Černobyľ zostáva jazvou na tvári Európy. Pred 40 rokmi odhalil slabosť impéria aj nekompetentnosť mocných

Výbuch v sovietskej atómovej elektrárni Černobyľ, od ktorého uplynie v nedeľu 26. apríla 40 rokov, patrí medzi najväčšie tragédie v oblasti jadrovej energetiky.

Elektráreň nachádzajúca sa na ukrajinskom území patrila v tom čase medzi najväčšie na svete a bola aj súčasťou strategického vojenského programu sovietskej armády. Výbuch na 4. energetickom bloku jadrového reaktora spôsobil rádioaktivitu 30- až 40-násobne väčšiu, aká bola pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu v roku 1945.

Únik rádioaktívnych látok z černobyľskej elektrárne najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska. Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.

K havárii sa viaže aj Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu, ktorý v roku 2016 vyhlásila na 26. apríl Organizácia Spojených národov (OSN) a prvýkrát sa oficiálne pripomínal o rok neskôr.

História elektrárne a mesta Pripiať

Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970. Postavili ju približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ, 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc a 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny Kyjev.

Prvý reaktor uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripiať. Malo sa stať modelovým mestom energetikov, po havárii však pripomínalo skôr mesto duchov.

Priebeh a dôsledky havárie

K jadrovej katastrofe došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času. V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených približne 150.000 štvorcových kilometrov. Bezprostredne zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov. Tisíce ďalších ľudí podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

To, že dôjde ku katastrofe, sa začalo javiť už deň predtým, keď sa plánovaná skúška vodou chladeného reaktora postupne vymkla spod kontroly. Krátko po polnoci nastala v jeho činnosti kritická situácia. Obsluha reaktora sa však rozhodla v skúške pokračovať. Výkon reaktora stále stúpal, pričom dosiahol až stonásobok svojej kapacity. Následne sa uránové palivo rozpadlo, preniklo ochranným obalom a dostalo sa do styku s chladiacou vodou.

Tragédiu zhoršila nekompetentnosť

Explózia roztrhla nádobu reaktora a aj betónové steny reaktorovej haly. Prach z obrovského výbuchu vyniesol do atmosféry nebezpečné rádioaktívne izotopy, ktoré vietor unášal na západ a severozápad.

Rozsah tragédie zhoršila aj nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Krátko po havárii napríklad začali hasiči hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.

Únik rádioaktívnych látok postihol najviac priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska, ale kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách, počas prvých dní a týždňov po havárii, a tiež v období zimy 1986/1987.

Utajovanie a bagatelizácia

Sovietske vedenie sa usilovalo katastrofu najprv utajiť. Vysťahovanie mesta Pripjať sa začalo až 36 hodín po výbuchu. Aj napriek jeho evakuácii sovietska vláda i médiá mlčali o tom, čo sa stalo. Sovietsky zväz oficiálne priznal haváriu až 30. apríla 1986, tri dni po tom, ako boli zvýšené hodnoty rádioaktivity namerané vo Švédsku. Nezrušili sa však prvomájové oslavy na Ukrajine a v Bielorusku a uskutočnila sa aj kyjevská etapa medzinárodnej cyklistickej súťaže Preteky mieru.

Sviatok práce sa aj napriek zvýšeným hodnotám rádioaktivity povinne oslavoval aj v Československu a Štátna bezpečnosť (ŠtB) monitorovala ohlasy obyvateľov na haváriu atómovej elektrárne. Rozsah katastrofy výrazne bagatelizovali nielen médiá, ale aj oficiálni predstavitelia československého komunistického režimu.

Vyšetrovanie a odstavenie elektrárne

Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľa a hlavného inžiniera odsúdili na desať rokov odňatia slobody. Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prekryť. V októbri a novembri toho istého roku opäť uviedli do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.

Na druhom bloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená prevádzka prvého bloku. Od decembra 1996 fungoval len tretí reaktor černobyľskej elektrárne. Po ďalšej havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.

Prevádzku jadrovej elektrárne Ukrajina definitívne ukončila 15. decembra 2000.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska