Štát minul o 6,09 miliárd eur viac, ako mal. Slovensko patrí medzi najhoršie hospodáriace krajiny EÚ

1. júna 2026 o 15:39

Slovensko patrí k najzadlženejším krajinám Európskej únie
Ročná bilancia je síce miernejšia ako štvrťročné výkyvy, sekera v štátnej kase je však vysoká

Slovensko patrí medzi najhoršie hospodáriace krajiny EÚ

Startitup/AI

Slovensko patrí k najzadlženejším krajinám Európskej únie
Ročná bilancia je síce miernejšia ako štvrťročné výkyvy, sekera v štátnej kase je však vysoká

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Na sociálnych sieťach sa začalo šíriť číslo, ktoré medzi širokou verejnosťou vyvolalo diskusiu. Podľa neho má Slovensko druhý najhorší deficit v celej Európskej únii, a to na úrovni až 7,2 % HDP, pričom horšie je na tom už len Rumunsko.

Akokoľvek to znie neuveriteľne, toto číslo je oficiálne správne a pochádza priamo od európskeho štatistického úradu Eurostat. Problém je však v tom, že ľudia na internete ho nesprávne interpretujú a hádzanie všetkých štatistík do jedného vreca vytvára skreslený obraz o tom, ako na tom slovenské verejné financie v skutočnosti sú.

Aby sme pochopili, kde je pravda, musíme sa pozrieť na tri rôzne čísla, ktoré ekonómovia o našom hospodárení za rok 2025 zverejnili. Všetky sú pravdivé, no každé hovorí o niečom inom.

Prvým je spomínaných 7,2 % HDP, ktoré vystrašilo ľudí na Facebooku. Toto číslo však nehovorí o tom, ako štát hospodáril za celý rok. Ide iba o výsledok za posledné tri mesiace roka 2025, keď štát tradične míňa najviac peňazí a doriešuje rôzne koncoročné výdavky.

Štatisti toto číslo iba matematicky prepočítali, akoby takýto divoký záver roka trval celých 12 mesiacov, čo v realite nie je pravda.

O niečo reálnejší pohľad prináša druhé číslo na úrovni 4,45 % HDP, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR. Toto je skutočný ročný deficit, ktorý ukazuje, že štátna sekera sa za celý rok 2025 vyšplhala na viac ako 6 miliárd eur. Dobrou správou je, že oproti predošlému roku sme si polepšili, keďže predtým bol deficit ešte vyšší.

Tretie číslo, s ktorým narábajú európske inštitúcie, je 4,1 % HDP. Ide opäť o ročný deficit za celý rok 2025, no Eurostat ho počíta podľa mierne odlišnej európskej metodiky ako náš domáci úrad. Aj podľa týchto celoročných európskych dát patríme v hospodárení k tým horším štátom v únii. Skutočný celoročný deficit Slovenska sa totiž pohybuje okolo 4 % a nie 7 %.

General_government_debt,_2024_and_2025_(¹)_(General_government_gross_debt,_%_of_GDP)_2026_04_21

zdroj: Eurostat

Čo slovenské výsledky znamenajú v realite?

Nech už sa ekonómovia hádajú o akékoľvek desatinné čiarky, podstata zostáva rovnaká: Slovensko míňa podstatne viac, ako si v skutočnosti môže dovoliť. Výrazne tak prekračujeme povolenú trojpercentnú európsku hranicu, kvôli čomu patríme k najhoršie hospodáriacim štátom v EÚ.

Pre porovnanie, priemerná sekera v celej Európskej únii bola na úrovni 3,1 % a v krajinách platiacich európskym platidlom dokonca len 2,9 %. Naše výsledky nás tak stavajú hlboko pod európsky štandard bez ohľadu na použitú matematiku.

Hlavným vinníkom tohto prepadu je samotná ústredná štátna správa, ktorá v našej pokladnici urobila obrovskú dieru vo výške takmer 7 miliárd eur. Celkový dlh Slovenska sa kvôli tomu vyšplhal na astronomických takmer 84 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 61 % výkonu našej ekonomiky.

Len za jediný rok sme si takto pohoršili o viac ako 6 miliárd eur. Ešte hrozivejšie pôsobí pohľad do nedávnej minulosti, podľa ktorého sme za posledné tri roky dokázali spoločný dlh navýšiť o 20 miliárd eur.

Ako vyzerá európsky rebríček dlžníkov?

Ročné zúčtovanie z dielne Eurostatu vystavilo všetkým európskym krajinám jasné vysvedčenie. Na úplnom chvoste s najväčšou sekerou skončilo Rumunsko, tesne nasledované Poľskom, Belgickom a Francúzskom. Do skupiny štátov, ktoré porušili európske pravidlá a prehnali to s míňaním nad 3 %, patrí spolu 11 krajín vrátane Maďarska, Rakúska a, bohužiaľ, aj Slovenska.

Na opačnej strane barikády nájdeme štáty, ktoré dokázali hospodáriť s plusovými hodnotami a vytvorili finančný prebytok. Najlepšie dosiahol Cyprus, skvelé výsledky vykázalo aj Dánsko, Írsko, Grécko či Portugalsko.

Myslíš si, že štát hospodári zodpovedne, alebo podľa teba žijeme na dlh budúcich generácií?

Áno, myslím si, že štát míňa až príliš veľa peňazí a diera v rozpočte ma reálne desí.

Nie, podľa mňa sú tieto čísla len nafúknutá bublina a bežný človek ich nemá ako pocítiť.

Neviem to posúdiť, v ekonomických témach a grafoch sa veľmi nevyznám.

Je mi to jedno, dôležitejšie sú pre mňa iné spoločenské témy.

Veľmi zaujímavé je aj priame porovnanie v rámci našich najbližších susedov zoskupených vo Vyšehradskej štvorke. Kým Poľsko zaznamenalo obrovský deficit, Maďari a my sme skončili v červených číslach nad povoleným limitom, jediným skutočným premiantom regiónu sa stalo Česko.

Naši západní susedia udržali svoje financie pod kontrolou a ako jediní z celej V4 splnili prísne európske pravidlá.

Tieto nelichotivé makroekonomické výsledky a vysoké dlhy štátu sa však nepretavujú len do rebríčkov, ale začínajú priamo ovplyvňovať aj bežný život v našej krajine. Slabnúci výkon hospodárstva si totiž ako prvý vyberá svoju daň na mieste, kde by to pred pár mesiacmi málokto čakal, a to na domácom trhu práce.

Trh práce vysiela varovné signály

Slovenská ekonomika začína po období prudkého rastu narážať na svoje limity, čo sa priamo odzrkadľuje aj na situácii so zamestnanosťou. Hoci firmy dlhodobo bojovali s nedostatkom ľudí, karta sa začína pomaly obracať. Makroekonomický analytik VÚB banky Michal Lehuta v relácii Startitup Cashflow upozorňuje, že na trhu už jasne vidieť prvé signály zmeny.

„Za posledné mesiace vidíme postupný, mierny nárast počtu nezamestnaných. Deje sa to pritom aj napriek tomu, že sa u nás uvoľňuje veľa pracovných miest. Na Slovensku totiž momentálne odchádza do dôchodku oveľa viac ľudí, než koľko mladých prichádza zo škôl na trh práce,“ vysvetľuje Lehuta.

Hospodársky rast je momentálne príliš pomalý na to, aby dokázal generovať dostatok nových pozícií a udržať nezamestnanosť na historických minimách, kvôli čomu môže byť v najbližšom období hľadanie či udržanie si práce o niečo náročnejšie.

Napriek varovným signálom analytici neočakávajú, že by Slovensko malo čeliť masívnemu prepúšťaniu či prudkému skoku v štatistikách úradov práce.

Súčasná miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni okolo 5 %, čo je z historického pohľadu stále dobrý výsledok. Hlavným dôvodom, prečo trh nezažije tvrdý náraz, je demografia – ľudí v produktívnom veku skrátka ubúda, takže voľné miesta sa prirodzene premazávajú. Aj menšie zakolísanie však rozpočet pocíti.

„Čím viac ľudí je bez práce, tým väčší problém to znamená pre štátnu pokladnicu. Štát totiž musí vynakladať viac peňazí na dávky v nezamestnanosti a zároveň prichádza o cenné príjmy z daní a odvodov, ktoré by inak títo ľudia platili, keby pracovali. Celková sekera v rozpočte by sa tak ešte viac prehĺbila,“ objasňuje analytik s tým, že podľa prognóz by miera nezamestnanosti nemala prekročiť hranicu 6 %.

Rast platov sa prudko zabrzdí

Zamestnanci na Slovensku si v posledných rokoch zvykli na pomerne dynamické zvyšovanie platov, ktorým firmy reagovali na predošlú vlnu zdražovania. V druhom štvrťroku rástli priemerné mzdy tempom takmer 9 %, no toto obdobie hojnosti sa nateraz končí a ľudia musia očakávať oveľa striedmejšie prepočty na výplatných páskach. Podľa predikcií sa tempo rastu platov zníži o polovicu.

„Určite očakávame, že sa spomalí rast miezd. Očakávame, že sa spomalí až niekde možno len k 4 až 5 %,“ tvrdí Michal Lehuta. Pre peňaženky Slovákov to bude o to citeľnejšie, že ruka v ruke s pomalším rastom platov zostane v krajine vysoká inflácia, ktorá sa bude naďalej držať v blízkosti 4 %. Výsledkom bude situácia, kedy inflácia takmer úplne vymaže nominálny nárast miezd a ľudia v realite zarobia zhruba rovnako ako doteraz.

Štát nám sľubuje viac, ako mu dokážeme odviesť

Zatiaľ čo ochladenie trhu predstavuje krátkodobú výzvu, z dlhodobého hľadiska čelí Slovensko obrovskému problému v podobe starnutia populácie. Počet ľudí v dôchodkovom veku rapídne narastá, čo vytvorí enormný tlak na zdravotný systém, sociálne služby a dlhodobú starostlivosť.

Podľa najnovších analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je súčasný model nastavenia štátu z dlhodobého hľadiska absolútne neudržateľný.

Podstatu celého problému pomenoval Lehuta úplne polopatisticky: „Štát nám z dlhodobého hľadiska sľubuje na rôznych príspevkoch a službách oveľa viac peňazí, než mu my sami v priemere stíhame odvádzať. Už tento samotný nepomer jasne ukazuje, že situácia v našich verejných financiách je dlhodobo neudržateľná.“

Riešením a pomocou pre štátnu pokladnicu je podľa neho postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku naviazané na vek dožitia, no rovnako aj motivácia ľudí, aby na trhu práce zostávali dobrovoľne čo najdlhšie, čím pomôžu štátu a zároveň si zvýšia svoj vlastný budúci dôchodok.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy