Blíži sa kolaps? Ekonomika je na tom najhoršie od 2. svetovej vojny, môžu za to najmä tieto dve krajiny

Dlhová kríza prerastá do obrovských rozmerov. Podľa najnovších projekcií Medzinárodného menového fondu sa do roku 2031 zvýši na 102 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP). Takáto úroveň bola naposledy zaznamenaná v období po druhej svetovej vojne.

Medzinárodný menový fond (MMF) zároveň upozorňuje, že rast dlhu už nie je len dôsledkom krízových zásahov štátov, ale čoraz viac sa stáva trvalou črtou fungovania svetovej ekonomiky.

K rastu zadlženia najviac prispievajú Spojené štáty a Čína. Obe ekonomiky zároveň vstupujú do ďalších rokov s vysokými deficitmi a rastúcimi nákladmi na obsluhu dlhu. Fond varuje, že kombinácia vyšších úrokových sadzieb, starnutia populácie, vojnových výdavkov a politickej neschopnosti konsolidovať verejné financie môže vytvoriť podmienky pre vážnu dlhovú krízu, uvádza FT News. Dnes je situácia najhoršia od obdobie druhej svetovej vojny a teda za posledných viac ako 80 rokov. 

USA a Čína tlačia svetový dlh na historické úrovne

Svetový vládny dlh dnes dosahuje približne 94 % HDP. Od roku 2015 sa zvýšil o 16 percentuálnych bodov. Podľa MMF nesú za väčšinu tohto rastu zodpovednosť dve najväčšie ekonomiky sveta: Spojené štáty a Čína.

Americká ekonomika funguje s rozpočtovým deficitom na úrovni sedem až 8 % HDP, hoci krajina nie je vo vojne ani v akútnej recesii. MMF upozorňuje, že ide o mimoriadne vysokú hodnotu počas obdobia relatívne solídneho ekonomického výkonu. Ak sa súčasný vývoj nezmení, dlh Spojených štátov môže do roku 2031 vzrásť na 142 % HDP. Pre porovnanie, pri vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 bol americký dlh približne na úrovni 70 % HDP.

Rýchly rast zadlženia zaznamenáva aj Čína. Pomer jej dlhu k HDP má podľa projekcií dosiahnuť 127 %, pričom deficit sa rozšíril takmer na 8 % HDP. To oslabuje obraz krajiny ako disciplinovanejšej alternatívy k zadlženým západným ekonomikám, uvádza Financial Times. 

Makroanalytický účet The Kobeissi Letter situáciu zhrnul stručne: „Svet smeruje do historickej dlhovej krízy.“ Táto formulácia nadväzuje na obavy MMF, podľa ktorého sa globálna ekonomika čoraz viac opiera o dlh namiesto udržateľného fiškálneho základu.

Dlhová kríza ako systémové riziko

Za najvážnejší problém už MMF nepovažuje len samotnú výšku dlhu, ale aj rast nákladov na jeho financovanie. Globálne úrokové platby majú do roku 2031 vzrásť z približne 3 na 5 % HDP. V praxi to znamená, že štáty budú musieť presmerovať väčšiu časť rozpočtov na splácanie starých záväzkov.

Dôvod je jednoduchý. Vlády si budú refinancovať dlh vytvorený v ére nulových sadzieb za podstatne vyššie náklady. Peniaze použité na úroky potom chýbajú vo výdavkoch na zdravotníctvo, vzdelávanie, infraštruktúru či obranu.

Fond zároveň upozorňuje, že situáciu zhoršuje nové geopolitické napätie. Vojna na Blízkom východe podľa neho pridala ďalší zdroj fiškálneho tlaku do už aj tak napätej globálnej situácie. Viaceré európske krajiny navyše aktivovali výnimky z rozpočtových pravidiel, aby mohli zvýšiť obranné výdavky. To ešte viac zužuje priestor na stabilizáciu verejných financií.

Koľko peňazí potrebujú Slováci na dôchodku? Suma je vyššia, ako by si čakal a štát ti ju celú nedá

Rodrigo Valdés z MMF vyzval Spojené štáty na dôveryhodný plán konsolidácie. Fond zároveň varuje, že všeobecné sľuby o fiškálnej zodpovednosti už nestačia. Krajiny s najhoršou dlhovou pozíciou budú musieť pristúpiť ku konkrétnym reformám.

Kľúčový odkaz je preto jasný. Problémom nie je len rekordný objem dlhu, ale aj slabnúca schopnosť štátov tento dlh obsluhovať bez zásahov do verejných výdavkov a bez ďalšieho zadlžovania. Dlhová kríza tak nemusí prísť náhle, o to nebezpečnejšia však môže byť.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta