VIDEO: Čierny dážď nad Teheránom. Iránci opisujú „pekelnú krajinu“, experti varujú pred karcinogénnymi rizikami
- Útoky na ropné sklady zahalili Teherán dymom a čiernym dažďom
- Vedci varujú pred vážnymi dopadmi na zdravie aj životné prostredie
- Útoky na ropné sklady zahalili Teherán dymom a čiernym dažďom
- Vedci varujú pred vážnymi dopadmi na zdravie aj životné prostredie
Nad Teheránom sa držia husté kúdoly čierneho dymu. Niektorí obyvatelia pre The New York Times opísali hustý, olejovitý film pokrývajúci autá a strechy domov.
Iránci na sociálnych sieťach tiež opísali následné ropné požiare ako „pekelné krajiny“, „čierne monštrum“ a „apokalyptické“. „Čierny dážď“, ktorý v Teheráne padal niekoľko dní v dôsledku leteckých útokov na hlavné iránske sklady ropy, by mohol mať podľa vedcov trvalé následky na ľudské zdravie a životné prostredie. Takzvaná preventívna vojna proti iránskemu režimu môže mať však dôsledky, ktoré budú ľudí zabíjať ešte dlhé roky po skončení vojenských operácií.
Ropné nádrže horeli niekoľko dní
Požiare spôsobené izraelskými útokmi na ropné nádrže v sobotu horeli niekoľko dní, čo prinútilo iránskych predstaviteľov varovať obyvateľov pred kyslými a toxickými dažďami, ktoré sú výsledkom značného množstva znečisťujúcich látok vo vzduchu, píše spravodajský portál ABC News.
Podľa britskej neziskovej organizácie Conflict and Environment Observatory, ktorá monitoruje environmentálne dôsledky ozbrojených konfliktov a vojenských aktivít, sa terčom útokov stali štyri hlavné ropné zariadenia: ropné sklady v Karadži, Šehrane, Agdásije a rafinéria v Teheráne. Len teheránske zariadenie má kapacitu spracovať približne 225 000 barelov ropy denne.
🇮🇷 🇮🇱 🇺🇸 🛢️ Massive fires after Israeli strikes hit oil depots in Tehran
Four oil depots and a petroleum logistics site were hit by Israeli strikes, engulfing Tehran in thick black smoke and temporarily interrupting fuel distribution. The fuel depot strikes are the first time… pic.twitter.com/u64QlJIezL
— AFP News Agency (@AFP) March 9, 2026
Čo tvorí „čierny dážď“?
To, čo teraz padá z teheránskeho neba, je zmes ropných častíc, sadzí a dažďovej vody. Dažďová voda nasýtená ropnými látkami podľa svedkov pokrýva strechy domov, ulice aj balkóny mastnou čiernou vrstvou.
Niektoré časti mesta sa podľa svedectva ponorili do takmer úplnej tmy, čo pripomína javy známe z rozsiahlych priemyselných požiarov.
Doug Weir, riaditeľ britského Observatória konfliktov a životného prostredia (CEOBS), uviedol, že pri požiaroch ropy sa uvoľnila komplexná zmes znečisťujúcich látok s rôznym stupňom toxicity vrátane pevných častíc, oxidov dusíka, kyseliny dusnej, oxidu uhoľnatého, oxidu siričitého a prchavých organických zlúčenín, ako je formaldehyd, dioxíny, furány, uhľovodíky a polycyklické aromatické uhľovodíky.

Dlhotrvajúce následky
„Ľudia žijúci v blízkosti môžu trpieť akútnymi respiračnými reakciami, najmä ak majú už existujúce zdravotné problémy,“ povedal Weir pre Al-Monitor. Dodal, že dlhodobá expozícia prostredníctvom kontaminovanej vody a pôdy by mohla predstavovať vývojové, neurologické alebo karcinogénne riziká. Kontaminácia pôdy a povrchových a podzemných vôd môže „trvať roky a desaťročia,“ dodal.
Potvrdzujú to aj slová Bryana Bergera, profesora chemického inžinierstva na University of Virginia, ktorý povedal pre ABC News, že toxíny a chemikálie budú mať pravdepodobne dlhodobý environmentálny dopad na Teherán a okolie.
Správa CEOBS zdôraznila, že aj keby ľudia zostali vnútri, neboli by úplne chránení, pretože znečistenie vonkajšími časticami ľahko preniká do budov a koncentrácie častíc v interiéri sa často zhodujú s úrovňami vonku počas závažných znečistení. Okrem toho, vzhľadom na relatívne stagnujúci vietor, Teherán potrebuje značné zrážky na odstránenie najnebezpečnejších častíc a plynov zo vzduchu. Zatiaľ čo podmienky zatemnenia bránia priamym meraniam, meteorologické modely a satelitné snímky naznačujú, že zrážky boli doteraz obmedzené.
Spoločnosť Červeného polmesiaca varovala obyvateľov, aby zostali doma a vyhli sa kyslým dažďom, ako aj toxickým plynom, ktoré by mohli spôsobiť chemické popáleniny pokožky a vážne poškodenie pľúc. Svetová zdravotnícka organizácia v utorok varovala, že „masívne uvoľňovanie“ toxických uhľovodíkov, oxidov síry a zlúčenín dusíka a čierny a kyslý dážď, ktoré spadli, predstavujú nebezpečenstvo pre Iráncov a mohli by mať dlhodobé zdravotné následky.
Nebezpečný stavebný materiál
Okrem uhľovodíkov a iných toxických zlúčenín môžu aj chemikálie večné, pravdepodobne prítomné v materiáloch, ako sú spomaľovače horenia zabudované do zariadení, kontaminovať podzemnú vodu a mohli by sa „ľahko“ dostať do vzduchu a skončiť späť v daždi.
Kyslé dažde môžu byť tiež korozívne, v závislosti od koncentrácie, a urýchliť koróziu, ktorej budovy v Teheráne pravidelne čelia kvôli zlej kvalite ovzdušia, Kyslé dažde môžu byť tiež korozívne, v závislosti od koncentrácie, a urýchliť koróziu, ktorej budovy v Teheráne pravidelne čelia kvôli zlej kvalite ovzdušia, povedal Driscoll, profesor environmentálneho inžinierstva na Syracuse University, pre ABC.
Driscoll uviedol, že stavebné materiály, ktoré horia, produkujú rôzne organické zlúčeniny, ktoré by mohli byť vysoko toxické. Materiály vyrobené človekom by mohli obsahovať stopové množstvá kovov, ktoré by mohli byť toxické a tiež kontaminovať pôdu a vodné systémy.
Forma chemickej vojny
Útoky na ropné sklady v Teheráne môžu byť podľa niektorých odborníkov považované za formu chemickej vojny, keďže spôsobujú uvoľňovanie toxických látok ohrozujúcich civilistov. Irán tvrdí, že ide o úmyselný útok na obyvateľstvo a označuje ho za nebezpečnú eskaláciu konfliktu zo strany USA a Izraela.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Baghaei napísal na X, že USA a Izrael posunuli vojnu do „nebezpečnej novej fázy“.
„Tieto útoky na sklady paliva nie sú ničím iným ako úmyselnou chemickou vojnou proti iránskym občanom,“ napísal Baghaei v nedeľu.
Izraelská armáda potvrdila, že zasiahla sklady paliva presne navádzanými útokmi, pričom tvrdí, že slúžili aj vojenským účelom. Zároveň avizovala, že v operáciách bude pokračovať.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: NYT, ABC News, Conflict and Environment Observatory,, AL Monnitor