Bratislavská požičiareň Wishmaker ide do konkurzu: Sľubovala výnosy až 8 %, dnes čelí pádu

19. marca 2026 o 11:19

P2P platforma Wishmaker končí
Firma nedokázala ustáť finančné problémy
O peniaze teraz bojujú samotní investori

Bratislavská P2P platforma Wishmaker mieri do konkurzu

freepik, Finstat

P2P platforma Wishmaker končí
Firma nedokázala ustáť finančné problémy
O peniaze teraz bojujú samotní investori

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Bratislavská spoločnosť Wishmaker, ktorá sa prezentuje ako platforma kolektívneho požičiavania spájajúca ľudí s voľným kapitálom s tými, čo hľadajú pôžičku, mieri do konkurzu. Mestský súd Bratislava III začal voči spoločnosti na jej vlastný návrh konkurzné konanie.

Za krachujúcou firmou stojí podľa Denníka E bývalý manažér skupiny Arca – finančného kolosu, ktorý sám čelí dlhoročným insolvenčným konaniam.

Čo je Wishmaker a ako spoločnosť fungovala

Wishmaker, j.s.a. vznikla v novembri 2018 ako startup v právnej forme jednoduchej spoločnosti na akcie. Podľa informácií na oficiálnej stránke firmy ide o P2P platformu – teda model kolektívneho požičiavania, pri ktorom platforma sprostredkúva spojenie medzi investormi ochotnými požičať a dlžníkmi, ktorí potrebujú financie.

Na svojej webovej stránke firma uvádza, že doposiaľ sprostredkovala pôžičky za 6,2 milióna eur a investorom pripísala celkom jeden milión eur na úrokoch.

zdroj: Finstat

Spoločnosť Wishmaker sľubovala investorom ročný výnos 5 až 8 % – čo výrazne prevyšuje bežné bankové produkty. Peniaze od investorov firma ďalej požičiavala ňou vybraným dlžníkom.

Sídlo spoločnosti je na adrese Mlynské Nivy 48 v bratislavskom Ružinove. Podľa FinReg je predsedom predstavenstva a konečným užívateľom výhod od marca 2022 Milan Hiebsch. Akcionárom je česká spoločnosť Wishmaker Group, a. s., so sídlom na Anglickej ulici v Prahe.

Pôvodným predsedom predstavenstva od vzniku firmy do marca 2022 bol Ing. Martin Červenka.

Finančné výsledky naznačovali problémy

Finančné údaje z FinStat naznačujú, že firma dlhodobo bojovala so stratovosťou. V roku 2024 dosiahla tržby 815 359 eur (medziročný rast o 5 %), no hospodárila so stratou 52 041 eur – po predchádzajúcom zisku 50 658 eur z roku 2023. Celkové výnosy dosiahli 824 322 eur, aktíva 790 475 eur.

Dôveroval by si P2P investovaniu po krachu Wishmakeru?

Áno, ale len cez overené platformy.

Áno, riziko je súčasť investovania.

Nie, takýmto projektom už neverím.

Nikdy by som do P2P pôžičiek neinvestoval/a.

Vlastný kapitál bol ku koncu roka 2024 hlboko v červených číslach: –578 083 eur. Celková zadlženosť firmy dosahovala 173,13 %. Spoločnosť v roku 2025 zamestnávala 5 až 9 zamestnancov. Konkurzné konanie eviduje FinStat od 18. marca 2026.

Situácia investorov, ktorí Wishmakeru zverili peniaze, je po vyhlásení konkurzného konania komplikovaná. Kým doteraz za splácanie a prípadné vymáhanie pohľadávok zodpovedala platforma, teraz si ich budú musieť investori uplatniť priamo v konkurze – a starať sa o prípadné vymáhanie vo vlastnej réžii.

V konkurzných konaniach sa veriteľom spravidla vracia len zlomok ich pôvodných pohľadávok.

zdroj: Finstat

Firma tvrdí, že peniaze investorov nie sú jej majetkom

K situácii sa vyjadrila aj samotná spoločnosť Wishmaker, ktorá pre redakciu Startitup poskytla oficiálne stanovisko. V ňom sa snaží objasniť najmä postavenie investorov a ich financií v kontexte prebiehajúceho konkurzu.

Predseda predstavenstva Milan Hiebsch zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré investori vložili cez platformu, neboli majetkom firmy.

„Pohľadávky z pôžičiek poskytovaných prostredníctvom platformy Wishmaker nepredstavujú majetok spoločnosti. Tieto pohľadávky patria jednotlivým investorom,“ uviedol.

Podľa jeho slov Wishmaker fungoval len ako sprostredkovateľ, ktorý zabezpečoval administráciu úverov a správu splácania.

„Spoločnosť Wishmaker v tomto vzťahu ako platforma kolektívneho požičiavania zabezpečuje najmä administráciu úverov a správu splácania v mene a na účet investorov,“ vysvetlil Hiebsch.

Zásadné podľa firmy je aj to, že pohľadávky investorov voči dlžníkom sú oddelené od samotného majetku spoločnosti, ktorý je teraz predmetom konkurzu.

„Pohľadávky investorov voči dlžníkom sú preto oddelené od majetku spoločnosti Wishmaker. Majetkové pomery spoločnosti sú predmetom prebiehajúceho konkurzného konania, zatiaľ čo pohľadávky z jednotlivých úverov naďalej patria investorom,“ dodal.

Spoločnosť zároveň upozorňuje, že zmluvné vzťahy medzi investormi a dlžníkmi zostávajú v platnosti aj po začatí konkurzu.

„Dlžníci sú zároveň naďalej povinní svoje úvery riadne splácať v súlade s podmienkami uzatvorených zmlúv,“ uviedol Hiebsch s tým, že ďalšie informácie firma poskytne podľa vývoja konania.

Ako funguje P2P požičiavanie a čo na to hovorí NBS

P2P (peer-to-peer) požičiavanie je model, pri ktorom platforma sprostredkúva priamy kontakt medzi investormi s voľným kapitálom a dlžníkmi, ktorí hľadajú financovanie. Platforma hodnotí bonitu záujemcov o pôžičku, stanovuje podmienky a zabezpečuje splácanie – investor sa teda nestáva veriteľom banky, ale veriteľom konkrétneho dlžníka alebo skupiny dlžníkov.

Na Slovensku v tejto oblasti pôsobili okrem Wishmakeru aj ďalšie platformy, napríklad Žltý melón.

Národná banka Slovenska, ako orgán dohľadu nad finančným trhom, dlhodobo upozorňuje, že oblasť P2P kolektívnych pôžičiek nepodlieha jej dohľadu. Finančné prostriedky investované cez tieto platformy zároveň nie sú chránené systémom ochrany vkladov ani systémom ochrany investícií.

NBS varuje pred niekoľkými konkrétnymi rizikami:

investorovi môže byť prisľúbené zhodnotenie, ktoré sa nemusí uskutočniť,
dlžník sa môže dostať do platobnej neschopnosti,
platforma môže zlyhať alebo stratiť dobré meno a investor pri hodnotení dlžníka vychádza výlučne z informácií, ktoré mu sama platforma poskytne – dlžníka osobne nepozná a jeho schopnosť splácať si nemôže overiť.

Keď P2P platformy padnú, investori prídu takmer o všetko

Krachujúce P2P platformy nie sú v európskom priestore novinkou. Varovným príkladom zostáva séria škandálov z roku 2020, keď niekoľko pobaltských platforiem – Envestio, Kuetzal a Grupeer – zmizlo prakticky zo dňa na deň.

Envestio v čase kolapsu držala prostriedky investorov v objeme približne 33 miliónov eur, Kuetzal mala desiatky miliónov navyše. Estónska polícia začala trestné vyšetrovania pre podozrenie z podvodu. Neskoršie vyšetrovania odhalili vzájomné prepojenie všetkých troch platforiem cez spoločné škrupinové spoločnosti v Lotyšsku, ktoré slúžili na pranie peňazí.

Investori z celej Európy doteraz nevymohli späť väčšinu svojich prostriedkov.

Spoločným menovateľom väčšiny európskych P2P krachov bývajú vysoké sľubované výnosy bez adekvátneho vysvetlenia, nejasná vlastnícka štruktúra a absencia regulácie. Terčom kritiky sa stala práve regulačná medzera – európske inštitúcie na ňu reagovali postupným sprísňovaním pravidiel pre oblasť kolektívneho financovania.

V prípade Wishmakeru pritom investori čelili štandardnému obchodnému zlyhaniu bez znakov podvodu, čo ich situáciu na prvý pohľad odlišuje od pobaltských škandálov. Napriek tomu princíp zostáva rovnaký: v konkurze P2P platformy idú pohľadávky investorov do poradia spolu s ostatnými veriteľmi a návratnosť vložených prostriedkov je v takýchto prípadoch viac ako neistá.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy