Nielen Hormuz: TOP 10 kľúčových ropných tepien, ktorých výpadok okamžite vystrelí svetové ceny nahor (REBRÍČEK)

15. marca 2026 o 18:00

Uzavretie Hormuzského prielivu ukazuje, aká zraniteľná je globálna energetická sieť
Pozreli sme sa na 10 ropných tepien, ktorých výpadok okamžite zdražie svet

Uzavretie Hormuzského prielivu ukazuje, aká zraniteľná je globálna energetická sieť
Pozreli sme sa na 10 ropných tepien, ktorých výpadok okamžite zdražie svet

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Uzavretie Hormuzského prielivu okamžite ukázalo, aké krehké sú hlavné energetické tepny planéty. Iránske Revolučné gardy prakticky zablokovali prieliv, ktorý hraničí s Iránom a cez ktorý prechádza približne 20 % svetových dodávok ropy. Cieľom tejto stratégie je poškodiť globálnu ekonomiku a vytvoriť tak tlak na Spojené štáty, ktoré spolu s Izraelom 28. februára zaútočili na Irán.

Na ropnej dopravnej tepne sa takmer prerušila prevádzka, čo ženie ceny ropy a plynu nahor. Hormuzský prieliv patrí podľa Amerického úradu pre energetické informácie (EIA) medzi kritické body na trasách, po ktorých sa celosvetovo ropa prepravuje.

Medzinárodná energetická agentúra uviedla, že uzavretie Hormuzského prielivu spôsobilo najväčšie narušenie svetových trhov s ropou v histórii, pričom sa očakáva, že dodávky v marci klesnú o približne 8 miliónov barelov denne, čo predstavuje približne 8 %.

Čo by sa stalo, ak by boli najdôležitejšie ropné tepny ohrozené?

Okrem kritických bodov od EIA, ako základ pre prehľad najdôležitejších „ropných tepien“ sveta môže poslúžiť vedecká štúdia publikovaná v časopise Nature Communications s názvom Systemic impacts of disruptions at maritime chokepoints z roku 2025 (Systémové dôsledky narušenia strategických námorných prielivov).

Výskumníci analyzovali globálnu lodnú dopravu pomocou dát o pohybe lodí zo systému AIS, ktorý sleduje takmer každé väčšie plavidlo na mori. Na základe týchto údajov vytvorili model svetovej námornej siete a potom skúšali rôzne scenáre – napríklad čo by sa stalo, keby sa niektorý z kľúčových prielivov dočasne uzavrel. Model ukázal, kam by sa lode museli presmerovať, o koľko by sa predĺžili plavby a ako by to zdražilo prepravu tovaru.

Výsledkom je mapa viac než dvoch desiatok miest, ktoré fungujú ako kritické „úzke hrdlá“ svetovej lodnej dopravy. My sme sa pozreli na 10 z nich.

zdroj: Startitup

10. Gibraltársky prieliv

zdroj: U.S. Naval Forces Europe-Africa. USS Rhode Island na Gibraltári

Gibraltársky prieliv spája Atlantický oceán so Stredozemným morom. Je preto kľúčovým dopravným koridorom medzi Európou, Afrikou, Blízkym východom a Amerikou. V najužšom mieste je prieliv široký približne 14 km. Oddeľuje od seba Španielsko a Maroko. Na jeho severnom pobreží sa nachádza britské zámorské územie Gibraltár, ktorého status je dlhodobo predmetom sporov medzi Spojeným kráľovstvom a Španielskom.

Trasu využívajú najmä tankery prepravujúce ropu z Perzského zálivu, severnej a západnej Afriky a tiež z Ruska do európskych rafinérií, predovšetkým v Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Holandsku.

Napriek tomu, že existuje alternatívna trasa okolo Mysu Dobrej nádeje, jej využitie by znamenalo predĺženie prepravnej vzdialenosti o tisíce námorných míľ.

Gibraltár patrí medzi najdôležitejšie vojenské body v Európe. Vďaka polohe pri vstupe do Stredozemného mora umožňuje sledovať a kontrolovať lodnú dopravu medzi Atlantikom a Stredozemím. Oblasť má preto strategický význam pre NATO, britské námorníctvo aj pre americké vojenské operácie v Stredozemí a na Blízkom východe.

9. Panamský prieplav

Panamský prieplav spája Atlantický a Tichý oceán v Strednej Amerike. Podľa EIA ním prechádzajú energetické komodity približne v objeme 2 miliónov barelov ropného ekvivalentu denne, najmä ropné produkty a skvapalnený zemný plyn z USA.

Od roku 2016 môžu týmto miestom preplávať aj väčšie tankery, čo ešte zvýšilo jeho význam. Panamský prieplav sa v kontexte prepravy ropy využíva predovšetkým na dopravu medzi východným pobrežím USA, Mexickým zálivom, západným pobrežím Severnej Ameriky a ázijskými trhmi.

Hoci objem prepravenej ropy nie je najväčší, akékoľvek problémy s dopravou by mohli ovplyvniť americké trhy a mohli by znížiť flexibilitu Spojených štátov ako významného exportéra ropných produktov.

U.S. Energy Information Administration zaraďuje vyššie medzi ropnými kritickými bodmi sveta, pretože hodnotí najmä objem energetických komodít, ktoré nimi prechádzajú. Oxfordská štúdia publikovaná v Nature Communications mu dáva menší význam, keďže analyzuje skôr systémové riziko pre globálny obchod než samotné objemy ropy. Podľa jej modelu by sa totiž lodná doprava v prípade blokády dala presmerovať okolo Južnej Ameriky, hoci za cenu dlhších a drahších trás.

8. Dánske úžiny

Dánske prielivy medzi Dánskom a Švédskom spájajú Baltské more so Severným morom. Podľa údajov U.S. Energy Information Administration nimi prechádza približne 4,5 milióna barelov ropy denne, najmä z exportných terminálov v Rusku a Kazachstane.

Štúdia publikovaná v Nature Communications zaraďuje Dánske prielivy medzi globálne námorné chokepointy, pretože ide o kritický výstupný bod baltského regiónu. Ak by sa tento koridor narušil, veľká časť lodnej dopravy z Baltu by sa ocitla bez priamej námornej alternatívy a export energetických surovín by sa musel presmerovať na potrubné alebo železničné trasy, čo by výrazne zvýšilo náklady na dopravu.

7. Turecké úžiny (Bospor a Dardanely)

Bospor a Dardanely spájajú Čierne more so Stredozemným morom a vedú priamo cez Istanbul. Podľa U.S. Energy Information Administration nimi prechádza približne 3 milióny barelov ropy denne z oblasti Kaspického mora a čiernomorských terminálov. Pre export ropy má tento koridor zásadný význam pre oblasti Čierneho mora, teda najmä pre Rusko, Kazachstan a Azerbajdžan.

Predtým Turecké úžiny na prepravu ropy využívalo Rusko do juhoeurópskych rafinérií. Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 a následných sankciách ale muselo svoje dodávky presmerovať. Nových odberateľov našlo hlavne v Ázii, kam ropa prevážaná cez Turecké úžiny aj za cenu dlhšej cesty stále mieri.

Oxfordská štúdia ich označuje za významný chokepoint preto, že ide o jedinú námornú cestu pre export ropy z Čierneho mora do Stredozemného mora. Export surovín by sa musel presmerovať na potrubné alebo pozemné dopravné koridory, čo by zvýšilo náklady a spomalilo obchodné toky.

6. Lombocký prieliv

Lombok Strait v Indonézii leží medzi ostrovmi Bali a Lombok a slúži ako alternatíva k Strait of Malacca. Podľa analýzy U.S. Energy Information Administration ho využívajú najmä najväčšie ropné tankery, ktoré sa kvôli ponoru nemôžu plaviť cez Malacký prieliv. Štúdia publikovaná v Nature Communications ho zároveň zaraďuje medzi globálne námorné chokepointy svetového obchodu.

Iránske gardy sľubujú, že zabránia ropnému krachu: Uvoľníme Hormuz pod jedinou podmienkou

5. Mys Dobrej nádeje

Mys Dobrej nádeje na juhu Afriky nie je prielivom, ale jednou z najdôležitejších alternatívnych námorných trás medzi Atlantikom a Indickým oceánom. Podľa údajov U.S. Energy Information Administration tadiaľ prechádza významná časť tankerovej dopravy najmä vtedy, keď je narušená doprava cez Suezský prieplav.

Incident kontajnerovej lode Ever Given v roku 2021, rovnako ako neskoršie problémy s dopravou v oblasti Červeného mora, ukázali, že globálny obchod sa dokáže dočasne presmerovať aj na historickú námornú trasu okolo Afriky. Tá síce umožňuje pokračovanie dopravy, no lodiam výrazne predlžuje cestu – podľa odhadov približne o dva týždne – a zároveň zvyšuje náklady na prepravu.

Podľa analýz energetických trhov môže touto cestou v obdobiach presmerovania dopravy prechádzať viac než 9 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne. Trasu využívajú najmä tankery smerujúce z Perzského zálivu do Európy alebo z Ameriky a Afriky do Ázie.

4. Suezský prieplav a ropovod SUMED

zdroj: TASR/ Suez Canal Authority via AP

Suezský prieplav v Egypte spája Stredozemné a Červené more. Vytvára najkratšiu námornú trasu medzi Európou a Áziou bez nutnosti oboplávať Afriku. Pre tankery smerujúce z Perzského zálivu do európskych rafinérií ide o jednu z kľúčových energetických trás sveta.

Podľa údajov EIA prešlo cez Suezský prieplav a paralelný ropovod SUMED Pipeline v posledných rokoch približne 5 až 9 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne, pričom objemy sa výrazne menia podľa vývoja globálneho obchodu a bezpečnostnej situácie v regióne. Ropovod SUMED zohráva dôležitú úlohu najmä vtedy, keď je plavba cez prieplav obmedzená alebo keď niektoré veľké tankery nemôžu prieplavom prejsť. Ropa sa v takom prípade vyloží na termináli pri Červenom mori, potrubím sa prepraví na sever Egypta a odtiaľ pokračuje tankerom do Európy. Ak sa doprava v tejto oblasti naruší, lode musia plávať okolo Mysu Dobrej nádeje na juhu Afriky. Takáto obchádzka môže predĺžiť plavbu medzi Európou a Áziou približne o 10 až 15 dní, čo výrazne zvyšuje náklady na palivo, logistiku aj poistenie nákladu.

3. Bab el‑Mandeb

Prieliv Bab el‑Mandeb leží medzi Jemenom na Arabskom polostrove a štátmi Afrického rohu – najmä Džibutskom a Eritreou. Spája Červené more s Adenským zálivom a ďalej s Indickým oceánom, čím tvorí južnú bránu k Suezskému prieplavu. Podľa EIA tadiaľto prejde viac ako 10 percent prepravovanej ropy denne, čo zodpovedá necelým deviatim miliónom barelov ropy a ropných produktov.

Prieliv je mimoriadne zraniteľný nielen kvôli malej šírke, ale predovšetkým kvôli dlhodobej nestabilite v regióne. Bezpečnostné hrozby sa výrazne prejavili napríklad v rokoch 2023 a 2024, keď útoky jemenských povstalcov na obchodné lode viedli k obmedzeniu prevádzky a presmerovaniu tankerov okolo Mysu Dobrej nádeje. Také narušenie predlžuje prepravnú trasu medzi Perzským zálivom a Európou o tisíce kilometrov, zvyšuje náklady na dopravu a znižuje efektivitu dodávok ropy.

Výskum publikovaný v Nature Communications od tímu z University of Oxford ho zaraďuje medzi najvýznamnejšie globálne námorné body, pretože ide o jediný námorný vstup do Červeného mora z Indického oceánu. V modeli globálnej lodnej dopravy sa ukázalo, že veľká časť trás medzi Áziou a Európou je od tohto prielivu priamo závislá, keďže lode smerujúce k Suezskému prieplavu nemajú inú krátku cestu.

2. Malacký prieliv

Malacký prieliv je súčasťou kľúčovej námornej cesty spájajúcej Indický oceán s Juhočínskym morom a Tichým oceánom. Leží medzi Malajziou, Indonéziou a Singapurom a je hlavnou dopravnou tepnou na prepravu ropy z Perzského zálivu najmä do Číny, Japonska a Južnej Kórey. Podľa EIA tadiaľto prechádza až tridsať percent prepravovanej ropy za deň, čo zodpovedá viac ako 20 miliónom barelov.

Alternatívne trasy síce existujú – napríklad cez Lombocký alebo Sundský prieliv –, no sú dlhšie a logisticky náročnejšie, čo by pri blokáde výrazne zvýšilo náklady na globálny obchod. Práve existencia týchto obchádzok je dôvod, prečo sa v mnohých analytických porovnaniach považuje za o niečo menej kritický než Hormuz.

1.Hormuzský prieliv

Hormuzský prieliv, ktorý je v najužšom bode široký len 33 kilometrov, je pravdepodobne najdôležitejšou ropnou trasou na svete. BBC píše, že ten, kto ovláda prieliv, má moc „priškrtiť“ svetový obchod s ropou.

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a vytvára úzky námorný koridor medzi Iránom a Ománom. Slúži ako hlavná exportná trasa pre ropu a skvapalnený zemný plyn (LNG) z energetických veľmocí.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) „je prieliv výstupnou trasou zo zálivu pre približne 25 % svetových dodávok ropy, a to aj zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Kataru, Iraku a Iránu, a pre väčšinu svetových voľných výrobných kapacít“.

Kvôli dlhodobému geopolitickému napätiu v regióne je Hormuzský prieliv považovaný za najnebezpečnejšie miesto na svete, ktorým sa prepravuje ropa. Narušenie prevádzky má okamžitý vplyv na globálnu cenu ropy. Napriek tomu, že niektoré štáty vybudovali alternatívne ropovody obchádzajúce prieliv, ich kapacita je obmedzená a nemôže plne nahradiť námornú prepravu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie