„Opatrenia pomôžu, ale skôr limitovane.“ Analytici hodnotia plán vlády na oživenie ekonomiky a upozorňujú na chýbajúce reformy

Slovenská ekonomika spomaľuje a vláda na to reaguje balíkom prorastových opatrení. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas-SD) predstavilo zoznam 38 opatrení rozdelených do štyroch oblastí. Pomôžu naštartovať rast slovenskej ekonomiky, alebo ide skôr o kozmetické úpravy bez reálneho dosahu? Oslovili sme expertov na ekonomiku a ich hodnotenie sa v jednom bode zhoduje.

Čo obsahuje balík

Materiál delí opatrenia do štyroch oblastí: energetika a konkurencieschopnosť priemyslu, dane a odvody spolu s podporou investícií, trh práce a zamestnanosť a napokon podnikateľské prostredie. Šesticu opatrení už koalícia rozpracovala a niektoré sú v legislatívnom procese v Národnej rade SR.

Rezort hospodárstva prezentuje prvý balík ako antibyrokratický a bez priameho vplyvu na štátny rozpočet. Časť opatrení sa týka znižovania administratívnej a nákladovej záťaže firiem, zjednodušenia povoľovacích procesov a úpravy administratívnych povinností.

Kľúčový je však jeden detail. Viacero opatrení s väčším dosahom je podmienených dohodou o rozpočte na rok 2027, týka sa to napríklad daňového zvýhodnenia odpisov majetku, zvýšenia schémy na kompenzáciu nepriamych nákladov CO2 či opatrení na zníženie koncových cien elektriny pre priemysel.

Inými slovami, zásadnejšie kroky zostávajú zatiaľ otvorené a ich osud bude závisieť od jesenných rokovaní o rozpočte.

Energetika: Lacnejšia elektrina pre priemysel

Najväčšia časť balíka mieri na náklady priemyslu na energie. Štát chce posúdiť zmenu odberných pásiem pri sieťových poplatkoch (TSS a TPS), aby znížil účty za elektrinu firmám so stredne vysokou spotrebou, a navýšiť prostriedky z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy. Cieľom je zmierniť tlak na rast poplatkov pre koncových odberateľov.

Materiál ráta aj s preskúmaním možnosti vyčleniť časť elektriny zo štátnych zdrojov pre priemysel. Ako inšpiráciu uvádza Francúzsko, kde majú fabriky prístup k lacnejšej elektrine z jadra. Štát chce ďalej podporiť dlhodobé zmluvy o nákupe elektriny (PPA), ktoré firmám zafixujú ceny na viac rokov.

Pri opatreniach na zníženie koncových cien elektriny zvažuje buď dotácie pre veľké fabriky cez európsky program CISAF, alebo presun podpory zelených zdrojov a teplární z faktúr priamo do štátneho rozpočtu. Tieto kroky sú však podmienené dohodou o rozpočte na rok 2027.

Dane, odvody a investície: Nové fondy aj odpisy

V oblasti investícií chce vláda doplniť inštitucionálny model PPP do metodiky, ktorý má zrýchliť obstarávanie verejnej infraštruktúry zapojením súkromného sektora už v počiatočnej fáze. Plánuje aj zriadenie Slovenského fondu regionálneho rozvoja, ktorý má regiónom poskytovať pôžičky namiesto jednorazových dotácií.

Na začiatok doň štát vloží 30 miliónov eur z vlastných úspor. Súbežne má vzniknúť Inovačný fond pre slovenské regióny, ktorý chce ročne využiť minimálne 120 miliónov eur z prostriedkov, ktoré firmy splatia z existujúcich nástrojov EÚ.

Časť opatrení mieri na výskum a vývoj, od grantovej podpory prelomových inovácií podmienenej spoluprácou s akademickým sektorom či startupmi až po štátne ručenie za prvé straty z úverov v spolupráci s bankami. Daňová oblasť zahŕňa preskúmanie zatraktívnenia odpisovej politiky a zvýšenia a flexibility superodpočtu na výskum a vývoj, oba kroky sú však opäť viazané na dohodu o rozpočte na rok 2027.

Trh práce: Rýchlejšie uznávanie diplomov zo zahraničia

Trhu práce sa týkajú dve opatrenia. Štát chce zjednodušiť a zlacniť uznávanie diplomov zo zahraničia, aby pomohol profesiám, kde chýba najviac ľudí, a prehodnotiť jazykové požiadavky pri uznávaní zahraničných kvalifikácií cudzincov. Cieľom je prilákať viac kvalifikovaných odborníkov a zmierniť dôsledky starnutia obyvateľstva a nedostatku pracovnej sily.

Šestica opatrení, ktoré sú už v hre

Na konci zoznamu je šesť opatrení, ktoré už koalícia rozpracovala. Patrí medzi ne zníženie infraštruktúrnych nákladov na plyn pre veľkých odberateľov, ku ktorému už prešla zmena zákona o energetike prvým čítaním.

Ďalej sa tam nachádza aj úprava režimu minimálnych odvodov pre SZČO, teda zrušenie mikroodvodu vo výške vyše 130 eur pre živnostníkov s nízkym príjmom, ktorý koalícia sama zaviedla v treťom konsolidačnom balíku.

V hre je tiež zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky pri príjme z dohody z 200 na 300 eur mesačne, ktoré má po novom platiť aj pre osoby na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke.

Zvyšné opatrenia rušia povinnosť posielať listinné vyúčtovanie energií tam, kde platí elektronická fakturácia, upravujú informačnú povinnosť o inteligentných meracích systémoch a zavádzajú možnosť zakladať s. r. o. už od 16 rokov, čo má podporiť podnikavosť mladých ľudí.

Slovenská sporiteľňa: Pomôžu, no ich účinok bude obmedzený

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pre Startitup upozorňuje, že z toho, čo je zatiaľ známe, nemožno očakávať veľké reformy typu výrazného znižovania daní a odvodov alebo rušenia transakčnej dane.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy