Slováci húfne prichádzajú o prácu, no nezamestnanosť klesá: Paradox má prekvapujúce vysvetlenie

Slovenský trh práce dnes vysiela na prvý pohľad protichodné signály. Na jednej strane sa čoraz častejšie hovorí o prepúšťaní, zatváraní firiem či tlaku na podnikateľov. Na druhej strane však čísla ukazujú niečo úplne iné – nezamestnanosť klesá a prácu si nachádzajú tisíce ľudí vrátane cudzincov. Tento rozpor vyvoláva otázku, či sa slovenská ekonomika zhoršuje, alebo sa naopak drží lepšie, ako by sa mohlo zdať. 

Podľa najnovšieho komentára Národnej banky Slovenska slovenský trh práce v marci 2026 opäť pozitívne prekvapil. Počet nezamestnaných klesol na nízke úrovne (6,1 %)  a aj ľudia, ktorí o prácu prišli, si dokázali relatívne rýchlo nájsť nové zamestnanie. 

Prepúšťanie nie je plošné

To však neznamená, že problémy neexistujú. Prepúšťanie na Slovensku prebieha, no nie plošne. Zasiahnuté sú najmä konkrétne sektory, predovšetkým priemysel, elektrotechnika, automobiloví subdodávatelia či firmy naviazané na veľkých odberateľov. Podniky dnes čelia kombinácii vyšších nákladov, slabšieho dopytu, tlaku na efektivitu a zmien v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Vidno to aj na konkrétnych prípadoch. Samsung oznámil ukončenie výroby televízorov v Galante, pričom podľa medializovaných informácií má ísť o približne 750 zamestnancov. Na tento krok začali reagovať aj jeho dodávatelia. Spoločnosť Jasplastik-SK, ktorá vyrábala plastové komponenty, nahlásila hromadné prepúšťanie 228 ľudí.

V Trnave zase končí závod automobilového subdodávateľa Antolin, kde má prísť o prácu 46 zamestnancov. Prepúšťanie ohlásila aj spoločnosť Foxconn v Nitre, ktorá zamestnávala približne 1 200 ľudí a avizovala redukciu stoviek pracovných miest.

Tlak sa netýka len priemyslu. V roku 2025 rezonovali informácie aj o prepúšťaní v Ecco v Martine, kde malo ísť o viac ako 650 ľudí, či o zatvorení závodu ZF v Detve, kde malo prísť o prácu približne 250 zamestnancov. Výrobu postupne presúva aj Figaro v Trnave, ktoré má podľa medializovaných informácií premiestniť časť aktivít do Česka. 

Práve tu vzniká paradox, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel. Aj keď niektorí ľudia o prácu prichádzajú, celková nezamestnanosť v krajine zostáva nízka. Vysvetlenie spočíva v štruktúre trhu práce.

Slovensko dlhodobo trpí nedostatkom pracovnej sily. Problémom je aj nesúlad medzi tým, aké zručnosti majú pracovníci a aké zručnosti firmy v skutočnosti potrebujú. Človek tak môže prísť o prácu v jednom sektore, no relatívne rýchlo si ju môže nájsť v inom odvetví.

Cudzincom sa na Slovensku darí

Do tohto obrazu vstupujú aj zahraniční pracovníci, ktorých počet na slovenskom trhu práce dlhodobo rastie. Podľa dostupných údajov pracovalo na Slovensku začiatkom roka 2026 už viac ako 129-tisíc cudzincov. Len za posledné mesiace si prácu na Slovensku našli ďalšie tisíce zahraničných pracovníkov, čo potvrdzuje, že dopyt po pracovnej sile zostáva vysoký.

Najviac cudzincov prichádza z Ukrajiny, Srbska či ázijských krajín a zamestnávajú sa najmä v sektoroch, kde dlhodobo chýbajú ľudia – vo výrobe, logistike, stavebníctve alebo službách. Firmy ich potrebujú najmä preto, že nedokážu obsadiť všetky pozície domácimi pracovníkmi, či už pre nedostatok záujmu, alebo kvalifikácie.

Vlna prepúšťania dorazila aj na Slovensko. Expert radí 3 kroky, ako zvládnuť paniku a nestratiť rovnováhu

Nejde teda o to, že by cudzinci vytláčali Slovákov z pracovného trhu. Naopak, vo väčšine prípadov obsadzujú pracovné miesta, ktoré by inak zostali neobsadené. Aj preto môže trh práce fungovať tak, že nezamestnanosť zostáva nízka, aj keď niektoré firmy prepúšťajú.

Prepúšťanie, ako prirodzená súčasť ekonomiky

Na prvý pohľad tak vzniká obraz chaotickej situácie, v ktorej sa prepúšťanie stretáva s rastúcou zamestnanosťou. V skutočnosti ide o prirodzený prejav meniacej sa ekonomiky. Slovensko sa postupne posúva od modelu založeného na lacnej pracovnej sile k vyššej produktivite a efektivite. Tento proces však prináša aj zánik niektorých pracovných miest a vznik nových, často s inými požiadavkami.

Pre bežného človeka to znamená jediné – trh práce sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Nestačí mať stabilné zamestnanie, dôležité je vedieť sa prispôsobiť, rozvíjať svoje zručnosti a sledovať, kam sa ekonomika posúva. Práve flexibilita sa stáva kľúčovou výhodou.

Zatiaľ čo aktuálne dáta naznačujú, že slovenský trh práce zostáva odolný, otázkou zostáva, ako dlho tento stav vydrží. Ak bude tlak na firmy pokračovať, môže sa situácia postupne meniť. Prepúšťanie by mohlo nabrať na intenzite a vznik nových pracovných miest by sa mohol spomaliť. To by však už prinieslo reálny problém, ktorý sa prejaví aj v štatistikách. Slovensko tak dnes nezažíva kolaps trhu práce, ale je svedkom jeho premeny, a práve tá je pre mnohých ťažšie čitateľná.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika