Od stíhačiek F-16 až po nové tanky: Analytici upozorňujú na miliardový nákupný zoznam slovenskej armády do roku 2027

Slovensko v roku 2026 investuje do výbavy ozbrojených síl takmer miliardu eur. Je to viac ako dvojnásobok oproti roku 2024 a zároveň signál, že geopolitická rétorika sa premieňa na konkrétne záväzky.

Priamym beneficientom tohto výdavkového boomu je okrem iných česko-slovenská zbrojárska skupina CSG – tá však napriek rekordným výsledkom zaznamenala prudký prepad na burze.

Slovensko veriteľom zbrojárskych kontraktov

Od roku 2025 Slovensko výrazne pridalo v investíciách do modernizácie svojej armády. Kým v minulosti sme na novú techniku a výstroj dávali len zlomok výkonu našej ekonomiky (medzi 0,1 % a 0,3 % HDP), dnes tento podiel narástol na 0,7 % HDP. Trend má byť navyše stúpajúci a v najbližších rokoch by investície do obrany mohli dosiahnuť až 1,1 % HDP.

Slovensko v aktuálnom roku posiela na modernizáciu armády takmer jednu miliardu eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobný nárast oproti roku 2024. Podľa marcovej analýzy Rada pre rozpočtovú zodpovednosť z roku 2026 by tieto výdavky mali v raste pokračovať a o rok neskôr dosiahnuť až 1,6 miliardy eur.

Ak tieto čísla porovnáme s minulosťou, rozdiel je priam priepastný – v období rokov 2019 až 2023 sme na obranu dávali v priemere len 160 miliónov eur ročne, čo je iba desatina sumy očakávanej v roku 2027.

Tento prudký nárast nie je náhodný, ale reaguje na kriticky nízke investície spred roka 2019, ktoré v ozbrojených silách vytvorili obrovský technologický dlh. Modernizáciu navyše výrazne urýchlila zhoršená geopolitická situácia a ruská agresia na Ukrajine.

V praxi sa tieto peniaze premietnu do dokončenia dodávok stíhačiek F-16, pričom sa už diskutuje aj o nákupe ďalších štyroch kusov. Armáda tiež očakáva postupný nábeh obrnených transportérov Patria, nákup protivzdušnej obrany, nových vojenských nákladných áut či bojových pásových vozidiel. V pláne sú aj ďalšie strategické projekty pre pozemné sily vrátane nákupu moderných tankov.

Deficit rastie, ale vláda to nevie zastaviť

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na vážne makroekonomické dôsledky týchto nákupov. Investície do obrany sa totiž po nákladoch na splácanie štátneho dlhu stali druhým najvýznamnejším faktorom, ktorý prehlbuje deficit verejných financií.

Vláda má navyše pri týchto výdavkoch zviazané ruky, pretože ide o dlhodobé záväzky, ktoré nedokáže zásadne ovplyvniť počas jedného volebného obdobia.

Situáciu navyše komplikuje história meškajúcich dodávok techniky. Napríklad v roku 2025 rozpočet počítal s obrannými investíciami vo výške až 1,7 miliardy eur, no pre zdržania u dodávateľov sa reálne minulo o 700 miliónov eur menej.

Hoci tieto posuny v platbách opticky vylepšili minuloročný deficit, v skutočnosti problém len odsunuli a o to viac zaťažia štátnu kasu v nasledujúcich rokoch.

Určitú pomoc predstavuje európsky program SAFE, v ktorom má Slovensko vyčlenených viac ako 2,3 miliardy eur. Tento spoločný nástroj Európskej únie umožňuje členským štátom čerpať výhodné dlhodobé úvery priamo od Európskej komisie, ktorá má na rýchle posilnenie obranných schopností Európy k dispozícii celkovo 150 miliárd eur.

CSG a Slovensko

Jedným z hlavných dodávateľov pre slovenské ozbrojené sily je skupina Czechoslovak Group (CSG) Michala Strnada – priemyselný holding so sídlom v Prahe, ktorý pôsobí v Českej a Slovenskej republike, ale aj v USA, Španielsku, Taliansku a Veľkej Británii.

CSG uzavrela so Slovenskom rámcovú zmluvu na dodanie až 1 289 vojenských nákladných vozidiel Tatra, pričom v roku 2026 má Slovensko objednať 152 vozidiel.

Zisk firmy z Bratislavy vyskočil na 2,7 milióna eur: Ich systém ťa rozpozná za sekundu, nasadzujú ho aj v Malajzii

Samostatnou kapitolou je muničná zmluva. ZVS holding, a. s., dcérska spoločnosť CSG, uzavrela s Ministerstvom obrany SR rámcovú zmluvu na dodávky munície pre štáty EÚ v objeme až 58 miliárd eur s možným využitím programu SAFE. Suma predstavuje maximálny možný potenciál dodávok v sedemročnom období.

Spoločnosť ZVS Holding, spoločný podnik CSG a Slovenska, spustila novú plniacu linku na muníciu v závode v Dubnici nad Váhom.

Rekordné výsledky, padajúca akcia

Zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) zažíva na burzách turbulentné obdobie. Napriek tomu, že firma hlási rekordné hospodárenie, jej akcie sa na amsterdamskej burze v piatok ráno prepadli pod hranicu 25 eur, upozornil web Seznam Zprávy.

Stalo sa tak vôbec po prvý raz od ich januárového vstupu na trh. Po štvrtkovom desaťpercentnom poklese nasledoval ďalší päťpercentný pád, čo znamená, že od svojich maxím stratili už viac ako pätinu hodnoty a oficiálne sa ocitli v takzvanom medveďom trhu, ktorý znamená dlhodobejší pokles.

Tento prepad pocítila aj pražská burza, kde trhová hodnota CSG klesla zo 645 na 600 miliárd českých korún. Skupina tak stratila titul najhodnotnejšej firmy na domácom trhu, kam sa opätovne vrátil energetický gigant ČEZ.

Výrazný prepad akcií pocítil aj samotný majiteľ Michal Strnad. Hodnota jeho majetku sa v papierovom vyjadrení znížila o približne 6,1 miliardy eur (v prepočte zhruba 155 miliárd českých korún). Ide o citeľný zásah do imania jedného z najbohatších Európanov, ktorý odráža aktuálnu volatilitu v zbrojárskom sektore.

Paradoxom je, že tento pokles prišiel po zverejnení vynikajúcich výsledkov za rok 2025. CSG dosiahla tržby vo výške 6,74 miliardy eur a čistý zisk 872 miliónov eur, k čomu prispela nielen integrácia amerického výrobcu munície Kinetic Group, ale aj obrovský dopyt po obranných systémoch. Trh však tieto čísla prijal chladne.

Podľa analytikov z Jefferies investorov úplne nepresvedčili výsledky v oblasti malokalibrovej munície a opatrný výhľad na tento rok. Na druhej strane, analytik Patria Finance Cuong Manh Le vníma reakciu trhu ako prehnanú, keďže výsledky prekonali očakávania. Podľa neho môže za výpredajom stáť skôr celková nervozita na svetových trhoch spojená s napätím na Blízkom východe.

Európske zbrojárstvo koriguje po raste

Pokles CSG nie je osamotený. Vývoj akcií CSG zapadá do širšieho trendu na európskom obrannom trhu – akcie zbrojárskych a obranných firiem v posledných týždňoch korigujú predchádzajúci prudký rast. Pod tlak sa dostali aj poprední hráči ako Rheinmetall, Thales či Rolls-Royce.

K nepokoju prispieva aj séria mediálnych sporov. CSG sa v posledných týždňoch dostávala do pozornosti médií v súvislosti so sporom o úplnosti prospektu pre investorov, postavením minoritného akcionára Petra Kratochvíla v časti skupiny, ako aj dočasným vyradením španielskej muničky FMG z tendrov nákupnej agentúry NATO. CSG akékoľvek pochybenie odmieta.

Napriek burzovým turbulenciám CSG disponuje rozpracovanými zákazkami za 15 miliárd eur a zásobou pripravovaných zákaziek za 27 miliárd eur. To znamená výrobu zabezpečenú na niekoľko rokov dopredu – a Slovensko zostáva jedným z kľúčových odberateľov.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy