Podnikateľ Barta: Zo Slovenska musíte budovať všetko od nuly. Náš softvér používajú v 13 krajinách

Digitalizácia zdravotníctva sa často spája s veľkými štátnymi projektmi, no v praxi ju čoraz častejšie posúvajú menšie technologické firmy. Jednou z nich je aj spoločnosť vyvíjajúca systém Crossuite, ktorý dnes používajú tisíce lekárov v západnej Európe. Softvér, ktorý vzniká v Košiciach, pomáha ambulanciám zvládať administratívu, komunikáciu s pacientmi aj každodenné riadenie praxe.

Za jeho vývojom stojí technologický podnikateľ Marek Barta, ktorý sa digitálnym riešeniam pre zdravotníctvo venuje takmer dve desaťročia. Dnes systém využíva viac ako 12 000 zdravotníckych profesionálov vo viac ako 4 000 ambulanciách a klinikách v 13 krajinách a denne spracúva údaje miliónov pacientov.

V rozhovore vysvetľuje, ako sa z projektu vyvíjaného na východe Slovenska stal medzinárodný produkt, prečo digitalizácia zdravotníctva postupuje v rôznych krajinách rozdielnym tempom a akú rolu v nej začína zohrávať umelá inteligencia.

• Ako môže technológia zmeniť každodennú prácu lekára?
• Prečo je administratíva jedným z najväčších problémov zdravotníctva?
• Čo rozhoduje o tom, či zdravotníci prijmú nový digitálny nástroj?
• Prečo digitalizácia zdravotníctva napreduje v rôznych krajinách rozdielne?
• Ako vyzerá budovanie technologickej firmy zo Slovenska pre svet?
• Čo je najväčšou výzvou pri vstupe na zahraničný trh?
• Prečo môže byť pomalé zavádzanie technológií veľkým rizikom?
• Čo rozhoduje o úspechu slovenského startupu v zahraničí?
• Prečo niektoré inovácie narážajú na systémové bariéry?
• Čo by dnes poradil človeku, ktorý chce zo Slovenska vybudovať globálny technologický biznis?

Ako by ste jednoducho a zrozumiteľne vysvetlili človeku mimo zdravotníctva, čo presne Crossuite robí, aké konkrétne procesy v ambulancii alebo klinike nahrádza a ako sa vďaka nemu mení bežný pracovný deň lekára aj skúsenosť pacienta?

Crossuite je digitálny asistent pre zdravotnícku prax, ktorý nahrádza papierové karty pacientov, diáre s termínmi, ručné vystavovanie faktúr aj množstvo administratívy spojenej s komunikáciou a platbami.

Pre lekára to znamená menej času stráveného papierovaním a výrazne viac priestoru na odbornú prácu. Pre pacienta je to jednoduchšie objednávanie, menej čakania, lepšia komunikácia a celkovo profesionálnejšia skúsenosť.

S novými možnosťami umelej inteligencie prináša napríklad aj prepis rozhovoru lekára s pacientom do textu priamo počas konzultácie alebo stanovenia diagnózy.

Dnes s týmto asistentom pracuje viac ako 12 000 zdravotníckych profesionálov vo viac ako 4 000 ambulanciách a klinikách v 13 krajinách. Denne spracúva údaje viac ako 10 miliónov pacientov.

Vyvíjate softvér, ktorý používajú tisíce lekárov v západnej Európe, pričom vzniká v Košiciach. Ako sa rodil tento príbeh a v ktorom momente ste si uvedomili, že nejde len o lokálny projekt?

Už pri prvom stretnutí s belgickým zakladateľom počas jeho stáže v Košiciach mi bolo jasné, že riešime problém, ktorý nie je lokálny. Administratívna záťaž zdravotníckych profesionálov je rovnaká v Belgicku, Holandsku aj inde vo svete.

Spolupracujete so zahraničnými zdravotníckymi systémami už takmer dve dekády. Ako by ste opísali rozdiel medzi tým, ako funguje zdravotníctvo v Belgicku či Holandsku a ako funguje na Slovensku?

Myslím si, že kľúčový rozdiel je v tom, že v Belgicku alebo v Holandsku štát aktívne podporuje digitalizáciu zdravotníctva. Zásadným momentom bolo získanie akreditácie v Belgicku, vďaka ktorej mohli ambulancie získať finančný príspevok na používanie tejto aplikácie.

Takéto systémové nastavenie výrazne urýchľuje adopciu inovácií, zatiaľ čo na Slovensku je digitalizácia viac na individuálnom rozhodnutí ambulancie ako na podpore celého systému.

Keď vstupujete na zahraničný trh, čo je pre vás najväčšia výzva – presvedčiť klienta, pochopiť systém alebo nastaviť obchodný model tak, aby bol dlhodobo udržateľný?

Skôr by som povedal, že najväčšou výzvou je získať si dôveru. Napríklad v Belgicku nechcú spolupracovať s kýmkoľvek a budovanie vzťahov trvá roky. Na druhej strane, keď už máte referencie a preukážete, že systému rozumiete a dokážete dodať kvalitu, ďalšie príležitosti prichádzajú výrazne jednoduchšie.

Dnes nám výrazne pomáha to, že máme za sebou takmer dve dekády spolupráce a tisíce profesionálov, ktorí sa na náš systém denne spoliehajú.

Slovensko často hovorí o digitalizácii, no výsledky bývajú rozpačité. Ako sa na to pozeráte z pozície človeka, ktorý digitalizuje zdravotníctvo v zahraničí?

Veľmi radi by sme sa podieľali na digitalizácii zdravotníctva aj na Slovensku. Máme za sebou roky skúseností zo zahraničia a dnes, aj vďaka rozvoju umelej inteligencie, vieme priniesť riešenia, ktoré sa dajú nasadiť do praxe veľmi rýchlo a za zlomok ceny, za ktorú sa podobné riešenia dnes obstarávajú.

Ako lokálna firma sme však nikdy nedostali žiadnu podporu ani systémovú pomoc. Napriek tomu sme vybudovali riešenie pre milióny pacientov. Je mi ľúto, že vieme byť užitoční aj na Slovensku, no súčasné podmienky nie sú nastavené dostatočne transparentne, aby sa k nim firmy s výsledkami dostali.

Podnikať 17 rokov s jedným produktom znamená prejsť viacerými krízami aj technologickými zlomami. Ktoré obdobie bolo pre firmu najnáročnejšie a prečo?

Nebolo to jedno konkrétne obdobie. Každý rast prináša novú úroveň zodpovednosti. Keď sme prekročili prvý milión pacientov v systéme, uvedomili sme si, že už nevyvíjame len funkcie. Budujeme infraštruktúru, od ktorej závisí každodenná práca tisícov profesionálov a zdravie miliónov ľudí.

To zmenilo procesy, bezpečnosť, architektúru aj kultúru tímu. Dnes prechádzame ďalším zásadným zlomom. Umelá inteligencia mení spôsob, ako navrhujeme produkt. Opäť musíme prehodnotiť architektúru, procesy aj úlohu ľudí. A opäť ide o zodpovednosť, nie o módny trend.

Ako sa za tie roky zmenil váš pohľad na podnikanie? Čo ste si mysleli na začiatku a čo viete dnes, čo by ste vtedy potrebovali vedieť?

Nemyslím si, že by som dnes robil niečo zásadne inak. Základné princípy, ako orientácia na zákazníka a jeho potreby, tvorba skutočnej pridanej hodnoty a neustále hľadanie konkurenčnej výhody, zostávajú rovnaké.

Skôr by som si neustále pripomínal, aby som sa týchto princípov držal ešte pevnejšie a nenechal svoju pozornosť odviesť smermi, ktoré síce vyzerajú lákavo, ale neprinášajú dlhodobý zmysel.

Čo dnes považujete za najväčšie riziko v oblasti eHealth – technologické zmeny, reguláciu alebo niečo úplne iné?

Za najväčšie riziko dnes nepovažujem technológiu ani reguláciu. Skôr je to pomalosť implementácie. Riešenia existujú. Technológia je pripravená. No ich nasadzovanie trvá neprimerane dlho. Som presvedčený, že rýchlejšia adopcia digitálnych nástrojov by dokázala zachrániť množstvo životov a zároveň ušetriť obrovské finančné prostriedky.

Ak by ste mali pomenovať jednu zásadnú vec, ktorá rozhoduje o úspechu slovenského technologického podnikateľa v zahraničí, čo by to bolo?

Určite je to vytrvalosť. Zo Slovenska neprichádzate so silnou značkou krajiny ani s automatickým prístupom k veľkým trhom. Všetko si musíte vybudovať od nuly. Ak však dlhodobo držíte kvalitu a nevzdáte sa po prvých neúspechoch, zahraničný trh vás začne brať rovnocenne. Nie preto, odkiaľ ste, ale preto, čo dokážete.

Ako sa vám darí budovať a udržať silný tím mimo hlavného mesta? Čo podľa vás rozhoduje o tom, či talentovaný človek zostane na Slovensku?

V Košiciach máme silnú kombináciu univerzít, technologických firiem a komunity, ktorá vytvára reálne príležitosti robiť špičkové projekty aj mimo hlavného mesta. Dlhodobo to podporuje aj iniciatíva Košice IT Valley, ktorá prepája školy, firmy a verejný sektor. Ak má talentovaný človek možnosť pracovať na medzinárodných projektoch, odborne rásť a zároveň mať kvalitný život doma, nemá dôvod odchádzať.

Cítite dnes na Slovensku prostredie, ktoré podporuje inovácie a rast technologických firiem? Ako sa to prejavuje vo vašej každodennej realite?

Potenciál tu jednoznačne máme. Sú tu šikovní ľudia, univerzity aj technologické firmy.

V praxi však často cítime, že podpora inovácií je skôr individuálna ako systémová. V každodennej realite to znamená, že sa spoliehame najmä na vlastné zdroje. A to aj napriek tomu, že vytvárame pracovné miesta a exportujeme know how do zahraničia. Podpora by nemala byť len výsadou väčších firiem alebo tých s politickým krytím.

Slovenskí vedci prerazili v USA: Po viac ako 10 rokoch dosiahli pri Alzheimerovej chorobe výsledky, ktoré zaujali aj Harvard

Ovplyvňuje aktuálna spoločenská a politická atmosféra na Slovensku vaše podnikateľské rozhodnutia alebo dlhodobé plány?

Áno, spoločenská a politická atmosféra prináša situácie, s ktorými sa treba dlho vyrovnávať. Často mám pocit, že namiesto podpory musíme neustále prekonávať nové prekážky. Zásadne to však naše podnikateľské rozhodnutia nemení. Nemáme ambíciu odchádzať zo Slovenska a dlhodobo tu chceme budovať firmu aj tím.

Keď sa pozriete na slovenské zdravotníctvo ako občan aj ako podnikateľ, čo vám v ňom najviac chýba?

Ako občan vnímam, že elektronické zdravotníctvo v určitej forme existuje, a to je dôležitý základ. Prajem si však, aby sa dáta využívali efektívnejšie a praktickejšie pre pacienta. Ako podnikateľovi mi chýba transparentný priestor na spoluprácu. Technológie aj skúsenosti existujú. No bez otvorených a férových príležitostí zostáva veľká časť potenciálu nevyužitá.

Boli vo vašej kariére momenty, keď ste zvažovali odchod zo Slovenska alebo presun firmy do zahraničia? Čo napokon rozhodlo?

Áno, boli aj takéto momenty. Neboli to však racionálne úvahy, skôr emócie spojené s rôznymi obdobiami frustrácie a pochybností, ktoré pretrvávajú dodnes.

Čo by ste dnes poradili tridsiatnikovi, ktorý chce zo Slovenska vybudovať technologický biznis s medzinárodným presahom?

Poradil by som mu, aby začal hneď teraz a od úplného začiatku premýšľal medzinárodne. Ak chce budovať technologický biznis zo Slovenska, musí mať globálne ambície už pri návrhu produktu, nie až keď sa mu doma začne dariť. Zároveň by sa mal sústrediť na tvorbu skutočnej pridanej hodnoty pre zákazníka a neorientovať sa len na rýchly rast, získanie investície či mediálnu pozornosť.

Ako dnes vyzerá váš bežný deň a čo sa vo vašom živote zmenilo oproti začiatkom podnikania?

Dlhodobo mám pocit, že si neustále pohadzujem tri loptičky: rodinu, prácu a šport. Jedna z nich je vždy vo vzduchu a má v danom období prioritu. Dve ostatné sa snažím pevne držať, aby nespadli na zem. Na začiatku podnikania bola vo vzduchu najmä práca. Dnes je to častejšie rodina a šport. Možno aj preto, že po rokoch podnikania si uvedomíte, že úspech bez rovnováhy nemá veľkú hodnotu.

Čo vám dlhoročné podnikanie dalo ako človeku a čo vás, naopak, stálo najviac energie?

Podnikanie ma naučilo, aké dôležité je mať okolo seba správnych ľudí.

Zároveň som pochopil, že ľudia sú rozdielni a mnohí prirodzene sledujú predovšetkým svoje vlastné záujmy. Nie je to o sklamaní, ale o pochopení reality a schopnosti s tým pracovať. Najviac energie mi brali obdobia, keď nesiete plnú zodpovednosť za produkt a rozhodujete sa medzi očakávaniami klienta a realitou tímu.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy