Demotivovaní a na odchode: Takmer polovica slovenských podnikateľov by už do biznisu nikdy nešla
- Slovenskí podnikatelia zažívajú jedno z najťažších období
- Firmy drvia vysoké náklady
- Najnovší prieskum priniesol prekvapivé výsledky
- Slovenskí podnikatelia zažívajú jedno z najťažších období
- Firmy drvia vysoké náklady
- Najnovší prieskum priniesol prekvapivé výsledky
Ak by si si dnes chcel otvoriť kaviareň alebo malú dielňu, pravdepodobne by ťa od toho odhovorila takmer polovica súčasných podnikateľov. Situácia na slovenskom trhu totiž pripomína skôr boj o prežitie ako slobodné podnikanie. Najnovší prieskum ČSOB odhalil drsnú realitu: až 44 % malých podnikateľov priznáva, že ak by sa mali rozhodnúť znova, do biznisu by už nevstúpili.
To však nie je všetko. Slovenskí podnikatelia sa ocitli v kliešťach. Z jednej strany ich tlačí opatrný zákazník, ktorý počíta každý cent, a z druhej strany štát, ktorý im nakladá čoraz ťažšie legislatívne a finančné bremeno. Výsledok? Každý štvrtý majiteľ firmy uvažuje, že to tu zabalí a skúsi šťastie v zahraničí.
Východ hlási straty, Bratislava zvažuje útek
Zabudni na to, že najväčším strašiakom je dravá konkurencia. Tá trápi len smiešnych 7 % opýtaných. Skutočný nepriateľ sa nachádza úplne inde. Až 81 % respondentov uviedlo, že ich likvidujú vysoké náklady a 75 % opýtaných má hlavu v smútku z neustálych legislatívnych zmien.
Neistota je taká veľká, že každý piaty podnikateľ vážne zvažuje, že svoje podnikanie v horizonte troch rokov presunie do zahraničia. Prekvapivo nejde o ľudí z chudobnejších regiónov – najviac nad útekom uvažujú podnikatelia v ekonomicky silnom Bratislavskom kraji (31 %) a Žilinskom kraji (29 %). Jednoducho povedané, už aj tí najúspešnejší strácajú trpezlivosť so slovenským systémom.
Prieskum ukazuje, že slovenské firmy už nebojujú o rast, ale o holé prežitie:
- Prepad ziskov: Pocítilo ho až 65 % firiem, pričom na východe Slovenska ide o drastické čísla – v Košickom kraji hlási výrazný prepad takmer každá druhá firma (47 %).
- Opatrný zákazník: Ľudia šetria, porovnávajú ceny a klesá priemerná hodnota objednávky.
- Defenzíva: Podnikatelia namiesto investícií hľadajú lacnejšie alternatívy výroby (29 %) alebo pristupujú k najťažšiemu kroku – k prepúšťaniu (26 %).
Prečo je to tak? Toto sú rany, ktoré podnikateľov dorážajú
Prieskum ČSOB pomenoval ako hlavnú prekážku „nestabilitu pravidiel“. Ak si to preložíme do aktuálnej politickej reči, tu sú hlavné dôvody, prečo slovenskí podnikatelia hádžu uterák do ringu:
1. Transakčná daň
Jedným z najväčších strašiakov posledného roka bola práve daň z finančných transakcií. Tá začala na Slovensku platiť 1. apríla 2025 a okamžite vniesla do podnikateľského prostredia paniku. Podľa prieskumov kvôli nej každý desiaty živnostník či malý podnikateľ vážne zvažoval, že svoju činnosť úplne ukončí.
Ako sme ťa už informovali, rok 2026 prináša jednu zásadnú úľavu pre časť slovenských podnikateľov. Od 1. januára 2026 nadobudla účinnosť novela zákona o dani z finančných transakcií, podľa ktorej budú všetky fyzické osoby – podnikatelia od tejto dane úplne oslobodené. Povinnosť platiť 0,4-percentnú daň zo všetkých odchádzajúcich platieb tak zostáva už len právnickým osobám.
2. Konsolidačné „uťahovanie opaskov“
Konsolidácia verejných financií, ktorá má zabezpečiť stabilitu štátneho rozpočtu, sa dotkne najmä podnikateľov a živnostníkov, ktorým sa v roku 2026 definitívne ruší doterajšie „zlaté pravidlo“ o ročných odvodových prázdninách.
Po novom sa obdobie na úvodný rozbeh skracuje na šesť mesiacov, pričom hneď od začiatku podnikania vzniká povinnosť hradiť zdravotné poistenie vo výške 122 eur. Po pol roku sa k tejto sume pridajú aj sociálne odvody v hodnote 131 eur, čo pre začínajúceho podnikateľa znamená pravidelný mesačný náklad presahujúci 250 eur. Pre mnohých mladých ľudí, ktorí sú v procese budovania svojho podnikania, môže byť takéto nastavenie náročné a môže ich odradiť od samotného štartu.
3. Odvodový kolotoč, ktorý sa nezastavuje
Zvyšovanie odvodov pre SZČO je u nás už takmer tradíciou. Problémom je, že štát ti vyrubí minimálne odvody bez ohľadu na to, či si v daný mesiac zarobil 5 000 eur alebo si skončil v mínuse.
Od januára 2026 už platia nové minimálne odvody – 303,11 eura do Sociálnej poisťovne a 121,92 eura na zdravotné poistenie. Spolu ide o povinný mesačný odvod 425,03 eura. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje nárast o takmer 81 eur. Pre tisíce živnostníkov to znamená, že na povinných odvodoch zaplatia viac, ako reálne zarobia.
4. Mikroodvody pre každého
Mikroodvod vo výške 131,34 eura platí pre každú SZČO, čiže aj malí živnostníci, umelci, finanční sprostredkovatelia, športovci či dôchodcovia, ktorí si len privyrábajú. Ak ako SZČO zarobíš hoci len 100 eur mesačne, na mikroodvode musíš odviesť 131,34 eura mesačne.
Výnimka by sa mala týkať len zdravotne ťažko postihnutých ľudí, osôb, ktoré sú na materskej alebo na rodičovskom príspevku a dôchodcov, ktorí pracujú, hoci už sú na penzii.
Čo z toho vyplýva?
Slovensko momentálne vysiela jasný signál: podnikať u nás sa neoplatí. Ak štát nezačne brať malých podnikateľov ako partnerov, ale bude ich vnímať len ako zdroj peňazí na zaplátanie rozpočtu, o pár rokov tu nebudeme riešiť len nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj úplné vymiznutie lokálnych služieb a inovácií.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: TS ČSOB, archív Startitup