„Skoré príznaky sú bezbolestné a ľahko prehliadnuteľné.“ Onkochirurgička varuje pred rakovinou prsníka u mladých žien

Rakovina prsníka sa kedysi spájala najmä so ženami po päťdesiatke. Podobne ako pri iných onkologických diagnózach to však prestáva zodpovedať realite. Lekári čoraz častejšie diagnostikujú toto ochorenie aj ženám, ktoré ešte len budujú kariéru, plánujú rodinu alebo sa starajú o malé deti.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre viac ako polovicu slovenských žien, analyzovala vlastnú databázu poistencov. Zo zhruba 1,4 milióna poisteniek eviduje približne 35-tisíc prípadov ženských onkologických ochorení. Samotná rakovina prsníka pritom postihuje viac ako 25-tisíc z nich.

Mnohé mladé ženy si nepripúšťajú, že by sa ich to mohlo týkať. Drobným zmenám neprikladajú význam a vyšetrenia opakovane odkladajú. Onkochirurgička Dr. Karishma Kirti v rozhovore pre portál Hindustan Times však upozorňuje, že tento prístup môže viesť k neskorej diagnóze a tým aj k zhoršenej prognóze.

Zároveň vysvetľuje, ktoré faktory zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka a na aké skoré príznaky si treba dávať pozor.

Hlavné rizikové faktory rakoviny prsníka

Dr. Kirti upozorňuje na viacero príčin, ktoré sa navzájom prelínajú. Jednou z nich je alkohol. Možno sa zdá neškodný, najmä v malých množstvách. Lenže telo to vníma inak. „Alkohol môže zvýšiť vystavenie estrogénu a poškodzovať DNA, čím zvyšuje riziko. Žiadne množstvo alkoholu sa nepovažuje za bezpečné,“ varuje odborníčka.

Potvrdzuje to aj WHO, ktorá klasifikuje alkohol ako karcinogén skupiny 1, čo znamená, že existujú dôkazy o jeho súvislosti s rakovinou. Zároveň upozorňuje, že sa podieľa minimálne na siedmich typoch rakoviny vrátane rakoviny prsníka.

Do toho vstupuje životný štýl. „Sedavý spôsob života, spracované potraviny a obezita zvyšujú riziko rakoviny prsníka,“ hovorí Dr. Kirti. „Nadbytočný telesný tuk môže narušiť hormonálnu rovnováhu a podporovať zápal; oboje súvisí so vznikom rakoviny prsníka,“ dodáva. Telo sa tak postupne dostáva do stavu, ktorý ochoreniu skôr nahráva než mu bráni.

Svoje miesto má aj genetika. Nie je za všetkým, no keď sa v rodine opakovane objaví rakovina prsníka alebo vaječníkov, treba spozornieť.„Dedičné mutácie, ako BRCA1 a BRCA2, zohrávajú úlohu najmä u mladších pacientok,“ objasňuje Dr. Kirti.

National Cancer Institute potvrdzuje, že tieto mutácie výrazne zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka aj vaječníkov. Zároveň však platí, že väčšina prípadov vzniká bez jasnej dedičnej príčiny.

Do úvahy treba vziať aj prostredie, v ktorom žiješ. Vedci sa čoraz intenzívnejšie venujú vplyvu faktorov, ktoré nás obklopujú každý deň. „Mnohé environmentálne faktory, napríklad znečistenie ovzdušia a mikroplasty, pravdepodobne ovplyvňujú riziko rakoviny, no súvislosť sa ešte skúma,“ hovorí onkochirurgička.

Prečo je to u mladých žien ťažšie zachytiť?

Možno si teraz kladieš otázku, ako sa vlastne rakovina prsníka prejavuje. Či ju človek spozná hneď, alebo sa skrýva tak dobre, že príznaky ľahko prehliadneš. Pravda je niekde medzi tým.

„Skoré príznaky môžu byť bezbolestné a ľahko prehliadnuteľné: malá pohyblivá hrčka, únava, zmeny kože, nezvyčajné krvácanie alebo mierny diskomfort,“ hovorí Dr. Kirti. „Mladé ženy často ignorujú drobnú hrčku, jemnú bolesť či podráždenie, ktoré prichádza a odchádza. Sú to tiché signály tela,“ dodáva.

U mladších žien navyše existuje ešte jeden háčik. „Husté prsné tkanivo sťažuje zachytenie menších ložísk,“ vysvetľuje Dr. Kirti. Zobrazovacie vyšetrenia tak môžu byť menej jednoznačné a drobné zmeny sa môžu ľahšie „stratiť“.

„Hrčky, zmena veľkosti prsníka, výtok z bradavky a podobné príznaky sa často pripisujú nezhubným príčinám,“ hovorí Dr. Kirti. A v mnohých prípadoch je to skutočne tak. Ale nie vždy.

Potom sú tu aj veci, o ktorých sa hovorí ťažšie. Strach. Hanba. Vnútorný hlas, ktorý hovorí, že „to radšej nechcem vedieť“. Alebo pocit, že teraz na to jednoducho nie je čas. Lenže práve čas je v tomto prípade rozhodujúci.

„Spoznajte svoje telo a učte sa o rakovine prsníka, jej prevencii a skríningu. Naučte sa vyšetrovať samy seba a rozumieť tomu, čo je pre vás normálne. Neignorujte pretrvávajúce zmeny, aj keď sa vám zdajú banálne,“ radí Dr. Kirti. „Včasná diagnóza znamená lepšie prežitie, menej intenzívnu liečbu, lepší estetický výsledok a vyššiu kvalitu života po liečbe,“ dodáva na záver.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing