Pentagon má pri Kube lode a vojakov. USA sú pripravené na zásah, čaká sa len na Trumpa

Napätie medzi Washingtonom a Havanou v posledných týždňoch opäť narastá a Kuba sa znovu stáva témou americkej zahraničnej politiky.

Server Axios uvádza, že prezident Donald Trump pritvrdzuje voči kubánskemu režimu a jeho opakované zmienky o možnom vojenskom zásahu vyvolávajú špekulácie, či ide len o ostrú rétoriku, alebo signál tvrdšieho postupu. Kuba zároveň čelí prehĺbujúcej sa ekonomickej kríze, ktorú zhoršujú sankcie, nedostatok palív aj slabnúca podpora zo strany Venezuely.

Čaká sa na Trumpov súhlas

Pentagon už rozmiestnil všetko potrebné pre prípadnú americkú vojenskú akciu proti Kube. Lode aj vojakov. Na začatie je podľa portálu Politico potrebný už len súhlas amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Prezident naplánoval inváziu na ostrov po tom, čo sa ekonomickému a politickému tlaku nepodarilo zvrhnúť komunistickú vládu, konštatuje portál. Vybudovaná prítomnosť námorníctva v regióne – najväčšia na svete mimo Blízkeho východu – by však USA umožnila konať okamžite.

Tvrdú líniu podporuje aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, syn kubánskych prisťahovalcov. Podľa Axiosu povedal, že kubánsky ekonomický systém nefunguje a nedá sa opraviť. O vládnucej strane vyhlásil, že problém nie je len v komunizme. Dodal, že ide o „neschopných komunistov“ a že „jediná vec horšia ako komunista je neschopný komunista“.

Následne na zasadnutí kabinetu povedal, že Kuba má „veľké problémy“. „Mať zlyhávajúci štát 90 míľ od našich brehov je hrozbou pre národnú bezpečnosť Spojených štátov,“ vyhlásil.

Blíži sa ďalšia invázia v Karibiku? Trumpove slová a Rubiove odkazy neveštia pre Kubu nič dobré

Pentagon strávil mesiace umiestňovaním vojakov a zbraní 

Americké drony a prieskumné lietadlá už mesiace krúžia okolo Kuby, v oblasti operuje lietadlová loď USS Nimitz aj s údernou skupinou tvorenou niekoľkými torpédoborcami a krížnikmi, vybavenými riadenými strelami. Obojživelná loď USS Kearsage a jej sprievod s 2500 mariňákmi je pri pobreží Virgínie a pripravuje sa na novú misiu. Prítomnosť amerického námorníctva v Karibiku sa napriek vojne s Iránom neznížila.

Nasadenie amerických vojenských prostriedkov podľa portálu Politico otvára dvere k celému radu scenárov, hoci rozsiahla pozemná invázia by vyžadovala ďalšie jednotky. V hre je tak zajatie najvyšších kubánskych predstaviteľov podľa vzoru teraz už bývalého venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ale aj presné vojenské údery.

zdroj: TASR/AP Photo/Ariana Cubillos

Lietadlová loď Nimitz

Nasadenie lietadlovej lode Nimitz do regiónu prišlo v rovnaký deň, keď Spojené štáty obvinili bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra, čo viacerí analytici vnímajú ako verejnú demonštráciu americkej sily. „Nimitz tam pravdepodobne slúži predovšetkým ako prostriedok zastrašovania, hoci v prípade potreby by sa mohol zapojiť aj do vojenskej operácie,“ uviedol pre Politico Mark Cancian, bývalý predstaviteľ Pentagonu a súčasný analytik Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Podľa neho by lietadlová loď spolu so stíhačkami rozmiestnenými na základniach na Floride a v Portoriku zohrávala kľúčovú úlohu pri prípadnej vojenskej akcii proti Kube. „Možné sú letecké útoky zamerané na zničenie kubánskej protivzdušnej obrany, čo by otvorilo priestor pre širšie operácie. Alternatívou môže byť úder na vedenie krajiny s cieľom vytvoriť podobný model vzťahov, aký majú USA s Venezuelou. Raúl Castro by bol jedným z hlavných cieľov,“ dodal.

Výzvy pre americkú armádu

Americká administratíva však zároveň čelí rastúcemu tlaku aj vo vlastných ozbrojených silách. Viaceré veľké vojnové lode nasadené počas leta sa totiž blížia k hranici desiatich mesiacov na mori, čo výrazne presahuje štandardnú šesť- až sedemmesačnú rotáciu. Predstavitelia obrany preto upozorňujú na rastúce vyčerpanie posádok aj zvýšené zaťaženie námorníctva, ktoré súčasne pokračuje v operáciách zameraných na blokovanie iránskych lodí v oblasti Arabského zálivu.

Predĺžené nasadenia však začínajú výrazne zaťažovať americké námorníctvo aj samotné posádky. Nasledujú totiž po rekordnej 11-mesačnej misii lietadlovej lode USS Gerald R. Ford, ktorá bola po operáciách v Európe, Karibiku aj na Blízkom východe nasadená prakticky nepretržite. Podobný osud postihol aj legendárnu USS Nimitz, ktorej službu mali po 50 rokoch ukončiť už tento rok. Námorníctvo však rozhodlo o predĺžení jej prevádzky minimálne do roku 2027.

V oblasti navyše zostali aj obojživelné lode USS Iwo Jima a USS Fort Lauderdale, hoci ich návrat domov bol pôvodne plánovaný už pred mesiacmi. Dlhé a opakovane predlžované misie podľa expertov zvyšujú tlak na vojakov aj ich rodiny a môžu sa negatívne prejaviť na udržaní personálu v armáde.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie