznými fázami „prestavby“ približne okolo 44. a 60. roku života. Z toho vyplýva, že telo pripomína skôr systém, ktorý prechádza náhlymi aktualizáciami, než hodiny s plynulým tikotom.

Práve tu vidí Musk priestor pre zásah. Tvrdí, že riešenie nemusí byť mimoriadne zložité. Realita však kladie odpor. Každá bunka nesie milióny regulačných interakcií. Zásah do jednej dráhy môže vyvolať reťazovú reakciu, ktorá zasiahne celý organizmus. Pozornosť sa tak obracia k čiastočnému preprogramovaniu buniek.

Tento prístup vychádza z prelomového objavu, ktorý uskutočnil Shinya Yamanaka. V roku 2006 ukázal, že kombinácia štyroch transkripčných faktorov dokáže preprogramovať dospelú bunku späť do pluripotentného stavu. Za tento objav získal Nobelovu cenu.

Plná reprogramácia však nesie vysoké riziko nekontrolovaného rastu. Preto vedci skúmajú jemnejší prístup. Krátkodobá, presne načasovaná aktivácia niektorých Yamanakových faktorov môže znížiť epigenetický vek buniek bez toho, aby došlo k neželaným reakciám.

Muskove výhrady k extrémnej dlhovekosti

Musk rozširuje diskusiu aj o technologický rozmer medicíny. Očakáva, že umelá inteligencia a robotika prekonajú ľudských chirurgov v presnosti. Pri operáciách očí už laser vykonáva rozhodujúcu časť zákroku. Robotické systémy typu da Vinci prinášajú v urologickej či gynekologickej chirurgii nižšiu stratu krvi a kratšiu hospitalizáciu, hoci často zvyšujú náklady.

Najzaujímavejšia časť Muskovej myšlienky však nespočíva v tom, či robot zvládne prácu so skalpelom. Spočíva v proaktívnom riadení zdravia.

Súčasný zdravotnícky model reaguje na symptómy. Pacient prichádza s bolesťou, lekár diagnostikuje poškodenie, chirurg alebo internista rieši následok. Musk načrtáva systém, ktorý bude pracovať s prediktívnymi dátami. Ak vedci dokážu presne merať biologický vek jednotlivých orgánov, identifikovať zrýchlené starnutie konkrétneho systému a zasiahnuť ešte pred klinickým zlyhaním, zdravotná starostlivosť získa charakter kontinuálnej údržby.

„Každý bude mať prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá bude lepšia než tá, akú práve teraz dostáva prezident,“ povedal. Umelá inteligencia nepociťuje únavu, nepotrebuje spánok, učí sa z globálnych dát. Ak sa tieto systémy sprístupnia širokej populácii, rozdiel medzi elitnou a bežnou starostlivosťou sa môže dramaticky zmenšiť.

Musk zároveň dlhodobo vyjadruje ambivalentný postoj k extrémnemu predlžovaniu života. Na rozdiel od niektorých miliardárskych kolegov, ktorí investujú stovky miliónov dolárov do startupov zameraných na radikálne predĺženie ľudského veku, Musk otvorene priznal, že by „radšej zomrel“, než by sa dožil sto rokov s demenciou alebo by sa stal záťažou pre spoločnosť.

„Ak budeme žiť príliš dlho, myslím si, že spoločnosť zatvrdne – nebude dochádzať k žiadnej výmene vedenia, pretože vedenie nikdy nezomrie,“ povedal Musk.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing