Slováci šetria svojim deťom, ale nie dosť. Expert prezradil, ako sa dá dostať k státisícom eur

Peniaze na budúcnosť našich detí sú témou, ktorú rodičia často odsúvajú na neskôr. Najskôr riešia škôlku, krúžky, oblečenie, dovolenku či bežné výdavky domácnosti. Deti však rastú rýchlo a spolu nimi rastú aj budúce náklady. To, čo dnes vyzerá ako otázka vzdialenej budúcnosti, sa o pár rokov môže zmeniť na konkrétnu potrebu – štúdium, bývanie, prvé auto alebo štart do samostatného života. Práve preto nestačí mať len dobrý úmysel. Dôležitý je plán, pravidelnosť a správne rozhodnutia.

Rodičia nešetria svojim deťom dosť

Štúdium, prvé auto, osamostatnenie sa či vlastná strecha nad hlavou – slovenských rodičov spája jasná predstava o tom, ako chcú finančne podporiť svoje deti pri vstupe do dospelosti. Realita je však iná. Podľa najnovšieho prieskumu UniCredit Bank viac ako polovica rodičov (56 %) za posledný rok vôbec nezmenila výšku mesačného sporenia. Ešte znepokojivejší je fakt, že takmer každé ôsme dieťa (11,5 %) nemá vytvorenú žiadnu dlhodobú finančnú rezervu – nesporí ani neinvestuje preň nikto z rodiny.

Aktuálne čísla ukazujú, že reálne sporenie za ambicióznymi plánmi zaostáva za potrebami budúcnosti. Hoci 19 % rodičov v uplynulom roku svoje sporenie navýšilo, väčšinou išlo o symbolické sumy – najčastejšie v rozpätí od 1 do 50 eur mesačne. Naopak, sporenie znížila len menšia časť domácností (10 %). To všetko sa pritom deje v čase rastúcich cien bývania a celkových životných nákladov.

„Rodičia si dnes čoraz viac uvedomujú, že deti budú v budúcnosti potrebovať výraznejšiu finančnú podporu ako predchádzajúce generácie. Často však chýba konkrétny a realistický plán, ako sa k potrebným sumám postupne dopracovať,“ uvádza Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank.

Až 11,5 % rodičov si nesporí vôbec nič

„Už minuloročný prieskum UniCredit Bank ukázal, že rodičia vnímajú potrebu deti finančne podporiť cielene a zmysluplne. Často plánujú financovať štúdium doma alebo v zahraničí, pomôcť s autoškolou, štartom do samostatného života či s riešením bývania. Viac ako polovica rodičov vtedy uvádzala, že by svojim deťom pri vstupe do dospelosti rada venovala sumu do 50 000 eur,“ hovorí Zuzana Ďuďáková.

Osobitnou kapitolou je skupina rodičov, ktorí pre deti nesporia vôbec – tých je podľa prieskumu približne 11,5 %. Ich deti tak vstúpia do dospelosti bez akéhokoľvek finančného vankúša.

„Dáta naznačujú, že časť rodičov odkladá riešenie finančnej budúcnosti dieťaťa na neskôr alebo sa spoliehajú skôr na jednorazovú pomoc ako na systematický prístup. Z dlhodobého hľadiska pritom práve absencia pravidelnosti a jasného plánu výrazne znižuje šancu dosiahnuť sumy, ktoré rodičia sami považujú za potrebné na štart do dospelosti,“ dodáva hovorkyňa.

Opatrnosť dominuje, dynamický prístup je v menšine

Slovenských rodičov charakterizuje skôr konzervatívny postoj k sporeniu. Potvrdzujú to minuloročné dáta, podľa ktorých patria sporiace účty k najobľúbenejším nástrojom, pričom priemerná mesačná odložená suma nepresahuje 50 eur. Podielové a investičné fondy síce postupne získavajú na popularite, no stále nedominujú.

Aktuálny prieskum tento obraz len potvrdzuje: stabilný výnos s minimálnym rizikom uprednostňuje zhruba 40 % rodičov, dynamickejšie formy investovania sú ochotné využiť len asi 33 % domácností. Ďalších 16,9 % rodičov nemá v tejto oblasti vyhranený postoj a zhruba 10 % pre deti neinvestuje ani nesporí vôbec.

„Konzervatívny prístup má svoje opodstatnenie pri krátkodobých rezervách, no v horizonte 15 až 20 rokov môže výrazne znížiť šancu dosiahnuť sumy, ktoré rodičia pre svoje deti plánujú. Pravidelné investovanie do fondov onemarkets Fund umožňuje kombinovať dlhodobý investičný horizont, diverzifikáciu a systematickú prácu s výkyvmi na trhoch,“ vysvetľuje Zuzana Ďuďáková.

Ako deťom šetriť správne?

Na otázku, ako deťom vytvoriť finančný základ do dospelosti, sme sa pozreli aj s finančným odborníkom Romanom Krkoškom. Ten upozorňuje, že spoliehať sa iba na štátnu podporu nestačí. Rodičia by podľa neho mali k budúcnosti dieťaťa pristupovať podobne ako k vlastnému dôchodku – teda nespoliehať sa len na štát, ale aktívne si vytvárať vlastné riešenie.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory