Slovenský dlh prekoná 100 miliárd eur do roku 2028. Bez zmien smerujeme k hranici, kde nás trhy prestanú financovať

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a čísla v nej sú alarmujúce. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP – výrazne nad horným limitom 52 % HDP stanoveným ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

A bez zásadných zmien bude rásť ďalej – rýchlo a bez zastavenia.

Kde sme a kam smerujeme: 3 varovné miľniky

RRZ v správe prezentuje scenár bez zmien politík – teda vývoj dlhu za predpokladu, že vláda neprijme žiadne nové opatrenia. Výsledok je jednoznačný:

V roku 2028 dlh verejnej správy prekoná úroveň 100 miliárd eur v absolútnych číslach. V roku 2038 by pri súčasnom trende mohol prekročiť kritickú hranicu 100 % HDP – teda situáciu, keď celkový dlh prevyšuje celkovú ročnú ekonomickú produkciu krajiny. V horizonte do roku 2075 by sa dlh v hypotetickej projekcii priblížil k hranici 400 % HDP.

RRZ zároveň explicitne uvádza, že posledný scenár je čisto hypotetický – finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska výrazne skôr, pri oveľa nižších úrovniach dlhu. Grécko potrebovalo záchranné balíčky pri dlhu okolo 170 % HDP v roku 2011. Slovensko by sa k takejto hranici mohlo dostať pri nezmenenom trende v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov.

Prečo dlh rastie: Štrukturálny deficit plus starnutie

Za nepriaznivým výhľadom stoja dva paralelné tlaky. Prvý je okamžitý: vysoký štrukturálny primárny deficit, ktorý dosiahol 2,9 % HDP. To znamená, že Slovensko míňa výrazne viac, ako vyberá na daniach a odvodoch – a to ešte pred odpočítaním úrokových nákladov na obsluhu existujúceho dlhu.

Druhý tlak je dlhodobý a narastajúci: výdavky spojené so starnutím populácie. RRZ odhaduje, že výdavky na dlhodobú starostlivosť narastú o 0,9 percentuálneho bodu HDP, na dôchodky o 0,7 percentuálneho bodu a na zdravotníctvo o ďalších 0,6 percentuálneho bodu.

Celkové trvalé zaťaženie verejných financií z dôchodkového systému – keď sa sčíta súčasný deficit a budúce nároky – dosahuje 2 % HDP, čo predstavuje 36 % celého problému dlhodobej udržateľnosti.

Tretím faktorom je samotná obsluha dlhu. Čím vyšší dlh, tým vyššie úroky. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu vzrástli len za prvé štyri mesiace roku 2026 o 40,4 % medziročne – za január až apríl 2026 to bolo vyše miliardy eur, teda 51,5 % celého ročného limitu spotrebovaného za štyri mesiace.

Konsolidácia, ktorá sa sama vymazala

RRZ hodnotí doterajšie konsolidačné balíčky kriticky. Posledný konsolidačný balíček schválený na jeseň 2025 mal pozitívny príspevok k dlhodobej udržateľnosti vo výške 1 % HDP. No súbežne vláda prijala nové výdavkové opatrenia – zvýšenie platov v školstve, reforma dlhodobej starostlivosti, opatrenia v zdravotníctve – ktoré tento príspevok úplne eliminovali.

Navyše, veľká časť konsolidačných opatrení má dočasný charakter. Ak nebudú predĺžené, automaticky prispejú k rastu deficitu v nadchádzajúcich rokoch. Vláda tak opakuje vzorec z rokov 2023 a 2024: prijíma konsolidačné opatrenia na jednej strane a nové výdavky na druhej, pričom čistý efekt na dlhodobú udržateľnosť je minimálny alebo nulový.

Každý rok by sme potrebovali navyše 7,9 miliardy eur 

Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo potrebné prijať trvalé opatrenia zlepšujúce saldo verejných financií o 5,5 % HDP – čo zodpovedá 7,9 miliardy eur ročne. Pre porovnanie: celý výber DPH na Slovensku za prvý štvrťrok 2026 bol 1,64 miliardy eur.

Inými slovami, je to suma, ktorú nie je možné nájsť na jednom mieste – vyžaduje si kombináciu štrukturálnych reforiem, znižovania výdavkov aj zvyšovania príjmov, rozloženú na roky.

RRZ zároveň upozorňuje na volebný rok 2026 ako na osobitné riziko. Konsolidačné opatrenia sa v predvolebnom období zvyčajne neprijímajú – naopak, výdavky rastú. Samosprávy podľa aktuálnej prognózy RRZ dosahujú o 114 miliónov eur horší výsledok, ako sa na rok 2026 pôvodne očakávalo, práve v dôsledku zvýšených volebných výdavkov.

Vláda pri dlhovej brzde ignoruje vlastné pravidlá

Jedným z najzávažnejších zistení správy RRZ nie je len výška dlhu, ale spôsob, akým vláda pristupuje k pravidlám, ktoré si sama stanovila. Hrubý dlh 61,4 % HDP výrazne prekračuje horný limit 52 % HDP zakotvený v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.

Napriek tomu vláda v minulom roku nepredložila Národnej rade SR opatrenia na zníženie dlhu, hoci to zákon vyžaduje. Navyše neodôvodnene odkladá uplatnenie najvyššej sankcie dlhovej brzdy – povinnosti požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

RRZ zároveň upozorňuje, že európske fiškálne pravidlá sú pre Slovensko nastavené nevhodne: ich formálne plnenie môže byť sprevádzané ďalším nárastom verejného dlhu, tentokrát smerom k úrovni 70 % HDP.

Inými slovami – aj keby Slovensko plnilo európske pravidlá na papieri, slovenský dlh by rástol aj naďalej. 

Tri scenáre, ktoré môžu situáciu ešte zhoršiť

RRZ v správe vyčíslila aj konkrétne riziká, ktoré by ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti ďalej zhoršili. Najväčším jednotlivým rizikom je zvrátenie reforiem v dôchodkovom systéme – kombinácia opätovného zastropovania dôchodkového veku, štedrejšej valorizácie a zafixovania miery náhrady nových dôchodkov by ukazovateľ zhoršila o 2,1 percentuálneho bodu.

Ak by sa konsolidácia rozložila na 10 rokov namiesto rýchlejšieho tempa, dodatočné náklady z odkladu by dosiahli 0,8 percentuálneho bodu – každý rok odkladu stojí Slovensko viac, pretože úroky medzičasom narastajú.

Trvalo nepriaznivejší makroekonomický vývoj = vyššie úroky, slabší rast produktivity, vyššia štrukturálna nezamestnanosť – by situáciu zhoršil o ďalších 0,7 percentuálneho bodu. Kombinácia všetkých troch rizík by posunula ukazovateľ z aktuálnych 5,5 % HDP smerom k úrovni 9 % HDP, čo by znamenalo potrebu opatrení v objeme takmer 13 miliárd eur ročne – sumu, ktorú slovenská ekonomika jednoducho nemá kde nájsť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy