Ukrajinci odvedú 518 miliónov eur na daniach a odvodoch: Slováci zatiaľ utekajú do zahraničia, lákajú ich vyššie dôchodky
- Na Slovensku pracuje 144 000 cudzincov
- Ukrajinci odvedú na daniach vyše 600 miliónov eur
- Náklady štátu na nich sú výrazne nižšie
- Na Slovensku pracuje 144 000 cudzincov
- Ukrajinci odvedú na daniach vyše 600 miliónov eur
- Náklady štátu na nich sú výrazne nižšie
Kým politická diskusia sa často točí okolo nákladov na utečencov a ohrozovania domácich pracovníkov, tvrdé dáta rozprávajú iný príbeh.
Len samotní Ukrajinci odvedú tento rok na daniach a odvodoch odhadom vyše 600 miliónov eur do štátneho rozpočtu, zatiaľ čo čisté náklady štátu spojené s Ukrajinou klesli hlboko pod 100 miliónov eur ročne. Prínos je viac než päťnásobný oproti nákladom. Upozornil na to Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a bývalý dlhoročný riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Slovenska (NBS).
144 000 cudzincov: Rozdelené do troch skupín
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pracuje aktuálne na Slovensku 144 000 cudzincov. Martin Šuster rozdelil túto skupinu do troch kategórií. Prvú tvoria občania iných krajín EÚ, ktorých je necelých 33 000 a ktorí nemusia žiadať o povolenie. Stačí, ak oznámia, že na Slovensku pracujú. Ich počet je dlhodobo stabilný a dominujú medzi nimi Rumuni, Česi, Maďari, Poliaci a Bulhari.
Druhou skupinou je takmer 52 000 pracovníkov z tretích krajín s pracovnými povoleniami. Ich počet postupne rástol od roku 2016, zastavil sa počas pandémie a výrazne sa rozbehol v roku 2025. Ak v minulosti v tejto kategórii dominovali Srbi, aktuálne najrýchlejšie pribúdajú Indovia.
Najväčšiu skupinu, vyše 60 000 osôb, tvoria občania tretích krajín s informačnými kartami, teda bez pracovných povolení. Ide najmä o ukrajinských utečencov, ale patria sem aj azylanti či rodinní príslušníci slovenských občanov.
Ukrajinci: Z nákladu čistý prispievateľ
Najviac zahraničných pracovníkov pochádza z Ukrajiny. Tvoria viac ako tretinu všetkých cudzincov na slovenskom trhu práce a ich počet od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 nepretržite stúpa. Rast rovnomerne pokračoval aj v roku 2025, čo podľa Šustera naznačuje, že utečenci zvyšujú svoju zamestnanosť na Slovensku.
Ukrajinci pracujúci na Slovensku tento rok podľa odhadu odvedú približne 518 miliónov eur na daniach z príjmu a povinných odvodoch a ďalších asi 100 miliónov eur na spotrebných daniach, teda spolu zhruba 618 miliónov eur.
Pre porovnanie, čisté náklady štátu spojené s Ukrajinou po refundáciách z Európskej únie predstavovali 153 miliónov eur v roku 2022, 108 miliónov eur v roku 2023 a 98 miliónov eur v roku 2024.
Za rok 2025 výsledky ešte nie sú k dispozícii, no podľa Šustera to bude určite výrazne pod 100 miliónov eur. Trend je jednoznačný: náklady klesajú, príjmy rastú.
Ekonomická rovnica je podľa dát ministerstva financií mimoriadne priaznivá. Kým v prvých mesiacoch po príchode boli mnohí utečenci odkázaní na štátnu pomoc, dnes väčšina z tých, ktorí zostali, pracuje a platí dane. Oproti roku 2023 prínos Ukrajincov do rozpočtu stúpol o viac ako tretinu, informujú Peniaze.sk.
Historický rekord s rastúcim trendom
Celkový počet cudzincov na slovenskom trhu práce je historicky najvyšší. V septembri 2025 ich bolo evidovaných 135 195, čo zodpovedalo približne 6,8 % všetkých zamestnancov. Do konca roka 2025 ich počet stúpol na 144 000. Dve tretiny z nich pochádzajú z krajín mimo EÚ.
Štruktúra sa od pandémie výrazne zmenila. Kým v roku 2019 bol podiel cudzincov z EÚ a tretích krajín približne rovnaký, dnes až 70 % prichádza z krajín mimo Únie.
Najsilnejšou skupinou zostávajú Ukrajinci (37,5 %), nasledujú Srbi (6,7 %), Indovia (6,6 %), Česi (5,3 %) a Rumuni (5,2 %). Mimoriadne dynamicky rastie počet Indov, ktorý sa len v priebehu roka 2025 takmer strojnásobil.
Martin Šuster na sociálnej sieti upozornil aj na zaujímavý „fun fact“: spomedzi krajín s aspoň 1 000 zamestnancami na Slovensku najrýchlejšie za posledné štyri roky rástol prítok z Uzbekistanu, a to o 2 867 %. „Brána z Uzbekistanu je už väčšia ako z Nemecka či Španielska.“
Kde pracujú
Cudzinci sa na Slovensku najčastejšie uplatňujú vo výrobe a priemysle. Podľa údajov ÚPSVaR 38,1 % z nich pracuje ako operátori a montéri strojov a zariadení. Druhou najpočetnejšou skupinou sú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (18,5 %), nasledujú pracovníci v službách a obchode (10,7 %) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (9,9 %). V kategórii špecialistov pracuje vyše 26 000 cudzincov, čo je 9,8 % z celkového počtu.
Prečo ich potrebujeme
Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku 2025 úroveň 5,3 %, čo je napriek miernemu medziročnému nárastu stále veľmi nízka hodnota. Naprieč odvetviami pretrváva nedostatok kandidátov, najmä na operatívnych a technických pozíciách.
„Práce je na Slovensku našťastie ešte stále dostatok, no chýbajú ľudia, ktorí by ju urobili. Preto bude význam náboru zo zahraničia aj naďalej rásť,“ uviedol Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a GiGroup.
Za nedostatkom domácej pracovnej sily stojí nepriaznivá demografia. Nízka pôrodnosť a starnutie populácie sú dlhodobé trendy, ktoré sa nedajú zvrátiť v horizonte niekoľkých rokov.
Podľa odborníkov z personálnych agentúr sa Slovensko môže v nasledujúcich rokoch priblížiť k 15 % podielu zahraničnej pracovnej sily, podobne ako v Českej republike, kde cudzinci už dnes tvoria vyše 15 % zamestnancov, uvádza SITA.
Paradoxy trhu práce
Na jednej strane sú firmy, ktoré zúfalo hľadajú pracovníkov a dovážajú ich z Indie či Uzbekistanu. Na druhej strane sú okresy na východe a juhu Slovenska s mierou nezamestnanosti vysoko nad priemerom. Rimavská Sobota, Revúca a ďalšie okresy dlhodobo vykazujú najvyšší podiel nezamestnaných. Tento paradox nie je nový, no čísla o cudzincoch ho robia ešte viditeľnejším.
Podľa prieskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) vyše 57 % cudzincov pracujúcich na Slovensku neoznačilo krajinu za svoju prioritnú voľbu pri migrácii za prácou. Viac ako 56 % z nich nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali. Mnohí sú ochotní prijať akúkoľvek prácu, čo naznačuje, že hlavným dôvodom ich príchodu nemusí byť konkrétna pracovná ponuka.
Čísla, ktoré menia debatu
Dáta Martina Šustera prinášajú do verejnej debaty o cudzincoch chýbajúcu perspektívu. Ak 144 000 zahraničných pracovníkov tvorí takmer 7 % pracovnej sily a ich prínos do rozpočtu mnohonásobne prevyšuje náklady, nejde o záťaž, ale o ekonomickú nevyhnutnosť.
Pre starnúce Slovensko s klesajúcou populáciou a pretrvávajúcim nedostatkom pracovníkov je otázka, či cudzincov chceme, už bezpredmetná. Reálna otázka znie, ako ich dokážeme integrovať a udržať, kým nám ich nepreberú krajiny s lepšími podmienkami.
Slovensko stráca ľudí, nie pracovné miesta
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Pavol Piešťanský pre Startitup upozorňuje, že problém slovenského trhu práce nie je v nedostatku dopytu, ale v nedostatku ľudí. Medzi rokmi 2013 až 2019 vzniklo približne 250 000 nových pracovných miest, no po pandémii sa trend otočil a trh sa zmenšil o približne 20 000 miest. Firmy by pritom rástli ďalej, keby mali koho zamestnať.
Za poklesom stojí najmä demografia. Silné ročníky odchádzajú do dôchodku a generácie, ktoré ich majú nahradiť, sú výrazne slabšie. „Firmy by chceli rásť, ale nemajú ľudí. Tí, ktorí tu sú, majú v rámci Európskej únie na výber perspektívnejšie trhy a odchádzajú,“ vysvetľuje Piešťanský.
Ak sa trend nezmení, do roku 2040 môže Slovensko prísť až o 11 % pracujúcich.
Chýbajú murári, vodiči aj technici
Nedostatok pracovnej sily sa koncentruje najmä v troch sektoroch – stavebníctve, doprave a technických profesiách. V cestnej doprave podľa Piešťanského aktuálne chýba približne 16 000 vodičov. Pre porovnanie, ide o objem pracovnej sily, aký zamestnávajú dve veľké automobilky.
Podľa jeho slov nejde o to, že by firmy neboli ochotné platiť. Naopak, pri nedostatkových profesiách sú mzdy na Slovensku porovnateľné so zahraničím. Rozdiel však vytvára celý systém – stabilita legislatívy, dôchodkové zabezpečenie či sociálne benefity.
„Pri rovnakých nákladoch má zamestnanec v zahraničí vyššiu čistú mzdu. Náš štát si berie veľkú časť toho, čo by mohol dostať človek,“ hovorí odborník.
Bez migrácie to nepôjde
Zamestnávatelia preto čoraz častejšie hovoria o potrebe legálnej migrácie. Podiel zahraničných pracovníkov na Slovensku je podľa Piešťanského pod 5 %, zatiaľ čo v Česku dosahuje približne 19 %. Zamestnanci z tretích krajín tvoria u nás necelé 2 % pracovnej sily, čo nás radí na chvost Európskej únie.
Problémom je zdĺhavý a komplikovaný administratívny proces. Hoci novela zákona mala situáciu zrýchliť, Slovensko zatiaľ zostáva skôr prestupnou stanicou. „Ak ten človek príde do Schengenu, po roku zistí, že v Nemecku alebo v Rakúsku má lepšie podmienky, a odchádza. My musíme vytvoriť také prostredie, aby tu chcel zostať,“ zdôrazňuje Piešťanský.
Podľa neho nejde len o pracovné víza, ale o širšiu otázku atraktivity krajiny – od daňového systému cez bývanie až po stabilitu pravidiel. Bez otvorenejšieho a predvídateľnejšieho prostredia bude slovenský trh práce čeliť čoraz väčšiemu tlaku.
300-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí
Popri potrebe zahraničných pracovníkov Slovensko zároveň prichádza o vlastných ľudí. Podľa Piešťanského pracuje v zahraničí približne 300 000 Slovákov v produktívnom veku. Mnohí z nich vykonávajú rovnaké profesie, ktoré doma chýbajú – najmä v doprave, stavebníctve či priemysle.
Firmy sa ich snažia prilákať späť zvyšovaním miezd, no samotná výplata často nestačí. Rozhodujú aj dlhodobé istoty.
„V zahraničí majú predvídateľné dôchodky, jasné pravidlá a stabilný systém. U nás ľudia netušia, čo bude o rok,“ hovorí Piešťanský. Podľa neho je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa pracovníci napriek porovnateľným mzdám rozhodujú zostať za hranicami.
Slabé využitie domáceho potenciálu
Zamestnávatelia zároveň upozorňujú, že Slovensko nedokáže efektívne pracovať ani s domácimi rezervami. Ide o dlhodobo nezamestnaných, marginalizované komunity či časť žien s nízkou pracovnou mobilitou. Podľa Piešťanského existujú programy a financie – napríklad miliardy eur vyčlenené na integráciu marginalizovaných skupín – no ich využitie je slabé.
„S týmito ľuďmi musíme pracovať dlhodobo, individuálne a systematicky. Nestačí ich len dočasne zamestnať na obecné práce a potom ich nechať vypadnúť späť do systému dávok,“ tvrdí. Bez cielenej podpory, mobility a dostupného bývania sa však časť pracovnej sily nedokáže presunúť tam, kde je práca.
Ak nič neurobíme, priemysel odíde
Najtvrdšie varovanie smeruje do budúcnosti. Ak Slovensko nezmení nastavenie trhu práce, podľa Piešťanského môže prísť o časť priemyslu. Väčšina výroby je presunuteľná a nadnárodné firmy sledujú náklady, dostupnosť pracovnej sily aj stabilitu podnikateľského prostredia.
„Priemysel si môže vybrať, či bude vyrábať tu alebo inde. Ak nebudeme mať ľudí a konkurencieschopné podmienky, výroba sa presunie,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza stratené investície v automobilovom sektore.
Podľa neho tak nejde len o otázku migrácie, ale o širší ekonomický model krajiny – či chce zostať výrobným centrom Európy, alebo sa zmieri s postupným útlmom.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: Martin Šuster (Facebook, 27. február 2026), Peniaze.sk, ÚPSVaR, Grafton Recruitment, STVR / ČSOB, SITA, IOM Slovensko, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť