Putin v Pekingu krátko po Trumpovi. Expert: Samotná cesta výnimočná nie je, kľúčový je iný detail

Vladimir Putin pricestoval do Pekingu krátko po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa. Načasovanie stretnutia so Si Ťin-pchingom zvýrazňuje ambíciu Číny vystupovať ako stabilný globálny aktér medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Podľa sinológa Filipa Jirouša nie je samotná Putinova cesta výnimočná, mimoriadny je však jej kontext.

Čínsky prezident tak v priebehu krátkeho času hostil lídrov dvoch veľmocí, ktoré čelia vážnym zahraničnopolitickým problémom. Spojené štáty sú podľa Jirouša zaťažené ďalšou vojnou na Blízkom východe, Rusko zostáva viazané vojnou proti Ukrajine. Peking sa v tejto situácii snaží vytvárať obraz „rozumného svetového lídra“, ktorý je otvorený diplomacii a stabilite, píše český portál Zprávy. 

Podľa Jirouša by však najmä európski politici nemali prehliadať, že Čína zostáva nepriamym, no kľúčovým podporovateľom Ruska. Čínske štátne médiá pritom ruskú inváziu na Ukrajinu označujú ako „ukrajinskú krízu“.

Putin a Si počas rokovaní podpísali viac ako 20 dohôd. Týkajú sa obchodu, technológií, duševného vlastníctva a vedeckého výskumu. Súčasťou stretnutia bolo aj spoločné vyhlásenie o „multipolárnom svetovom poriadku“ a posilnení strategickej koordinácie medzi oboma krajinami.

Si Ťin-pching vyhlásil, že vzťahy Ruska a Číny dosiahli „najvyššiu úroveň komplexného strategického partnerstva“. Oba štáty podľa neho musia zostať vzájomnými strategickými oporami. Zároveň hovoril o potrebe odporovať „jednostrannému nátlaku“ a posilňovať spoluprácu v oblasti umelej inteligencie a technologických inovácií, uvádza BBC. 

Putin zase zdôraznil pripravenosť Ruska pokračovať v dodávkach energií do Číny. Uviedol, že obchod medzi oboma krajinami je chránený pred vonkajšími vplyvmi a negatívnymi trendmi na globálnych trhoch.

Jednou z hlavných tém bola obnova plánov na plynovod Moc Sibíri 2. Projekt by mohol ročne prepraviť až 50 miliárd kubických metrov plynu z Ruska do Číny cez Mongolsko. Podľa Putinovho poradcu už obe strany dosiahli všeobecnú dohodu, hoci detaily ani harmonogram zatiaľ neboli zverejnené.

Čína a Rusko majú dlhú históriu vzájomných vzťahov

Rozdiely medzi oboma krajinami sú výrazné aj ekonomicky. Čínska ekonomika je podľa BBC takmer osemkrát väčšia ako ruská a technologicky vyspelejšia. Jeden z ruských predstaviteľov to ilustroval poznámkou, že Rusko na výstave ponúka „med a kraby“, zatiaľ čo Čína „drony a roboty“.

Pre Rusko má preto čínska podpora rastúci význam. Západné sankcie zvyšujú tlak na ruskú ekonomiku a Čína je najväčším obchodným partnerom Moskvy aj hlavným odberateľom jej ropy a plynu. Musí však rovnako prihliadať na to, aby neporušovala medzinárodné sankcie západných štátov. Na jednej strane spolupracuje s Ruskom, na druhej strane je závislá od západných trhov, zdôrazňuje CNN. 

Zmenšuje mozog a ničí pamäť: Neurológovia varujú pred večerným zvykom, ktorý mnohí považujú za relax

Putin a Si mali počas návštevy diskutovať aj o Ukrajine, Iráne a vzťahoch so Spojenými štátmi. Stretnutie tak presahuje bilaterálnu agendu. Peking ním potvrdzuje snahu vystupovať ako veľmoc, ktorá dokáže komunikovať s Moskvou aj Washingtonom, zatiaľ čo Rusko hľadá oporu pre ekonomiku a zahraničnú politiku oslabenú vojnou.