Výhovorka číslo jeden je preč. Krajiny EÚ sa teraz musia pobiť so spormi, ktoré roky zakrýval Orbán

Európski lídri prišli na rokovania na Cypre v atmosfére, ktorá bola podľa denníka Politico oveľa uvoľnenejšia než na predchádzajúcich summitoch. Dôvod bol jasný. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dlhé roky blokoval viaceré rozhodnutia EÚ a spôsoboval napätie medzi partnermi, na stretnutí chýbal po prehratých voľbách.

Jeho neprítomnosť však rýchlo ukázala, že európske spory sa nedajú zúžiť iba na jedného politika. Po rokovaniach o spoločnej obrane, energetike a rozpočte vo výške 1,8 bilióna eur museli lídri priznať, že rozdiely medzi nimi sú hlbšie.

Estónsky premiér Kristen Michal to pre Politico pomenoval priamo. „Orbán bol v niektorých ohľadoch pravdepodobne obetným baránkom, za ktorým všetci stáli,“ povedal. Dodal, že v budúcnosti budú musieť byť lídri otvorenejší a úprimnejší pri vysvetľovaní vlastných zámerov.

Ukrajina odhalila prvé trhliny

Prvé výrazné rozdiely sa ukázali pri Ukrajine. Kým časť európskych lídrov podporovala rýchle približovanie Kyjeva k členstvu v EÚ, iní začali brzdiť očakávania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol prítomný počas prvého dňa rokovaní v Ayia Nape, no optimizmus nenachádzal všade rovnakú odozvu.

Chorvátsky premiér Andrej Plenković pripomenul, že rýchly vstup Ukrajiny do Únie nie je podľa neho realistický. Opieral sa pritom o skúsenosť Chorvátska, ktoré si pred vstupom do EÚ prešlo dlhým a náročným procesom.

Podľa portálu Euronews Ukrajina požiadala o členstvo v roku 2022 po začiatku ruskej invázie. Prístupové rokovania však opakovane narážali na maďarské veto. Zelenskyj zároveň odmieta iba symbolické riešenia a opakovane zdôrazňuje, že cieľom Kyjeva je plné členstvo v Európskej únii.

Energia a rozpočet priniesli ďalšie spory

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Ďalšou citlivou témou bola energetika. Lídri diskutovali o krátkodobých opatreniach, ktoré majú pomôcť zvládnuť globálny energetický šok spôsobený vojnou na Blízkom východe. Podľa cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa sa však konkrétne návrhy presunuli na ministrov financií, ktorí ich majú pripraviť približne do mesiaca.

Situácia je pritom naliehavá. Európa už čelí nedostatku leteckého paliva a eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas upozornil, že krajiny možno budú musieť zdieľať núdzové rezervy.

Ešte ostrejšia debata sa otvorila pri dlhodobom rozpočte EÚ. Holandský premiér Rob Jetten povedal, že rozpočet potrebuje modernizáciu a jeho veľkosť sa musí výrazne znížiť. Podporil ho aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Proti tomu stoja krajiny ako Poľsko, ktoré chcú spoločný balík peňazí posilniť.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že možností nie je veľa. „Buď vyššie národné príspevky, alebo nižšia schopnosť míňať. To sú jediné možnosti,“ povedala podľa Politico. Dodala, že nižšia schopnosť financovania by znamenala menej Európy práve v čase, keď je podľa nej potrebné viac Európy.

Bez Orbána prichádza tvrdšia úprimnosť

Bývalý predseda Európskej rady Charles Michel v rozhovore pre Euronews upozornil, že Orbánova neprítomnosť nemusí automaticky priniesť väčšiu jednotu. „Niektorí v Európskej rade sa skrývali za Viktora Orbána,“ povedal. Podľa neho časť lídrov zdieľa niektoré Orbánove postoje, vrátane pohľadu na Ukrajinu.

Michel zároveň varoval pred rýchlym rušením jednomyseľnosti v rozhodovaní EÚ. „Jednomyseľnosť je výzva, o tom niet pochýb,“ uviedol. Dodal však, že ak sa Únia prestane snažiť zapojiť každú krajinu, môže tým oslabiť svoju váhu na medzinárodnej scéne.

Cyprus tak nebol miestom veľkých rozhodnutí, ale skôr momentom precitnutia. Bez Orbána sa z rokovacej miestnosti stratila pohodlná výhovorka, no nie samotné problémy. Tie zostali pri Ukrajine, energiách, rozpočte aj pravidlách rozhodovania. Formálne rozhodnutia majú prísť až na júnovom summite v Bruseli, kde už lídri nebudú môcť jednoducho ukazovať prstom na Budapešť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie