Počas jeho pôsobenia sme zažili vysokú infláciu, covidové opatrenia aj tlaky Donalda Trumpa
Jerome Powell odchádza z čela FeduWikimedia Commons
Jerome Powell po rokoch odchádza z čela Fedu
Počas jeho pôsobenia sme zažili vysokú infláciu, covidové opatrenia aj tlaky Donalda Trumpa
Jerome Powell ukončuje pôsobenie na čele americkej centrálnej banky v čase, keď je Federálny rezervný systém (Fed) pod silným politickým aj právnym tlakom. Jeho funkčné obdobie predsedu Fedu sa končí 15. mája 2026. Powell však oznámil, že z inštitúcie úplne neodíde a zostane členom Rady guvernérov. Zdôvodnil to tým, že právne útoky voči centrálnej banke a jemu osobne ešte nepovažuje za definitívne uzavreté.
Fed zároveň na svojom poslednom zasadnutí pod Powellovým vedením ponechal svoju základnú úrokovú sadzbu nezmenenú. Kľúčová sadzba tak zostáva v pásme 3,5 až 3,75 percenta. Centrálna banka tým signalizovala, že chce počkať na ďalší vývoj inflácie, cien energií a geopolitickej situácie na Blízkom východe, uvádza BBC.
Kto je Jerome Powell a prečo končí na čele Fedu
Jerome Powell patrí k najvýznamnejším centrálnym bankárom poslednej dekády. Do čela Fedu sa dostal vo februári 2018, keď nahradil Janet Yellenovú. Do funkcie ho pôvodne nominoval Donald Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia, uvádza CEPR.
Powell viedol americkú centrálnu banku počas mimoriadne turbulentného obdobia. Najskôr čelil dôsledkom pandémie, potom prudkému rastu inflácie a následne najrýchlejšiemu sprísňovaniu menovej politiky za dlhé roky. Fed počas pandémie znížil sadzby na nulu a spustil rozsiahle nákupy dlhopisov. Cieľom bolo stabilizovať úverové trhy a zabrániť hlbšiemu kolapsu ekonomiky.
Po pandémii však prišla inflácia. Kritici Powellovi vyčítali, že Fed začal sadzby zvyšovať príliš neskoro. Podľa obhajcov jeho politiky však väčšina cenového tlaku súvisela s narušenými dodávateľskými reťazcami, energetickými šokmi a dôsledkami vojny na Ukrajine.
Výsledok jeho pôsobenia je preto predmetom sporu. Na jednej strane inflácia v rokoch 2021 a 2022 prudko vzrástla. Na druhej strane sa americkej ekonomike podarilo vyhnúť recesii, ktorú mnohí ekonómovia považovali za nevyhnutnú. Nezamestnanosť zostala nízka a mzdy najmä v spodnej časti príjmového rebríčka rástli.
Powell končí vo funkcii predsedu preto, že sa blíži záver jeho mandátu. Nahradiť ho má Kevin Warsh, Trumpov kandidát, ktorého nominácia smeruje k potvrdeniu v Senáte. Powell mu verejne zablahoželal a uviedol, že prenos kompetencií z odchádzajúceho šéfa na nasledovníka má byť štandardný.
Prečo Powell zostáva vo Fede
Hoci odchádzajúci predsedovia Fedu zvyčajne opúšťajú aj Radu guvernérov, Powell zvolil iný postup. Jeho samostatný mandát guvernéra trvá až do januára 2028. Powell oznámil, že v tejto funkcii zostane ešte neurčitý čas.
Dôvodom sú právne kroky Trumpovej administratívy voči Fedu. Powell uviedol, že právne útoky „poškodzujú inštitúciu“ a ohrozujú jej schopnosť robiť menovú politiku bez politických tlakov. Podľa neho nejde o bežnú kritiku politikov, ale o zásah, ktorý môže narušiť nezávislosť centrálnej banky.
Sporným bodom bolo vyšetrovanie amerického ministerstva spravodlivosti týkajúce sa prekročenia nákladov pri rekonštrukcii sídla Fedu vo Washingtone. Powell tvrdil, že išlo o trest za to, že neustúpil Trumpovým požiadavkám na prudšie znižovanie úrokových sadzieb, uvádza CNBC.
Americká prokurátorka Jeanine Pirro síce vyšetrovanie odložila, no zároveň nechala otvorenú možnosť jeho obnovenia. Powell preto vyhlásil, že z Rady guvernérov neodíde, kým vyšetrovanie nebude definitívne ukončené transparentne a konečným verdiktom.
Zároveň odmietol, že by sa chcel stať tieňovým predsedom Fedu alebo verejným odporcom svojho nástupcu. Tvrdí, že chce pôsobiť skôr nenápadne a konštruktívne. Jeho zotrvanie však môže ovplyvniť rovnováhu síl vo výbore, ktorý rozhoduje o menovej politike.
O čom rozhodol Fed a prečo nezmenil úrokové sadzby
Fed na svojom poslednom zasadnutí pod Powellovým vedením ponechal základnú úrokovú sadzbu nezmenenú v pásme 3,5 až 3,75 %. Išlo už o tretie po sebe idúce rozhodnutie bez zmeny sadzieb. Powell vysvetlil, že menová politika je momentálne nastavená tak, aby Fed mohol čakať. Centrálna banka podľa neho potrebuje viac údajov o vývoji inflácie, cenách energií a dôsledkoch konfliktu na Blízkom východe.
Inflácia sa podľa Powella v poslednom období pohla nesprávnym smerom. V USA dosiahla približne 3,2 %. Rast cien podporili najmä vyššie globálne ceny energií, ktoré súvisia s konfliktom v Iráne a neistotou okolo Hormuzského prielivu. Powell upozornil, že vyššie ceny benzínu znižujú disponibilný príjem domácností. To môže obmedziť výdavky spotrebiteľov a oslabiť hospodársky rast. Zároveň však uviedol, že americká ekonomika stále rastie solídnym tempom a spotrebiteľská dôvera zostáva odolná.
Fed preto nechce konať predčasne. Ak by sadzby znížil príliš skoro, mohol by podporiť ďalší rast inflácie. Ak by ich držal vysoko príliš dlho, mohol by zbytočne spomaliť ekonomiku.
Dedičstvo Jerome Powella
Powellovo pôsobenie bude hodnotené prostredníctvom dvoch hlavných tém. Prvou je podpora trhu práce. Počas jeho mandátu sa USA dostali k jednému z najdlhších období nezamestnanosti pod štyrmi percentami od 50. rokov minulého storočia. Mimoriadne silný pracovný trh pomohol najmä nízkopríjmovým zamestnancom a znevýhodneným skupinám.
Druhou témou je inflácia. Kritici tvrdia, že Fed ju podcenil a reagoval neskoro. Powellovi obhajcovia však zdôrazňujú, že centrálna banka napokon dokázala dostať infláciu výrazne nižšie bez hlbokej recesie.
Jeho odchod z čela Fedu preto neprichádza v pokojnom období. Centrálna banka rieši infláciu, drahé energie, geopolitické riziká aj otvorenú otázku vlastnej nezávislosti. Powell už nebude predsedom, no jeho rozhodnutie zostať guvernérom naznačuje, že boj o smerovanie Fedu sa jeho odchodom z najvyššej funkcie nekončí.