Zbrojárska vojna: Pentagon vyslal Bruselu jasný odkaz a Európa teraz musí vybrať stranu

Európska únia chce viac nakupovať doma. V obrane to znamená menej závislosti od amerických zbraní a väčší priestor pre európskych výrobcov. Lenže práve to vyvoláva tvrdú reakciu z Washingtonu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa nových informácií varuje, že ak Európa začne americké firmy vytláčať z trhu, USA odpovedia odvetnými krokmi.

Signál je jasný. Zbrojársky biznis sa mení na politický spor a ten sa môže dotknúť aj pomoci Ukrajine, píše Politico. 

Európska únia dostala varovanie

Pentagon sa ozval v rámci konzultácie Európskej komisie, ktorá zbiera podklady k úprave pravidiel obstarávania obrany. V texte, ktorý nebol predtým zverejnený, Američania odmietajú akékoľvek zmeny, ktoré by obmedzili prístup amerického priemyslu k nákupom v členských štátoch Európskej únie. Používajú pritom ostrý jazyk. Hovoria o protekcionizme a o tom, že vytláčanie amerických firiem je zlým smerom, najmä keď európske firmy naopak profitujú z prístupu na americký trh.

BIG: The Pentagon warned the EU it will retaliate if Brussels adds a strong “Buy European” clause to defense procurement rules, saying it “strongly opposes” limits on U.S. firms and rejects “protectionist and exclusionary policies” that “strong-arm American companies out of the… pic.twitter.com/Jo2YpF0eGP

— Clash Report (@clashreport) February 20, 2026

V praxi ide o veľa peňazí. Aj o vplyv. Európa totiž dlhé roky stavala obranu na amerických systémoch, od stíhačiek F-35 cez HIMARS až po Patriot. Až približne dve tretiny dovozu zbraní do EÚ dnes pochádzajú z USA. To je pre Washington obrovská výhoda, ktorú nechce stratiť.

Najtvrdšia časť odkazu je hrozba odvetou, upozorňuje Internation Policy Digest. USA naznačujú, že by prehodnotili výnimky zo zákonov a zrušili doterajšie úľavy pre európskych dodávateľov. Ide o dohody, ktoré umožňujú európskym firmám uchádzať sa o vybrané kontrakty Pentagonu. Takéto dohody má podľa zdrojov približne 19 z 27 krajín Európskej únie. Ak by USA úľavy zrušili, európskym firmám by sa americký trh výrazne uzavrel.

Takto sa z obchodného sporu  podľa viacerých odborníkov stáva páka. A zároveň odkaz pre Brusel, že príliš tvrdý prístup „Buy European“ môže bolieť.

Ukrajina a NATO tlačia opačným smerom

Európska únia už dnes nastavuje pravidlá tak, aby podporila domácich výrobcov. Ukazuje to napríklad program SAFE, kde sa pracuje s úvermi na zbrojné nákupy v hodnote 150 miliárd eur. Dôležitá je aj podmienka pôvodu. EÚ umožní použiť peniaze len vtedy, ak najmenej 65 percent hodnoty výzbroje pochádza z Európy. Podobná logika platí aj pri mechanizmoch, ktoré majú pomôcť Ukrajine nakupovať zbrane, uvádza zdroj. 

🇪🇺🇺🇸 The Pentagon is actively pressuring the European Union to prevent the bloc from prioritizing European-made weapons in future defense procurement.

The US has warned it will take action if US manufacturers are pushed out of the market.

Read more 👀https://t.co/ZKcgFC9a2S

— The Ukrainian Review (@UkrReview) February 20, 2026

Pre časť európskych štátov je to prirodzený smer. Chcú viac pracovných miest doma, rýchlejšie dodávky a menšiu závislosť od politických rozhodnutí USA. V posledných rokoch totiž rastie obava, že Washington môže byť nepredvídateľný partner. Najmä keď Biely dom mení tón voči Európe a zároveň posiela signály, že americké záujmy sú na prvom mieste, píše známy technologický komentáror Tom Chivers. 

Lenže tu naráža Európska únia na tvrdú realitu. Americké systémy sú často okamžite dostupné, overené a kompatibilné v rámci NATO. To je argument, ktorý USA používajú opakovane. Tvrdia, že európske preferencie môžu oslabiť interoperabilitu, skomplikovať spoločné štandardy a dokonca ohroziť plnenie cieľov schopností, na ktorých sa spojenci dohodli.

„Sú to hlúposti,“ Zelenskyj odkázal Putinovi. Ukrajinský prezident načrtol možné kompromisy na ukončenie vojny

Do toho vstupuje Ukrajina. Pomoc Kyjevu je obrovská logistická aj finančná záťaž a európske krajiny riešia dvojitý problém. Musia posielať výzbroj na front. Zároveň musia dopĺňať vlastné zásoby. A práve dopĺňanie často vedie späť k USA, lebo americký priemysel má veľké kapacity, aj keď dodacie lehoty pri niektorých systémoch sú dlhé.

Pre Európu je to dilema. Buď nakupuje rýchlo a osvedčene, alebo buduje vlastnú výrobu. A to určitý čas trvá, pripomína Yahoo. 

Rozhodujúce bude, čo prinesie úprava obstarávacej smernice EÚ v roku 2026. Ak Európska únia nastaví tvrdé záväzné kvóty, konflikt sa môže vyostriť. V prípade, že zvolí mäkší model, môže získať čas, no problém nezmizne. Zdroje sa zhodujú na tom, že EÚ stojí pred dôležitým rozhodnutím. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy