Mágia zmenila dejiny jedinej krajiny. Diktátor chcel zničiť vúdú, nakoniec pred ním pokľakol

V Benine, kolíske náboženstva vúdú, sa viera a politika vzájomne ovplyvňujú už desiatky rokov. Niekdajší diktátor Mathieu Kérékou sa najprv snažil tradičné náboženstvo potlačiť, nakoniec však práve vyznávači Vúdú prispeli k jeho politickému pádu.

V roku 1991 prehral voľby, ktoré sám vyhlásil, a krajina sa potom vydala cestou demokracie spojenou aj s postupným zmierením s vlastným duchovným dedičstvom, napísala agentúra AP.

Kérékou získal moc okrem iného tým, že zakázal praktiky takzvaných čarodejníkov, ktorých vplyv považoval za ohrozenie svojej autority. Posledné slovo však napokon mali vyznavači vúdú.

Demokratická opora

Opozičný líder Nicéphore Soglo, ktorý Kérékoua porazil, následne vúdú – v Benine známe ako Vodún – rehabilitoval ako súčasť národného dedičstva a zdôrazňoval náboženskú toleranciu. Kérékou sa k nej neskôr sám prihlásil, keď v roku 1996 uspel v ďalších voľbách.

O 20 rokov a tri prezidentov neskôr je Benin jednou z demokratických opôr západnej Afriky, regiónu, ktorému sa kvôli vlne vojenských prevratov od roku 2020 prezýva pásmo pučov. Prezident Romuald Wadagni bol do úradu uvedený 24. mája po skončení mandátu Patricea Talona, ktorý dokončil dve funkčné obdobia.

Do určitej miery odráža demokratický vývoj krajiny aj odolnosť náboženstva Vodún, ktoré dokázalo vzdorovať Kérékouovej autoritárskej vláde až do jej konca. Politikovo zlyhanie vo voľbách podľa veriacich i odborníkov ukázalo, že žiadna moc nemôže celkom potlačiť vieru, ktorá je v tejto spoločnosti hlboko zakorenená.

Diktátor, ktorý sa obrátil proti vlastným tradíciám

„Návrat k demokracii znamenal aj uznanie tradičného náboženstva,“ uviedol najvyšší predstaviteľ Vodúnu Daagbo Hounon Houna II. „Kérékou uznal, že africké náboženstvá si zaslúžia rešpekt.“

Kérékou nebol bežný prezident. Ako major armády vtedajšej Dahomejskej republiky (dnešného Beninu) sa v roku 1972 chopil moci vojenským prevratom a nastolil marxisticko-leninský režim. Jeho politika znárodňovania však ku koncu studenej vojny prispela k hospodárskemu kolapsu. Silnel tlak na zmenu, okrem iného zo strany Katolíckej cirkvi, počas Národnej konferencie v roku 1990.

Najbizarnejšia štúdia: Vedci skúmali mozgovú aktivitu „zombíkov", ich zistenia sú prekvapivé

Toto obdobie sa nieslo aj v znamení potláčania vúdú. Vodún bol pre Kérékoua symbolom zaostalosti, hoci on sám využíval služby duchovných poradcov, tzv. maraboutov. Kňazi boli zatýkaní a svätyne mizli kvôli stavebným projektom, čo vyvolávalo odpor veriacich.

Podľa vyznavačov vúdú sa Kérékou stal terčom kliatieb a začal sa obávať, že bude prekliaty alebo zasiahnutý magickou silou. Hľadal preto ochranu aj u rôznych náboženských smerov.

„Bol pod veľkým tlakom a v niektorých častiach krajiny sa nemohol objaviť,“ uviedol bývalý poslanec Léon Bani Bigou, ktorý bol kedysi jeho poradcom. „Práve to ho prinútilo prehodnotiť vzťah k tradičnému náboženstvu.“

Kérékou, pôvodne vychovaný ako katolík, sa neskôr hlásil k islamu pod menom Ahmed Kérékou a napokon prijal evanjelikálne kresťanstvo. Podľa odborníkov to mohlo byť aj z pragmatických dôvodov.

Kolíska vúdú láka pútnikov z celého sveta

Dnes sa približne polovica zo 14 miliónov obyvateľov Beninu hlási ku kresťanstvu. Napriek tomu je Vodún podľa mnohých prvým náboženstvom všetkých Benincov.

Vodún je animistické náboženstvo, ktorého vyznavači veria v duchovné sily prítomné v prírode – v kameňoch, riekach i stromoch. Obrady zahŕňajú obetovanie zvierat, spev, rituálne zaklínania a transové tance. Kolískou Vodúnu je mesto Ouidah na pobreží Guinejského zálivu, ktoré bolo v minulosti významným centrom obchodu s otrokmi.

Práve tu sídli aj najvyšší duchovný vodca Houna II. „Vôdcovia tradície sa nikdy nebáli odporovať mocným, ani za cenu veľkých obetí,“ uviedol Houna II. „Čím viac sa na ich vieru útočí, tým silnejšia sa stáva.“

Kérékou patril medzi radu afrických povojnových vodcov, ktorí sa snažili nahradiť tradičné náboženské autority vlastnou mocou. Nakoniec však neuspel a neskôr svoje postoje zmiernil. Aj preto je v Benine niekedy nazývaný chameleónom.

Podobné snahy o vytvorenie kultu osobnosti boli badateľné aj v susedných krajinách. V Togu Gnassingbé Eyadéma budoval obraz záchrancu národa a vládol od roku 1967 do roku 2005. Vtedajšiemu Zairu (dnešnému Kongu) sa Mobutu Sese Seko prezentoval ako božský vodca s mimoriadnou mocou, ktorý vládol takmer 30 rokov.

Prvý pád prezidenta vo voľbách v západnej Afrike

Kérékouova porážka v roku 1991 bola prvým prípadom v západnej Afrike, kedy bol úradujúci prezident zosadený vo voľbách. O päť rokov neskôr sa vrátil ako demokraticky zvolený prezident. V roku 1996 podporil vznik Národnej rady vúdú a odvtedy sa 10. januára v Benine oslavuje Deň vúdú ako oficiálny sviatok. V roku 2001 už aktívne oslovoval aj vyznavačov vúdú počas kampane v Ouidahu.

V tamojších svätyniach ľudia dodnes prinášajú obetiny a modlia sa za šťastie, zdravie alebo prácu. Pútnici tiež prechádzajú k pamätníku, ktorý pripomína obete transatlantického obchodu s otrokmi. Aj táto temná história je podľa miestnych spojená s príbehom odporu a prežitia.

Haitské vúdú, ktoré z Vodúnu vychádza, prežilo podobné potláčanie aj v Karibiku, kde bolo dlho stigmatizované.

„Vúdú je život,“ uviedla kňažka Dossavi Yovo. „Kto ho chce praktizovať, musí mu byť plne oddaný.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti