Si prvorodený alebo mladší súrodenec? Tvoja pozícia v rodine môže súvisieť s rizikom rôznych ochorení, ukázala štúdia

To, či si v rodine prišiel na svet ako prvý, alebo si vyrastal po boku staršieho súrodenca, nemusí byť dôležité iba z hľadiska rodinnej dynamiky. Vedci zistili, že poradie narodenia môže súvisieť aj s tým, akým zdravotným problémom môžeš byť vystavený. Výsledky rozsiahlej štúdie priniesli prekvapivé rozdiely medzi prvými a neskôr narodenými deťmi.

Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 10 miliónov ľudí z rodín, v ktorých boli dve deti. Identifikovali pritom významné súvislosti až pri 150 ochoreniach, od psychiatrických porúch cez problémy tráviaceho systému až po ďalšie zdravotné ťažkosti. O výsledkoch informoval web Euronews. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Nature Health.

Prvorodení čelia iným rizikám

Ak si prvé dieťa v rodine, podľa zistení môžeš mať vyššiu pravdepodobnosť niektorých neurovývinových či imunitných problémov. Výskumníci zaznamenali súvis najmä s autizmom a ADHD, ale aj s alergiami súvisiacimi s imunitným systémom.

Vyššia pravdepodobnosť sa u prvorodených ukázala aj pri Tourettovom syndróme, teda ochorení nervového systému, ktoré sa začína v detstve, a pri obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD). Medzi ďalšie zdravotné problémy, pri ktorých sa objavila súvislosť, patrili akné a astma.

Mladší súrodenci mali podľa štúdie odlišný profil rizík. Vedci u nich zaznamenali vyššiu náchylnosť na zneužívanie návykových látok, tráviace problémy a niektoré infekčné ochorenia vrátane pásového oparu.

Rozhodovať môže aj imunita

Autori predpokladajú, že za rozdielmi nestojí jediný mechanizmus. Úlohu môžu zohrávať fyziologické, imunologické aj sociálne faktory.

Pri alergických a respiračných ochoreniach, ako sú senná nádcha, ekzém či astma, môže byť podľa štúdie dôvodom odlišná skúsenosť s mikroorganizmami v ranom detstve. Prvorodené dieťa totiž nemá staršieho súrodenca, ktorý by mu od začiatku prinášal do prostredia väčšie množstvo rôznych mikróbov.

Mladšie deti sú tak už od útleho veku vystavené širšiemu spektru mikroorganizmov, ktoré si domov prinesú starší súrodenci. Takýto skorý kontakt môže byť dôležitý pri vytváraní správnej regulácie imunitného systému a jeho tolerancie.

Výskumníci zároveň zistili, že ochranný efekt pozorovaný pri mladších súrodencoch bol výraznejší v prípadoch, keď bol vekový rozdiel medzi deťmi menší. Aj to podľa nich podporuje možnosť, že medzi súrodencami dochádza k priamemu zdieľaniu mikroorganizmov.

Pri mladších deťoch rozhoduje aj správanie

Rozdiely sa neobjavili iba pri imunite. Vyššie riziko zneužívania návykových látok u druhorodených detí môže podľa autorov súvisieť skôr so sociálnymi mechanizmami.

Jedným z možných vysvetlení je preberanie správania staršieho súrodenca. Mladšie deti môžu jeho správanie prirodzene napodobňovať. Ďalšou možnosťou je väčšia tendencia neskôr narodených detí vyhľadávať riziko.

Vedci preto upozorňujú, že samotné poradie narodenia nemožno chápať ako priamu príčinu konkrétneho ochorenia. Výsledky poukazujú na súvislosti, pri ktorých sa môže kombinovať viacero biologických, imunitných a sociálnych vplyvov.

Výskum sledoval tisíce detí

Poradie narodenia však nie je jediným faktorom, ktorý môže ovplyvňovať detstvo. Významnú úlohu môže mať aj prostredie, v ktorom vyrastáš. Na ďalší zaujímavý rozdiel medzi detským vývojom na vidieku a v mestách upozornil web Euronews.

Nová čínska štúdia pracovala s údajmi od takmer 20 000 detí vo veku od šiestich do 16 rokov. Výskumníci ich porovnávali podľa toho, či navštevovali školy vo vidieckych alebo mestských oblastiach.

Deti z vidieka dosahovali vyššie skóre pri úzkosti, depresii, sociálnom stiahnutí, telesných prejavoch psychických ťažkostí a problémoch s pozornosťou. U detí z miest sa zase častejšie objavovali sociálne problémy a porušovanie pravidiel.

Odlišné prostredie, odlišné problémy

Výraznejšie rozdiely výskumníci zaznamenali aj medzi chlapcami. Ich siete psychologických príznakov sa podľa miesta bývania líšili, zatiaľ čo pri dievčatách takýto rozdiel nepozorovali. Autori preto uviedli, že „duševné zdravie chlapcov môže byť citlivejšie na rozdiely v prostredí“.

Za rozdielmi môžu byť podľa vedcov odlišné podmienky života. Deti z vidieckych oblastí môžu čeliť horšej dostupnosti vzdelávania a služieb duševného zdravia, chudobe či odlúčeniu od rodičov, ktorí odchádzajú za prácou do miest. Takéto deti často vychovávajú starí rodičia alebo iní príbuzní.

V mestách môže byť zdrojom tlaku najmä akademické prostredie. Výskumníci upozornili, že „obrovský dôraz mestských rodičov na akademické výsledky spolu s konkurenčným vzdelávacím systémom môže viesť k častejšiemu odhaleniu a diagnostike ADHD a súvisiacich problémov so správaním“.

Riešenia pre mestá aj vidiek majú svoje limity

Autori preto odporúčajú rozdielny prístup podľa prostredia. Na vidieku by mohlo pomôcť lepšie skríningové vyšetrenie najmä depresie, dostupnejšie služby a telemedicína. V mestách by sa pozornosť mala sústrediť na skoršie rozpoznanie ADHD a podporu detí v školách aj rodinách.

Štúdia má zároveň svoje limity. Vychádzala z jedného diagnostického nástroja, zachytávala situáciu iba v jednom časovom okamihu a údaje pochádzali z jedného regiónu západnej Číny. Výsledky preto nemusia platiť pre celú krajinu ani pre deti na celom svete.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy