V Hormuze môže loviť míny: Európa ukázala bezpilotnú ponorku s najdlhšou výdržou na svete

Pod hladinou svetových morí sa odohráva tichý technologický pretek. Krajiny aj armády sa čoraz viac obávajú útokov na podmorské káble, potrubia či strategické trasy, cez ktoré prúdi internet, energia aj globálny obchod. Práve preto rastie význam autonómnych podvodných strojov, ktoré dokážu mesiace operovať bez posádky hlboko pod hladinou

Spoločnosť Euroatlas vyvinula autonómne podvodné vozidlo Greyshark (sivý žralok) určené na dlhodobé podvodné prieskumné misie. Bezpilotná ponorka má slúžiť najmä na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry, ako sú energetické potrubia či komunikačné káble v konfliktných oblastiach, píše portál Interesting Engineering. 

Európska obranná technologická firma zároveň tvrdí, že ide o bezpilotnú ponorku s najdlhšou výdržou na svete. Greyshark dokáže zostať pod hladinou až štyri mesiace bez potreby podpornej lode.

Pohon na vodíkové články

Bezpilotné podvodné vozidlo využíva pohon na vodíkové palivové články. Vďaka tomu môže fungovať pod hladinou nepretržite až 16 týždňov.

Ponorka je vybavená 17 vysokorozlišovacími senzormi, ktoré dokážu vytvárať snímky morského dna s rozlíšením približne 1,6 palca na pixel. Senzory zároveň umožňujú odhaľovať podvodné hrozby.

Greyshark dokáže vykonávať dlhodobé monitorovacie misie a výrazne znížiť potrebu nasadzovania námorných síl s posádkou. Pri rýchlosti desať uzlov má dolet približne 1 100 námorných míľ, pri pomalšej plavbe rýchlosťou štyri uzly zvládne až 10 700 námorných míľ.

Tajná vojna v oceáne. Európa predstavuje plán za 4,8 milióna eur na výrobu tichších autonómnych ponoriek

Ponorka môže samostatne loviť míny

Autonómna ponorka sa dokáže sama ponoriť, presunúť do oblasti misie, vykonávať pátracie vzory, identifikovať objekty a hlásiť ich. Zároveň môže samostatne plniť aj úlohy spojené s mínovou vojnou.

Vedúca stratégie a špeciálnych projektov spoločnosti Euroatlas Verineia Codreanová pre portál uviedla, že jednou z možných oblastí nasadenia Greysharku môže byť Hormuzský prieliv.

Práve tam by mohla autonómna ponorka pomáhať pri vyhľadávaní mín, ktoré Irán rozmiestnil v polovici apríla 2026, no následne ich nedokázal spoľahlivo lokalizovať.

zdroj: Wikimedia

Hormuzský prieliv by zmapovali za 24 hodín

„Ani samotné iránske úrady nevedia, kde sa míny nachádzajú, takže čistenie prielivu s využitím pilotovaných prostriedkov by bolo mimoriadne náročné, drahé a nebezpečné,“ povedala Codreanová pre Interesting Engineering.

Podľa nej by šesť vozidiel Greyshark, ktoré by ovládal jediný operátor, dokázalo presne zmapovať celý Hormuzský prieliv za menej než 24 hodín.

„Žiadny prostriedok s posádkou by to nedokázal tak rýchlo a autonómia zároveň robí celú misiu oveľa bezpečnejšou,“ dodala.

Pomoc pri odhaľovaní narkoponoriek

Autonómne podvodné vozidlo by mohlo slúžiť aj na odhaľovanie takzvaných narkoponoriek. Tie využívajú drogové kartely na pašovanie veľkého množstva kokaínu z Južnej Ameriky do Severnej Ameriky a Európy.

Zástupca vedúceho autonómnych systémov spoločnosti Euroatlas Niko Schmidt zdôraznil schopnosť systému fungovať v rojovom režime. Viaceré vozidlá aj senzory tak môžu pracovať súčasne.

Kombinácia viacerých senzorov

Schmidt zároveň uviedol, že systém spája akustické senzory, LiDAR, tlakové senzory a bočné detekčné systémy do jednej integrovanej siete palubnej inteligencie.

„Aj keď spojíte len dva akustické senzory s rozdielnymi frekvenčnými pásmami, okamžite získate viac informácií,“ povedal Schmidt pre Interesting Engineering.

Podľa neho kombinovanie údajov zo senzorov umožňuje ponorke vytvárať detailnejší obraz prostredia, než by dokázali jednotlivé senzory samostatne.

Záujem prejavili krajiny NATO

Obaja odborníci sú presvedčení, že technológia môže zásadne zmeniť podvodné operácie, ktoré boli doteraz príliš drahé alebo prakticky nerealizovateľné.

„Jednou z najväčších potrieb v námornej oblasti je dnes nepretržitý prehľad o dianí na mori. To je prakticky nemožné dosiahnuť len pomocou prostriedkov s ľudskou posádkou,“ uviedol Schmidt.

Technológia už vzbudila výrazný záujem medzi členskými štátmi NATO. Greyshark by mal absolvovať námorné testy v auguste 2026, počas ktorých chce spoločnosť preveriť jeho výdrž, autonómnu navigáciu aj schopnosti senzorov v reálnych podmienkach.

Význam podobných systémov rastie aj po sérii incidentov v Baltskom mori a Severnom mori, kde v posledných rokoch došlo k poškodeniam podmorských káblov a potrubí. NATO aj európske štáty čoraz viac upozorňujú na riziko sabotáží zameraných na kritickú infraštruktúru pod hladinou.  Ako sme informovali, aj Irán naznačuje, že môže narušiť aj globálnu komunikáciu a finančné interakcie prostredníctvom podmorských káblov.

Podmorské optické káble pritom zabezpečujú väčšinu globálnej internetovej komunikácie a medzinárodných finančných dátových tokov. Poškodenie energetických potrubí alebo komunikačných káblov môže mať výrazné ekonomické aj bezpečnostné dôsledky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie