Po požiari zostali len základy: Na brehu Sázavy postavili chatu, ktorá sa vie „zavrieť“ pred svetom (FOTO)

Na brehu Sázavy vznikla chata, ktorá nadväzuje na príbeh svojej predchodkyne. Po požiari z nej zostala len kamenná podmurovka, no práve tá sa stala základom novej stavby.

Architekti z ateliéru Mimosa architekti ju využili nielen prakticky, ale aj symbolicky. Chatu dvíha nad rieku, chráni ju pred povodňami a zároveň jej dáva odstup od bežného ruchu dní.

Nový dom na starých základoch

Chata v Prosečnici stojí na mieste pôvodnej rekreačnej stavby. Tá po požiari zanikla, no jej kamenný základ zostal zachovaný. Nový objekt sa preto nesnaží minulosť miesta vymazať. Naopak, prijíma ju ako prirodzenú súčasť vlastnej identity.

Robustná podmurovka tvorí pevný spodok stavby, na ktorom sedí ľahká drevená konštrukcia. V prostredí medzi riekou, skalami a borovicami pôsobí chata nenápadne, no zároveň výrazne. Jej tmavá fasáda z opálených smrekovcových dosiek odkazuje na osud pôvodnej stavby a zároveň dodáva domu odolnosť aj charakter.

Smerom k svahu je objekt chránený falcovaným plechom. Ten má praktickú úlohu, pretože odoláva vode stekajúcej zo strechy. Celé riešenie ukazuje, že chata nevznikla ako efektný objekt do prírody, ale ako stavba, ktorá reaguje na konkrétne miesto a jeho podmienky.

Rieka sa stáva súčasťou bývania

Najvýraznejším prvkom chaty je hlavný obytný priestor. Otvára sa cez celú výšku stavby a prepája prednú aj zadnú stranu domu. Na jednej strane je rieka Sázava, na druhej skaly za chatou. Práve toto spojenie dáva interiéru pocit otvorenosti a blízkosti ku krajine.

Smerom k rieke je obytná časť po celej dĺžke presklená. Stačí odsunúť veľké okenice a hranica medzi domom a okolím sa výrazne oslabí. Zvnútra možno sledovať hladinu rieky, počúvať borovice a vnímať pomalší rytmus miesta.

Na obytný priestor nadväzuje terasa vyzdvihnutá nad terén. Nahrádza priamy kontakt so zemou a ponúka nerušený výhľad na Sázavu. Keď slnko v lete páli príliš silno, alebo keď sa víkend končí, terasu možno uzavrieť harmonikovou okenicou. Otvorený dom sa tak zmení na uzavretú a bezpečnú schránku.

Interiér bez zbytočných hraníc

Vnútri pôsobí chata veľmi jednotne. Interiér je obložený smrekovou biodoskou v prírodnom odtieni, ktorá vytvára teplý a pokojný základ. Nábytok, steny aj konštrukčné prvky spolu splývajú do jedného celku, takže dom nepôsobí rozdrobeným dojmom.

Prírodné drevo dopĺňajú čierne kovové prvky. Objavujú sa na krbových kachliach, schodisku aj detailoch interiéru. Tým prirodzene nadväzujú na tmavú fasádu a dodávajú priestoru pevnejší výraz.

Podlaha z prírodného kaučuku s kamenným vsypom má praktický význam. Umožňuje voľný pohyb medzi interiérom a exteriérom bez obáv z vody, blata či bežného používania chaty. Dom tak nepôsobí ako krehký víkendový objekt, ale ako miesto, ktoré je pripravené na skutočný život pri rieke.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa whiteMAD (@whitemadmagazine)

Miesto určené na spoločný čas

Dispozícia chaty je postavená na jednoduchom princípe. Hlavný priestor má byť miestom spoločného života, zatiaľ čo izby na poschodí slúžia najmä na prespanie. Sú malé, no postačujúce. Vďaka tomu mohol zostať obytný priestor veľkorysý a otvorený.

Zmyslom chaty nie je izolovať každého do samostatnej miestnosti. Skôr podporuje spoločné varenie, rozhovory, ticho pri kachliach aj obyčajné pozorovanie okolia. Pri ceste do podkrovných izieb sa mení pohľad na krajinu. Horizont rieky ustupuje a otvára sa výhľad na skaly za domom, ktoré pripomínajú, ako tesne je chata zasadená do svojho prostredia.

Stavba funguje takmer samostatne. Okrem elektriny je nezávislá. Vodu čerpá zo studne na pozemku, odpadové vody zachytáva nádrž v podmurovke. O teplo sa starajú krbové kachle a elektrické konvektory.

Premysleným detailom je harmoniková okenica na terase. V lete slúži ako clona pred páliacim slnkom, no v momente, keď sa víkend končí, premení otvorený dom na nedobytnú schránku. Chata sa uzavrie do seba a v tichu brehu Sázavy čaká, kým ju o týždeň opäť prebudí praskanie dreva v kachliach a rozhovory priateľov.

Chata na brehu Sázavy tak nie je len náhradou za stavbu, ktorú zničil požiar. Je novým pokračovaním toho istého miesta. Keď sa okenice zatvoria a obyvatelia sa vrátia do mesta, dom zostáva medzi riekou, skalami a borovicami pripravený na ďalší návrat.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra