Poškodenie mozgu vzniká v tvojej posteli, potvrdila štúdia. Vedci varujú pred 3 bežnými návykmi

Spánok ovplyvňuje oveľa viac než len to, ako sa cítiš po prebudení. Vedci už dlhší čas upozorňujú, že jeho kvalita môže súvisieť s fungovaním mozgu aj vo vyššom veku. O téme informoval web Knowridge, ktorý upozornil na novú štúdiu skúmajúcu spojenie medzi spánkovými návykmi a znakmi starnutia mozgu.

Výskumníci už v minulosti zistili, že nekvalitný spánok býva spájaný s problémami s pamäťou, zhoršeným sústredením či vyšším rizikom demencie. Nová práca vedcov z Arizonskej univerzity naznačuje, že niektoré bežné spánkové návyky môžu súvisieť aj s fyzickými zmenami v mozgu.

Vedci sledovali tisíce ľudí

Výsledky boli publikované v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia. Do výskumu sa zapojilo viac ako 23-tisíc ľudí stredného a vyššieho veku. Štúdia vznikla v spolupráci odborníkov z Arizonskej univerzity, Univerzity Južnej Kalifornie a Zuckerman College of Public Health.

S pribúdajúcim vekom dochádza v mozgu prirodzene k rôznym zmenám. Niektoré z nich však odborníci považujú za významnejšie, pretože súvisia s poklesom kognitívnych schopností a rozvojom demencie.

Medzi takéto zmeny patria aj lézie bielej hmoty. Ide o malé oblasti poškodenia mozgového tkaniva, ktoré dokáže odhaliť magnetická rezonancia. Biela hmota zabezpečuje komunikáciu medzi jednotlivými časťami mozgu. Ak sa poškodenie postupne hromadí, môže ovplyvňovať fungovanie mozgu a zvyšovať riziko Alzheimerovej choroby či ďalších foriem demencie.

Ktoré návyky skúmali?

Vedci sa rozhodli preskúmať, či môžu byť konkrétne spánkové návyky prepojené s týmito zmenami. Namiesto hodnotenia spánku ako celku analyzovali jednotlivé správania samostatne.

Údaje pochádzali z rozsiahlej biomedicínskej databázy. Účastníci vypĺňali dotazníky v rokoch 2006 až 2010. Odpovedali na otázky týkajúce sa dĺžky spánku, denného zdriemnutia, nespavosti, nechceného zaspávania počas dňa či chrápania.

Približne o deväť rokov neskôr absolvovali magnetickú rezonanciu mozgu. Výskumníci následne porovnali výsledky vyšetrení s údajmi o ich spánkových návykoch z minulosti.

Na začiatku sa zdalo, že všetkých päť sledovaných faktorov súvisí s väčším rozsahom poškodenia bielej hmoty. Vedci však následne zohľadnili aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie mozgu. Išlo napríklad o fajčenie, fyzickú aktivitu, vysoký krvný tlak alebo ochorenia cievneho systému.

Tri návyky zostali významné

Po zohľadnení týchto faktorov zostali štatisticky významné tri spánkové návyky. Išlo o spánok kratší alebo dlhší než odporúčaných sedem až deväť hodín denne, časté denné zdriemnutia a nespavosť.

Osobitnú pozornosť vedci venovali dĺžke spánku. Dodatočná analýza ukázala, že ľudia, ktorí pravidelne spali menej ako sedem hodín za noc, mali spravidla viac lézií bielej hmoty než tí, ktorí sa pohybovali v odporúčanom rozmedzí.

Pri dlhšom spánku sa podobná súvislosť nepotvrdila. Vedci však upozornili, že na presnejšie závery budú potrebné ďalšie výskumy zamerané na ľudí, ktorí dlhodobo spávajú výrazne viac.

Pozornosť vzbudili aj denné zdriemnutia. Hoci sa často spájajú s lepšou bdelosťou, náladou či výkonom, výskum naznačil spojenie medzi častým zdriemnutím a výraznejšími znakmi starnutia mozgu. Autori zároveň upozornili, že dotazníky nezisťovali dĺžku ani čas zdriemnutia, preto sa účinky krátkeho a dlhého spánku počas dňa mohli líšiť.

Treťou sledovanou oblasťou bola nespavosť. Ťažkosti so zaspávaním alebo prerušovaný spánok môžu znižovať jeho kvalitu a narúšať procesy, ktoré počas noci prebiehajú v mozgu vrátane odstraňovania odpadových látok a regenerácie.

Vedci zároveň upozorňujú na pozitívny aspekt zistení. Všetky tri spánkové návyky patria medzi faktory, ktoré možno do určitej miery ovplyvniť zmenou životného štýlu, vhodnou liečbou alebo úpravou spánkového režimu.

Keď sa zo spánku stane stres

Kým najnovší výskum poukazuje na možné spojenie medzi určitými spánkovými návykmi a zmenami v mozgu, odborníci upozorňujú aj na ďalší problém – snahu o neustále „optimalizovanie“ spánku, ktorá môže mať opačný efekt. O tejto téme sme informovali v predchádzajúcom článku.

Prieskumy naznačujú, že približne štvrtina ľudí, ktorí sa snažia svoj spánok neustále zlepšovať pomocou rôznych techník, aplikácií či zariadení, zažíva pred zaspávaním vyššiu mieru úzkosti. Odborníci preto odporúčajú nesústrediť sa na dokonalé čísla a metriky, ale na jednoduché návyky, ktoré podporujú prirodzený odpočinok.

Podľa konzultantky Maryanne Taylor zo spoločnosti Sleep Works patrí medzi najúčinnejšie opatrenia pravidelný čas vstávania. „Jednou z najefektívnejších vecí, ktoré podporujú spoľahlivý spánkový rytmus, je pravidelný čas vstávania,“ vysvetľuje.

Dôležité sú aj ranné návyky

Taylor upozorňuje, že telo funguje podľa vnútorných biologických hodín. Ak vstávaš každý deň v približne rovnakom čase, pomáhaš organizmu regulovať tvorbu hormónov, ktoré ovplyvňujú bdelosť aj večernú ospalosť.

Význam pravidelného režimu podporila aj štúdia publikovaná v časopise Frontiers. Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí počas pracovných dní chodia spať po polnoci, majú až o 60 percent vyššie riziko infarktu. Podľa autorov tak načasovanie spánku ovplyvňuje nielen oddych, ale aj zdravie srdca.

Telefón nechaj mimo postele

Odborníci upozorňujú aj na večerné používanie mobilu. Sociálne siete, správy či videá môžu mozog udržiavať v stave zvýšenej aktivity.

„Existujú dva hlavné problémy so scrollovaním pred spaním — modré svetlo a nadmerná stimulácia,“ upozorňuje Taylor. Dodáva, že obsah na obrazovke môže vyvolávať produkciu adrenalínu a oddialiť tvorbu melatonínu.

Experti preto odporúčajú zaradiť pred spaním aspoň krátky digitálny oddych. Zhodujú sa, že kvalitný spánok nemusí byť výsledkom drahých pomôcok či aplikácií. Často ho podporujú najmä jednoduché každodenné návyky a pravidelný režim.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy