Nápoj, ktorý Slováci milujú, prepisuje fungovanie mozgu. Zbaví ťa stresu, depresie aj zápalu

Ráno bez kávy? Pre mnohých takmer nepredstaviteľné. Dlhé roky sme si tento rituál vysvetľovali jednoducho. Kofeín nás postaví na nohy, zvýši bdelosť, dodá energiu.

Novší výskum však ukazuje, že účinok kávy na náladu aj mentálny výkon siaha oveľa hlbšie. Nejde len o kofeín. Dokonca aj bezkofeínová káva dokáže ovplyvniť to, ako sa cítime a myslíme. Kľúčová stopa vedie k črevu.

Ako ovplyvňuje mozog

Nedávny výskum vedcov z University College Cork prináša zaujímavý posun v tom, ako sa pozeráme na kávu. Už nejde len o kofeín a jeho rýchly účinok na bdelosť. Výskumníci sledovali 62 zdravých dospelých ľudí. Polovica z nich patrila medzi pravidelných konzumentov kávy, zatiaľ čo druhá polovica sa jej dlhodobo vyhýbala.

Nešlo len o subjektívny pocit. Vedci analyzovali aj ich črevný mikrobióm. Výsledok? Káva podľa všetkého mení zloženie črevných baktérií, ktoré ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj fungovanie mozgu, a robí to bez ohľadu na to, či obsahuje kofeín.

„Oba typy kávy znížili stres, depresiu, impulzivitu a zápal, pričom zároveň zlepšili náladu a kognitívny výkon,“ cituje portál ScienceAlert autorov štúdie. Aj bezkofeínová káva teda prináša telu látky, ktoré dokážu zasiahnuť do regulácie nálady, vnímania stresu aj mentálneho výkonu.

Ak si to chceš predstaviť konkrétnejšie, pomôže jednoduchý obraz. Črevo a mozog spolu neustále komunikujú. Baktérie v čreve produkujú látky, ktoré dokážu ovplyvniť nervový systém, náladu aj reakciu na stres. A práve káva vstupuje do tohto systému ako jemný modulátor.

Priebeh samotného experimentu bol navrhnutý tak, aby výsledky mali čo najväčšiu výpovednú hodnotu. Účastníci najprv na určitý čas úplne vyradili kávu zo svojho režimu. Následne ju mali opäť zaradiť.

Niektorí dostali klasickú kávu s kofeínom, iní bezkofeínovú. Nikto z nich nevedel, ktorú variantu pije. Obe skupiny však zaznamenali zmeny v črevnom mikrobióme, čo sa následne odrazilo aj na psychike. Zaujímavé však je, že jednotlivé typy kávy mali mierne odlišné účinky.

Kofeínová vs. bezkofeínová káva

Kofeínová káva robí presne to, čo od nej očakávaš. Naštartuje bdelosť, zrýchli reakcie, pomôže lepšie zvládať stres a znižuje pocit únavy. Tento efekt pozná azda každý, kto si dal espresso pred náročným dňom alebo dôležitým stretnutím.

Bezkofeínová káva však prekvapila trochu inak. Účastníci štúdie po nej lepšie spali, častejšie sa hýbali a v testoch pamäti dosahovali prekvapivo lepšie výsledky. Nejde teda o „kávu bez efektu“, ale o iný typ vplyvu na organizmus.

To mení aj spôsob, akým by sme mali na kávu pozerať. Doteraz sme ju vnímali najmä ako stimulant, no v skutočnosti ide o komplexný nápoj plný bioaktívnych látok. Okrem kofeínu obsahuje napríklad polyfenoly, ktoré pôsobia ako antioxidanty a zároveň slúžia ako „potrava“ pre prospešné črevné baktérie.

Výskumy dokonca ukazujú, že pravidelní konzumenti kávy majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu. Napríklad štúdia publikovaná v časopise Nature Microbiology identifikovala konkrétny druh baktérie (Lawsonibacter asaccharolyticus), ktorý sa výrazne častejšie vyskytuje u ľudí pijúcich kávu. Vedci sa domnievajú, že káva môže podporovať jej rast.

Prečo na tom záleží? Pretože črevné baktérie, ako sme už spomínali, ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj imunitu, zápalové procesy a dokonca produkciu neurotransmiterov, ako je serotonín. A práve ten úzko súvisí napríklad s náladou.

„Komplexné poznatky štúdie pripravujú pôdu pre budúci výskum, ktorý by tieto interakcie mohol využiť na potenciálne zdravotné intervencie, a zdôrazňujú dôležitosť pochopenia mnohostranných účinkov kávy na ľudskú fyziológiu,“ uvádzajú autori štúdie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing