Verejnosť mení postoj k americkým vojnám: Rekordérom je Afganistan, Irán skončil na chvoste rebríčka

Donald Trump sa spočiatku profiloval ako mierotvorca. Ten čas je už preč a dnes zápasí s veľkým problémom. Podpora vojenských konfliktov v Spojených štátoch dosiahla historické minimum. Najnovšie prieskumy ukazujú, že americká verejnosť je čoraz skeptickejšia voči novým vojenským intervenciám a konflikt s Iránom patrí medzi najmenej podporované vojny v moderných dejinách USA. Tento trend naznačuje hlbšiu zmenu v postoji spoločnosti k zahraničným operáciám a zároveň vytvára politický tlak na americké vedenie.

Podľa analýzy dát zverejnenej na základe prieskumov amerických médií podporuje vojenské operácie proti Iránu iba približne 41 % Američanov. Ide o najnižšiu úroveň podpory pri začiatku vojenského konfliktu od druhej svetovej vojny. Pre porovnanie, keď Spojené štáty vstúpili do druhej svetovej vojny v roku 1941, vojenské kroky podporovalo až 97 % verejnosti. Aj neskoršie konflikty mali výrazne vyššiu podporu – napríklad vojna v Afganistane po útokoch z 11. septembra mala na začiatku až 92 % podporu a vojna v Iraku v roku 2003 približne 76 %, uvádza Visual Capitalist. 

Donald Trump bojuje so stratou podpory vojenských intervencií

Historické dáta ukazujú, že podpora vojenských zásahov sa v Spojených štátoch dlhodobo znižuje. V polovici 20. storočia bola verejnosť výrazne jednotnejšia v podpore vojenských operácií. Okrem druhej svetovej vojny mala silnú podporu aj kórejská vojna, ktorú v roku 1950 podporovalo približne 75 % Američanov.

V ďalších desaťročiach však začala dôvera v zahraničné vojenské operácie postupne slabnúť. Intervencia v Grenade v roku 1983 mala podporu približne 53 %, operácia v Kosove v roku 1999 približne 58 % a vojenský zásah v Líbyi v roku 2011 už len 47 %. Aktuálny konflikt s Iránom sa s podporou na úrovni okolo 41 % stal najnižšie podporovanou americkou vojenskou operáciou v modernej histórii.

Za poklesom stojí viacero faktorov. Dôležitú úlohu zohráva skúsenosť s dlhými a nákladnými konfliktmi v Afganistane a Iraku, ktoré výrazne ovplyvnili verejnú mienku. Mnohí Američania dnes vnímajú vojenské intervencie skeptickejšie a očakávajú jasnejšie vysvetlenie cieľov aj stratégií.

Okrem strategických otázok zohrávajú významnú úlohu aj domáce ekonomické problémy. Rast cien potravín a energií sa stal jednou z hlavných tém americkej politiky. Podľa prieskumu Reuters/Ipsos schvaľuje ekonomické kroky prezidenta Donalda Trumpa iba približne štvrtina Američanov. V rovnakom prieskume klesla celková popularita prezidenta na 36 %, čo je najnižšia hodnota od jeho návratu do Bieleho domu.

Nespokojnosť s ekonomickou situáciou zároveň ovplyvňuje aj pohľad na vojenské operácie v zahraničí. Pre mnohých voličov sa otázky životných nákladov stali dôležitejšími než geopolitické konflikty.

Podpora vojny Donalda Trumpa rýchlo klesá

Historické skúsenosti ukazujú, že verejná podpora vojenských operácií sa môže krátkodobo zvýšiť, najmä ak krajina čelí priamemu útoku alebo bezpečnostnej kríze. Najlepším príkladom je vojna v Afganistane, ktorá začala po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. V tom čase podporovalo vojenský zásah až 92 % Američanov.

Takéto vlny podpory však bývajú čoraz menej stabilné. Postupom času sa verejná mienka mení rýchlejšie než v minulosti. V prípade Afganistanu napríklad po dvoch desaťročiach konfliktu takmer polovica Američanov tvrdila, že vojna bola chybou.

Dlhodobý pokles podpory vojenských operácií tak odráža širšiu zmenu v americkej spoločnosti. Po desaťročiach zahraničných intervencií sa čoraz viac voličov prikláňa k opatrnejšiemu prístupu k vojenským zásahom a väčšiu pozornosť venuje domácim ekonomickým problémom. Konflikt s Iránom tak nie je len geopolitickou otázkou, ale aj testom toho, ako veľmi sa zmenil postoj americkej verejnosti k vojne.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie