Netradičný experiment z Japonska má zachraňovať životy. Pomôcť môže modré svetlo

 Jedným z vážnych, no často prehliadaných problémov dnešnej spoločnosti sú samovraždy. Nejde pritom len o otázku slabosti či sily jednotlivca, ktorý už nedokáže nájsť zmysel pokračovať v živote. Ide o komplexnú tému s hlbokými sociálnymi a psychologickými dôsledkami, ktoré zasahujú širšie okolie.

V Japonsku samovraždy stále predstavujú vážny spoločenský problém. Od roku 1978 Národná policajná agentúra začala tieto údaje zbierať a zapisovať. Samovraždy tu boli na svojom vrchole v roku 2003, keď bolo zaznamenaných takmer 35 000 prípadov.

Historicky patril počet samovrážd vždy medzi veľmi vysoké, no v roku 2021 sa Japonsko už nachádzalo na 49. mieste na svete a čísla postupne klesajú. Podľa údajov japonského ministerstva zdravotníctva a štatistík Národnej policajnej agentúry si v Japonsku v roku 2025 vzalo život menej ako 20 000 ľudí.

Pokus s modrým svetlom

Medzi časté dôvody patrili zdravotné problémy, ekonomické a existenčné ťažkosti a rodinné problémy. Hoci ide o pokles oproti minulosti, tak aj naďalej samovraždy predstavujú vážny spoločenský problém. 

Najnovší pokus, ktorým sa v Japonsku snažia proti samovraždám bojovať, zahŕňa pomerne netradičné preventívne opatrenia. Jedným z nich sú aj modré LED svetlá na železničných nástupištiach a v niektorých mestských častiach aj modré pouličné osvetlenie.

Podľa psychiatra Martina Kalaša je úzkosť s depresiou úzko spätá. „V momente silnej úzkosti sa určite jedná o mimoriadne nepríjemný stav. Ak úzkosť pretrváva vo významnom rozsahu dlhšiu dobu, je nástup depresívnych príznakov skoro nevyhnutný. Obe kategórie sú pomerne previazané. Prítomnosť významných depresívnych prejavov má dopad na celý organizmus, na jeho fungovanie, takže z pohľadu ovplyvnenia výkonu, prežívania a celkového života je prítomnosť depresívnych príznakov významnejšia než izolovaná úzkosť,“ povedal Kalaš pre Startitup.

Prečo práve železnice?

Jedným z miest, kde sa tieto tragické udalosti častejšie vyskytujú, je železnica. Ich dopad nespočíva iba v bolesti jednotlivca a jeho blízkych. Takáto udalosť ovplyvňuje aj ďalších ľudí – napríklad cestujúcich, železničný personál či náhodných svedkov. Okrem narušenia dopravy a meškaní môže mať aj výrazný vplyv na psychické prežívanie rušňovodičov a ostatných zúčastnených. Práve v tejto súvislosti sa začalo experimentovať s využitím modrého svetla ako možného preventívneho opatrenia.

Samovraždy na železniciach bývajú často pudové a nepremyslené. Rozhodnutie sa môže v priebehu niekoľkých minút vytvoriť pod silným a dlho trvajúcim tlakom duševnej bolesti. To znamená, že každá zmena prostredia dokáže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu. Zmenou osvetlenia a vytvorením novej atmosféry vzniká priestor, v ktorom sa môže vytvoriť krátky, no v tej chvíli rozhodujúci odstup.  

„Je to dané dostupnosťou a efektivitou. Nie je potrebná žiadna príprava, žiadne zháňanie prostriedkov a predpokladaný efekt konania je dostatočne devastačný. Neprítomnosť nutnosti postupných krokov a prípravy znamená, že existuje menšia šanca, že človek narazí na moment, ktorý ho vie v konaní zastaviť. Bohužiaľ,“ doplnil Kalaš.

Začiatok modrého svetla

Prvé miesta, kde sa svetlo začalo vyskytovať, boli na niekoľkých železničných staniciach, hlavne v okolí Tokia. Na konci každého nástupišťa boli nainštalované lampy s modrým svetlom. Cieľ bol jasný. Vytvoriť pokojnejšie prostredie: vytvoriť pokojnejšie prostredie, ktoré zníži chuť skočiť pod prichádzajúci vlak.

Viaceré štúdie, vrátane rozsiahlej analýzy údajov zo 71 staníc, ukázali, že po nainštalovaní modrých svetiel klesol počet samovrážd až o 84 percent. Ešte dôležitejšie však bolo zistenie, že samovraždy sa nepresunuli na susedné stanice. Obávaný presunový efekt, pri ktorom by si ľudia vybrali inú stanicu v okolí, sa nepotvrdil. To naznačuje, že modré svetlo v samotnom psychickom procese rozhodovania sa pred skočením zohráva úlohu.

Psychológovia Richard H. Thaler a Cass R. Sunstein popísali v roku 2008 takzvanú nudge teóriu. Táto teória sa zameriava na ovplyvňovanie rozhodovania jednotlivcov alebo skupín pomocou drobných zmien v prostredí, pričom im zachováva slobodu voľby

V prípade modrého svetla môže ísť o krátke prerušenie našich myšlienkových pochodov a vyvarovať sa tak situačným udalostiam. Svetlo môže navodiť pokojnejšiu náladu a znížiť napätie. Často len niekoľko sekúnd rozhoduje, či človek od svojho úmyslu upustí alebo sa ho rozhodne vykonať.

Podľa Kalaša tomu však úplne nemusí byť tak. „Je to diskutabilný a nepotvrdený predpoklad, pre ktorý absentujú vedecké dáta. Zatiaľ výskum naznačuje, že by modré svetlo mohlo mať mierny upokojujúci účinok. Ale sú to náznaky, nie potvrdený fakt. V Nórsku napríklad dosiahli upokojenie manických pacientov naopak kompletným odstránením modrého svetla. Čiže dáta túto skratku –  modré svetlo upokojuje – nepotvrdzujú.“

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Damon Coulter (@damoncoulter)

Medzinárodný záujem

Japonský úspech si všimol najmä sever Európy. Vo Švédsku, kde sú samovraždy stálym problémom. Ročne si na švédskych železniciach vezme život niečo cez tristo ľudí. Švédska vláda sa do roku 2030 chce pokúsiť úplne zamedziť samovraždám na železniciach a hľadá riešenia, ktoré sú účinné aj v praxi.

Výskumníci skúmajú, ako modré svetlo ovplyvňuje ľudský psychický stav, či dokáže zmeniť spôsob, akým sa na nástupištiach konajú samovraždy a aký význam má modrá farba pre naše podvedomie ako také. Podobné testy prebehli aj na železničnom priecestí v Škótsku a na železničnej stanici King George V v Londíne.

Môžeme ho čakať aj na Slovensku?

„Toto je ukážka, ako jedna metodologicky neveľmi kvalitná vedecká publikácia s masívnou mediálnou popularizáciou dokáže vytvoriť spoločenský dojem, ktorý nemá nič spoločné s realitou. Vychádzate z práce Matsubayashiho, ktorá však bola neskôr nielen podrobená kritike, ale najmä sa jej dáta v žiadnej ďalšej štúdii nepodarilo zopakovať. A to podobné snahy mali aj britské železnice, ktoré dosah použitia modrého svetla označili za minimálny a okrajový.“

„Takže konštatovanie, že zavedenie modrého svetla znížilo počet samovrážd o 80 percent, je nepravdivé. Len pre ilustráciu – modré svetlo na staniciach svietilo len v noci. Počet samovrážd na staniciach v noci tvoril v Japonsku len 14 percent zo všetkých pokusov. Väčšina prebehla počas dňa a mimo stanice,“ povedal Kalaš.

Vzťahy v zahraničí: Japonsko

GALÉRIA+ 2

Ďalej dodal: „Čiže ak by aj modré svetlo malo nejaký významný vplyv na redukciu samovrážd, tak by jeho nasadenie ovplyvnilo len minimálnu časť všetkých pokusov. Opäť pripomeniem, že presne toto je príklad neveľmi kvalitnej štúdie, ktorej publicita dodala senzačnosť a ovplyvnila konanie železničných spoločností na dekády, bez toho, aby bol akýkoľvek pozitívny vplyv preukázaný. Omnoho lepšie výsledky má realizácia zábran, nasadenie AI kamier v prevencii.“

„Lenže sú to drahé, ekonomicky náročné riešenia, zatiaľ čo panel s modrými LED diódami je lacný a budí dojem, skôr ako PR, že niečo robíme. Takže nie, nasadenie modrého svetla je neodôvodnené a patrí medzi senzácie, ktoré sa nepotvrdili. Prevencia samovrážd je komplexný medicínsko-spoločensko-kultúrny fenomén a nie je možné ho zredukovať na šťuknutie vypínačom.“

Je modré svetlo vždy prospešné?

Napriek sľubným výsledkom je dôležité myslieť realisticky. Niektoré výskumy upozorňujú, že modré svetlo môže mať aj negatívne účinky. Ide hlavne o prípady, v ktorých je svetlo príliš intenzívne alebo ak mu je človek vystavený dlhodobo v nočných hodinách.

Podľa Kalaša má modré svetlo vplyv na naše zmýšľanie, no mechanizmus toho nie je potvrdený. „Zdá sa skôr, že než k upokojeniu dochádza k zlepšeniu pozornosti a schopnosti koncentrácie. Ale opätovne, štúdie, ktoré sa tým zaoberali, nepriniesli žiadny významný dôkaz ani o efekte ani spôsobe, akým modré svetlo na človeka pôsobí.“

Modré svetlo môže potláčať tvorbu melatonínu, zvyšovať bdelosť, narúšať spánok a tým nepriamo vplývať na duševné zdravie. V niektorých prípadoch sa dokonca spomína zvýšená podráždenosť alebo zhoršenie nálady.

Tieto zaznamenané výsledky z výskumov a štúdií sa však hlavne týkajú silného modrého svetla z obrazoviek mobilov alebo počítačov. Nemusí sa to preto priamo týkať tlmeného osvetlenia vo vonkajšom priestore. Práve preto sa ďalšie testovanie zameriava na intenzitu, umiestnenie a farebný odtieň.  Ide tak o snahu dosiahnuť čo najviac upokojujúci efekt bez nežiaducich vedľajších účinkov.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti