Slováci sa tvária ako bohatí ľudia, ale v skutočnosti mnohí nevedia pokryť ani základné životné potreby

Počet domácností, ktoré živoria od výplaty k výplate, síce na Slovensku klesá, no ich finančná zraniteľnosť zostáva naďalej vysoká. Dôvodom je najmä to, že väčšina majetku Slovákov je viazaná v nehnuteľnostiach – a k tým majú v čase núdze len obmedzený prístup.

V štatistikách sme preto bohatí, v reálnom živote sa však tento obraz nestretáva s realitou. Riešením je kombinácia finančnej gramotnosti, vybudovanej pohotovostnej rezervy a investícií do likvidných aktív, ako sú napríklad ETF fondy.

Od výplaty k výplate sa stáva minulosťou

Podľa prieskumu HFCS, ktorý realizovala Národná banka Slovenska (NBS), klesol podiel slovenských domácností žijúcich od výplaty k výplate bez akéhokoľvek majetku zo 6 % na 3 %. Tých, ktoré síce tiež vyžijú len od výplaty k výplate, ale vlastnia aspoň nejaký majetok – najčastejšie nehnuteľnosť – ubudlo z 35 % na 23 %.

„Najvyšší podiel domácností žijúcich od výplaty k výplate bez majetku je medzi nezamestnanými a ľuďmi s ukončeným iba primárnym vzdelaním. Významnú úlohu zohráva aj finančná gramotnosť, pričom od výplaty k výplate žije 17 % domácností s vysokou finančnou gramotnosťou, zatiaľ čo pri domácnostiach s nízkou finančnou gramotnosťou je to až 43 %,“ hovorí Patrik Kindl, ekonóm Finaxu.

Sme bohatí (aspoň na papieri)

Slovensko obsadzuje v rámci EÚ druhé miesto za Rumunskom v podiele obyvateľov žijúcich vo vlastnom. Až 93 % ľudí býva v dome alebo byte, ktorý vlastnia. Nehnuteľnosti zostávajú hlboko zakorenené v slovenskej kultúre ako symbol istoty a najspoľahlivejší spôsob uloženia úspor, a to najmä pre staršiu generáciu.

Problémom však je, že takto uložené peniaze sú prakticky nedostupné – nehnuteľnosť jednoducho nejde rýchlo premeniť na hotovosť. Navyše so sebou prináša nemalé náklady na údržbu a citlivosť na rôzne výkyvy, ako je napríklad rast cien energií. Pre nízkopríjmové domácnosti môžu tieto výdavky rozpočet dostať na hranicu únosnosti, čo sťažuje tvorbu rezerv a postupne vedie k zadlžovaniu.

Buduj rezervu a nespoliehaj sa len na nehnuteľnosti

Prvým krokom je odľahčiť rodinný rozpočet od drahých úverov. Pomôcť môže ich konsolidácia do jedného s nižšou úrokovou sadzbou. Pozornosť by sme mali venovať predovšetkým dlhom s úrokom nad 5 %. Hypotéka sa síce vo všeobecnosti považuje za „dobrý dlh“, no optimalizovať sa dá aj ona, napríklad predĺžením doby splatnosti. Rýchlu počiatočnú rezervu vo výške 1 000 eur zasa možno vybudovať predajom nepotrebných vecí alebo dočasným brigádnickým príjmom.

Ďalším krokom je začať budovať finančnú rezervu: „Na tento účel by malo smerovať aspoň 10 % z čistého príjmu, ideálne formou trvalého príkazu nastaveného hneď nasledujúci deň po výplate. Tento proces by mal trvať dovtedy, kým sa nám nepodarí našetriť si sumu vo výške 3 až 6-násobku mesačných výdavkov.

Investovanie v roku 2026: Eliminuj riziká, stav na ETF a nenechaj sa ovplyvniť Trumpom (ANALÝZA)

Dostatočná finančná rezerva pomáha v prípade straty príjmu či nečakaných výdavkov, a navyše poskytuje dôležitý pocit psychologického bezpečia,“ dopĺňa Linda Gáliková, Head of PR vo Finaxe.

Majiteľom nehnuteľností s nižšími príjmami sa oplatí investovať aj do kvalitného poistenia. Rovnako užitočná je dôkladná revízia pravidelných výdavkov, kde sa často skrýva reálny priestor na úspory. Skontroluj výšku predplatných, účtov za energie či iných fixných položiek.

zdroj: Unsplash/Ibrahim Boran, archív SIU

Využi vysokú likviditu – nehnuteľnosti ju nemajú

Tí, ktorí uvažujú o kúpe nehnuteľnosti, by do nej nemali vložiť všetky voľné prostriedky. Okrem dostatočnej finančnej rezervy je rozumné udržiavať časť majetku v likvidných finančných aktívach, napríklad v ETF fondoch. Vďaka pravidelnému a dlhodobému investovaniu dokážu tieto finančné nástroje vložené peniaze zhodnotiť a vytvoriť tak finančný vankúš, ktorý je v prípade potreby okamžite k dispozícii.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika