Neurologička odporúča metódu 60-5-3-30: Mravčenie v končatinách môže byť neškodnou reakciou na tlak, ale aj varovným signálom

Mravčenie v ruke alebo nohe zažil takmer každý. Často vznikne po dlhom sedení, nevhodnej polohe či krátkodobom stlačení nervu a po rozhýbaní končatiny rýchlo zmizne. Rovnaký pocit však môže sprevádzať aj poškodenie nervov, cukrovku, ochorenie chrbtice alebo akútny neurologický stav.

Pacienti pritom svoje ťažkosti neopisujú iba ako klasické „mravce“. Hovoria o pálení, pichaní, rezaní, ihličkách či dokonca o pocite tečúcej vody. Neurologička Barbora Hoťková (na titulnej snímke vľavo) však hovorí, že samotný vnem nie je rozhodujúci. Dôležité je, kde sa objavil, ako dlho trvá, či sa opakuje a či ho sprevádza slabosť, porucha reči alebo problémy s koordináciou.

Nie každé mravčenie je nevinné

V rozhovore neurologička vysvetľuje, prečo by parestézie po zmene polohy mali ustúpiť, kedy už treba vyhľadať lekára a pri akých príznakoch netreba čakať ani chvíľu. Približuje tiež súvislosť medzi mravčením a cukrovkou, stresom, alkoholom, fajčením či dlhým pozeraním do mobilu.

Dozvieš sa aj to, prečo horčík a B-komplex nemusia vyriešiť mechanický útlak nervu, či môže pomôcť studená sprcha a akú jednoduchú minútovú rutinu sa oplatí zaradiť počas sedavého pracovného dňa.

• Ktorý opis mravčenia považuje neurologička za najpodozrivejší?
• Ako rozoznáš bežné „presedenie“ nohy od možného neurologického problému?
• Po akom čase bez ústupu mravčenia by si mal zvýšiť pozornosť?
• Ktoré sprievodné príznaky môžu upozorniť na cievnu mozgovú príhodu?
• Môže dlhé pozeranie do mobilu podráždiť nervy v krku a rukách?

V slovenčine máme pre „mravčenie“ jeden výraz, ale pacienti opisujú pálenie, rezanie, pichanie či pocit „tečúcej vody“. Ktorý z týchto opisov je pre neurológa najväčším varovným signálom?

Pre tieto vnemy v medicíne používame súhrnný názov parestézie a predstavujú subjektívne abnormálne pocity, ktoré pacient vníma bez adekvátneho vonkajšieho podnetu.

Pocit pálenia je najčastejšie asociovaný s neuropatickou bolesťou a môže poukazovať na poškodenie nervového systému, či už na periférnej alebo centrálnej úrovni. Vyskytuje sa napríklad pri polyneuropatiách, radikulopatiách alebo pri léziách centrálneho nervového systému.

Ostatné kvality parestézií, ako pichanie či rezanie, sú menej špecifické a často sa vyskytujú aj pri prechodnom dráždení nervu alebo pri jeho regenerácii. Pocit „tečúcej vody“ môže byť zaujímavým fenoménom, niekedy aj centrálneho pôvodu, avšak jeho výpovedná hodnota je taktiež podmienená širším klinickým kontextom.

Tieto jednotlivé druhy parestézií môžu mať orientačný diagnostický význam, ich interpretácia však musí byť vždy zasadená do celkového klinického obrazu pacienta.

Z neurologického hľadiska jej dôležitá prítomnosť ďalších aspektov, ako lokalizácia ťažkostí, ich distribúcia (napr. dermatómová, asymetrická, symetrická a pod.), časový priebeh, progresia a súčasná prítomnosť iných neurologických príznakov, ako je porucha hybnosti, citlivosti, či poruchy zvieračov.

zdroj: Magnific

Existuje nejaký domáci test, ktorým človek zistí, či je mravčenie len mechanické (priľahnutá končatina) alebo neurologické?

Spoľahlivý domáci test, ktorý by jednoznačne rozlíšil, či je mravčenie mechanického alebo neurologického pôvodu, neexistuje. Parestézie sú subjektívne pocity a rovnaký opis môže mať neškodnú príčinu, ako napríklad prechodný útlak nervu, ale aj závažnejšie neurologické ochorenie. Napriek tomu existujú jednoduché orientačné postupy, ktoré môžu pomôcť odhadnúť pravdepodobný pôvod ťažkostí.

Ako napríklad časový priebeh – mravčenie, ktoré vznikne po dlhšom tlaku na končatinu (napríklad pri sedení alebo ležaní) a ustúpi v priebehu niekoľkých minút po zmene polohy, je typické pre mechanický útlak nervu. Ak naopak pretrvávajú dlhšie, objavujú sa opakovane alebo sa postupne zhoršujú, sú z neurologického hľadiska podozrivé.

Význam má aj reakcia na zmenu polohy a pohyb. Ak sa ťažkosti po rozhýbaní končatiny alebo zmene polohy zmiernia, ide skôr o benígny mechanický problém. Ak pretrvávajú bez zmeny, je potrebné zvýšiť pozornosť.

Lokalizácia ťažkostí je ďalším dôležitým faktorom – presne ohraničené parestézie v oblasti jednej končatiny často poukazujú na periférne postihnutie, zatiaľ čo postihnutie polovice tela alebo netypická distribúcia môžu naznačovať centrálny problém.

Ak mravčenie po zmene polohy neustúpi do určitého času, je to už dôvod na pohotovosť?

Vo všeobecnosti platí, že ak parestézie neustúpia približne do 30 minút po zmene polohy, je vhodné zvýšiť pozornosť. Ak však pretrvávajú hodiny, opakujú sa bez zjavnej príčiny alebo sa postupne zhoršujú, ide už o stav, ktorý by mal byť vyšetrený lekárom, hoci nie nevyhnutne urgentne.

Na pohotovosť treba myslieť vtedy, ak sa k mravčeniu pridružia ďalšie varovné príznaky – náhle jednostranné oslabenie končatín, pokles kútika, porucha reči, porucha koordinácie, výrazná bolesť chrbtice s vyžarovaním, či poruchy odchodu moču a stolice.

V takýchto prípadoch môže ísť o akútny neurologický stav, napríklad cievnu mozgovú príhodu alebo závažnú kompresiu nervových štruktúr, a je potrebné okamžité vyšetrenie.

Zarobí do 4 000 eur mesačne, pracuje od 5. do 21. hodiny. Mladý elektrikár vysvetľuje výhody svojho remesla

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti