Trump oznámil dohodu s Iránom: Hormuzský prieliv sa otvára, ropa padá a trhy rastú

15. júna 2026 o 16:39

Hormuzský prieliv bude otvorený, mocnosti ohlásili diplomatický prielom
Dôležité bude, kedy sa obnovia dodávky energií
Trhy reagujú na dohodu

Hormuzský prieliv bude otvorený Unsplash.com/History in HD/Planet Volumes

Hormuzský prieliv bude otvorený, mocnosti ohlásili diplomatický prielom
Dôležité bude, kedy sa obnovia dodávky energií
Trhy reagujú na dohodu

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Hormuzský prieliv, jedna z najdôležitejších energetických trás sveta, by mal byť opäť otvorený. Spojené štáty americké a Irán oznámili rámcovú dohodu o ukončení vojny. Správa okamžite upokojila finančné trhy, ceny ropy prudko klesli a investori začali počítať s obnovením dodávok energií z regiónu.

Obe krajiny sa dohodli na podmienkach ukončenia konfliktu, pričom memorandum má byť oficiálne podpísané vo Švajčiarsku. Dohoda počíta s opätovným otvorením Hormuzského prielivu, cez ktorý za bežných okolností prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a plynom.

Americký prezident Donald Trump po oznámení dohody vyhlásil: „Lode sveta, naštartujte motory. Nech tečie ropa,“ uvádza portál O peniazoch.

Hormuzský prieliv pohol trhmi

Oznámenie dohody prinieslo okamžitú reakciu na komoditných trhoch. Cena ropy Brent klesla približne o 5 % a akciové trhy v Európe aj Ázii sa posilnili. Zdroj uvádza, že investori vnímajú dohodu ako najväčší diplomatický prielom od začiatku konfliktu, ktorý výrazne narušil globálne energetické toky.

Význam Hormuzského prielivu pre svetovú ekonomiku je pritom mimoriadny. Podľa analýzy bývalého generálneho tajomníka Medzinárodnej energetickej charty Urbana Rusnáka cez túto trasu za normálnych okolností preteká približne štvrtina svetového námorného obchodu s ropou a pätina skvapalneného zemného plynu (LNG). Jeho uzavretie preto spôsobilo najväčšie fyzické prerušenie dodávok v dejinách globálneho energetického systému, uvádza BBC.

„Rozhodnutie Teheránu zablokovať Hormuzský prieliv paralyzovalo medzinárodné trasy a spustilo kaskádu ekonomických dôsledkov,“ upozorňuje Rusnák vo svojom komentári.

Bude tento optimizmus trvať dlhšie?

Jednoznačne

Skôr áno

Skôr nie

Nie, niečo sa pokazí

Jadrová otázka zostáva otvorená

Napriek pozitívnej reakcii trhov dohoda nevyriešila všetky sporné body. Reuters uvádza, že otázka iránskeho jadrového programu bola odložená na ďalšie rokovania, ktoré majú prebiehať počas 60-dňového obdobia prímeria.

Práve na tento aspekt upozorňuje aj Rusnák vo svojom komentári o pripravovanom memorande. Podľa neho dokument síce vytvára priestor na stabilizáciu situácie, no jadrovú problematiku definitívne nerieši.

zdroj: Wikimedia

Vplyvy pocítila aj Európa

Energetická kríza spôsobená konfliktom sa výrazne dotkla aj európskych krajín. Rusnák upozorňuje, že výpadok dodávok viedol k rastu cien energií, zvýšenej inflácii a obavám o dostatok plynu pred zimnou sezónou.

Podľa jeho analýzy vstupovala Európska únia do leta 2026 s podpriemerne naplnenými zásobníkmi plynu. Slovensko patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny, keďže na začiatku obdobia disponovalo jednou z najnižších úrovní naplnenosti zásobníkov v regióne.

Rusnák zároveň upozorňuje, že kríza v Perzskom zálive sa prenáša aj do cien energií pre konečných spotrebiteľov. „Prepojenosť súčasnej svetovej ekonomiky spôsobuje, že napätie v Perzskom zálive nezostáva lokálnym problémom, ale pretavuje sa do konkrétnych finančných záťaží pre koncových spotrebiteľov v strednej Európe vrátane Slovenska.“

Trhy reagujú optimisticky

Finančné trhy reagovali na oznámenie rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom výrazným optimizmom. Najväčším víťazom dňa boli akciové trhy, zatiaľ čo ceny ropy zaznamenali prudký pokles po mesiacoch volatility spôsobenej konfliktom v Perzskom zálive.

Cena severomorskej ropy Brent klesla o viac ako 5 % a dostala sa na približne 83 dolárov za barel. Ešte na vrchole vojnového napätia sa pritom obchodovala takmer za 120 dolárov. Investori reagovali na očakávania, že po podpise dohody dôjde k postupnému obnoveniu lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorým za bežných okolností prechádza približne 20 percent svetového obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom.

Výrazné zisky zaznamenali predovšetkým ázijské burzy. Japonský index Nikkei 225 posilnil o 5 % a dosiahol nové rekordné úrovne. Juhokórejský index Kospi vzrástol o 5,2 %. Rast podporili najmä technologické spoločnosti spojené s umelou inteligenciou, ktoré profitovali z poklesu geopolitického rizika.

Pozitívna nálada sa preniesla aj do Európy. Nemecký index DAX si pripísal 1,3 % a francúzsky CAC 40 vzrástol o 1,2 %. Americké akciové futures pred otvorením obchodovania signalizovali rast hlavných indexov o viac ako jedno percento.

Analytici AP News však upozorňujú, že návrat trhu do normálu nebude okamžitý. Odborníci odhadujú, že odstránenie mín z Hormuzského prielivu, odbavenie čakajúcich tankerov a obnovenie plnej prepravnej kapacity môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Trhy preto síce reagujú na perspektívu mieru, no ďalší vývoj bude závisieť od realizácie dohody a stability regiónu.

Obnovenie dopravy nebude okamžité

Napriek trhovému optimizmu odborníci upozorňujú aj na problémy. Hoci dohoda počíta s otvorením Hormuzského prielivu, návrat k bežnej prevádzke nemusí byť okamžitý. Reuters upozorňuje, že lodné spoločnosti zostávajú opatrné a odstránenie mín či bezpečnostných rizík môže trvať niekoľko týždňov.

Vyššie životné minimum ovplyvní výšku aj tvojich daní. Takto získaš minimálne 44 eur

Podobný pohľad prezentoval už skôr aj Rusnák. Podľa neho bude dôvera dopravcov a poisťovní kľúčová pre obnovenie normálneho toku surovín.

„Prevádzkovatelia tankerov z dôvodu extrémnej nedôvery radšej kotvili lode na okrajoch úžiny a odmietali riskovať prechod. Tento stav neistoty potrvá minimálne tri až štyri týždne od podpisu memoranda, kým poisťovne neupravia rizikové prirážky pre námornú dopravu,“ uviedol.

Hormuzský prieliv ako úľava pre trhy, nie definitívne riešenie

Aktuálna dohoda medzi USA a Iránom predstavuje významný krok k stabilizácii situácie na Blízkom východe a prináša okamžitú úľavu energetickým trhom. Zároveň však zostáva viacero otvorených otázok vrátane budúcnosti iránskeho jadrového programu, bezpečnostnej situácie v Libanone či dlhodobej stability námornej dopravy v Perzskom zálive.

Najbližšie dva mesiace preto budú rozhodujúce. Ukážu, či sa podarí premeniť dočasné prímerie na trvalejšie politické riešenie, alebo sa svetové energetické trhy opäť vrátia do obdobia zvýšenej neistoty.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie