Politológ Klus o vyslovovaní dôvery vláde: Nerozumiem, prečo sme potrebovali opäť znásilňovať Ústavu

Hlasovanie o vyslovení dôvery či nedôvery vláde patrí k základným mechanizmom parlamentnej demokracie, prostredníctvom ktorého Národná rada SR kontroluje výkonnú moc. 

Ak vláda nedisponuje nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov, jej mandát zaniká, čo spravidla vedie k politickej kríze alebo k predčasným voľbám. Na Slovensku sa táto povinnosť aktivuje nielen pri politických turbulenciách, ale aj automaticky zo zákona, ak verejný dlh prekročí kritickú hranicu ústavnej dlhovej brzdy. 

Tentokrát tomu tak ale nebolo, čo sa rozhodla preskúmať prostredníctvom podania na Ústavný súd skupina poslancov NR SR. Prečo došlo k tomu, aby konala vláda až na podnet súdu, mnohí nerozumejú.

Ústavný súd rozhýbal parlamentné dianie

Národná rada Slovenskej republiky vo štvrtok dopoludnia otvorila mimoriadnu schôdzu, na ktorej prerokováva návrh na vyslovenie dôvery kabinetu Roberta Fica. Vláda musela pristúpiť k tomuto kroku po tom, čo Ústavný súd SR vo svojom stredajšom výklade jednoznačne určil, že kabinet má povinnosť požiadať o dôveru bezodkladne po zistení prekročenia limitu verejného dlhu. 

Verejný dlh Slovenska totiž dosiahol kritickú úroveň 59,7 percenta HDP, čo aktivovalo najprísnejšie sankčné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

K celej situácii sa pre nás vyjadril aj politológ Martin Klus, ktorý neskrýva prekvapenie nad doterajším postupom predsedu vlády. Podľa jeho slov bol zákon o rozpočtovej zodpovednosti od začiatku jasne formulovaný a kabinet mal konať už pred mesiacmi.

„Naozaj nerozumiem, prečo sme potrebovali opäť znásilňovať Ústavu Slovenskej republiky,“ uviedol Klus v rozhovore pre Startitup. Poukázal pritom na historický kontext, keď v minulosti práve Robert Fico podmienil realizáciu predčasných volieb prijatím systému dlhovej brzdy, ktorý však v súčasnosti sám nerešpektuje. 

Prekročenie sankčného pásma nastalo už na jeseň minulého roka a riadny parlamentný proces mal preto prebehnúť oveľa skôr.

Klus vidí za odkladmi zažehnanú vládnu krízu

Podľa Klusa je správanie premiéra, ktorý chcel žiadosť spájať až s hlasovaním o štátnom rozpočte, nepochopiteľné, najmä ak disponuje dostatočnou väčšinou v parlamente. Ak má koalícia k dispozícii deklarovaných 78 poslancov, neexistoval racionálny dôvod na predlžovanie legislatívneho vákua.

„Podľa mňa je zákon o dlhovej brzde napísaný pomerne jednoznačne. Je tam nejaké percento a je tam slovo bezodkladne. Takže sa to malo urobiť už na jeseň alebo cez zimu minulého roka, no neurobilo sa to,“ zdôraznil Klus.

Politológ zároveň naznačil, že za pôvodným odkladaním povinnosti mohla byť nestabilná politická situácia vo vnútri koalície počas minulého roka. Jeseň sa totiž niesla v znamení špekulácií o predčasných voľbách a vážnych hodnotových nezhôd, ktoré prejavovali poslanci okolo Rudolfa Huliaka či Národnej koalície. Krízu nakoniec vládne strany vyriešili vznikom dvoch nezávislých ministerstiev pod priamou gesciou Smeru-SD.

Ako sa Ficove slová o rodinkárstve otočili proti jeho vlastným. Opozícia ostro kritizuje rodinu Richterovcov

„Je pravda, že ak by toto všetko neprebehlo, hlasovanie o dôvere vláde by možno dopadlo inak, než ako s vysokou pravdepodobnosťou dopadne v najbližších hodinách,“ uzavrel Klus. Predpokladá, že kabinet v súčasnosti bez problémov dovládne až do konca riadneho volebného obdobia.

Koalícia očakáva jasnú podporu a skracuje čas

Predstavitelia vládnej koalície vyjadrujú pred hlasovaním absolútne sebavedomie. Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter potvrdil, že za návrh na vyslovenie dôvery zahlasujú všetci poslanci, ktorí tvoria vládnu väčšinu. Spolieha sa na deklarovanú podporu 78 zákonodarcov, ktorí schválili aj samotný program mimoriadnej schôdze. Informuje o tom TASR.

Richter očakáva, že záverom rokovania bude jednoznačné vyslovenie podpory, čo umožní exekutíve plnohodnotne dokončiť jej mandát. Podporu vládnemu kabinetu avizovali aj nezaradení poslanci zo Strany vidieka, čo potvrdil Roman Malatinec.

Koaličná väčšina zároveň presadila skrátenie parlamentnej rozpravy na 12,5 hodiny. Richter tento krok obhajuje tým, že poslanci o dôvere vláde intenzívne diskutovali už počas februárového pokusu o odvolávanie. Podľa jeho slov sa od tej doby situácia v krajine nijak zásadne nezmenila a netreba strácať dni debatami mimo merita veci.

Samotný premiér Robert Fico vyhlásil, že rozhodnutie Ústavného súdu plne rešpektuje. Pôvodne plánoval žiadosť predložiť až spolu s budúcim štátnym rozpočtom, no po verdikte súdu už nechcel situáciu odkladať. Ocenil rýchlosť rozhodnutia súdu, vďaka ktorej mohol využiť prítomnosť poslancov v Bratislave a zvolať schôdzu okamžite.

Opozícia hovorí o fraške a ignorovaní pravidiel

Opozičné strany podrobili vládny kabinet ostrej kritike a plánujú hlasovať proti vysloveniu dôvery. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na tlačovej konferencii upozornil, že premiér konal protiústavne a k podaniu žiadosti ho prinútil až tlak opozície a následný nález Ústavného súdu. Šimečka vyčíta vládnym predstaviteľom pohŕdanie parlamentom, čo podľa neho premiér demonštroval aj tým, že hneď po svojom úvodnom prejave opustil rokovaciu sálu.

Kresťanskodemokratické hnutie prostredníctvom Jána Horeckého označilo vládu za brzdu ekonomického rozvoja. Horecký upozorňuje na masívne zadlžovanie krajiny a kritizuje predsedu vlády za to, že sa v pléne namiesto vecnej argumentácie iba vyhováral na predchádzajúce garnitúry. Podľa KDH sa koalícia dokáže dohodnúť iba na vlastných mocenských záujmoch a ignoruje reálne potreby občanov.

Analytik Godársky o veľkom spravodajskom úteku Slovákov: Odhalil 3 hlavné dôvody, prečo už neveríme médiám

Predstavitelia Hnutia Slovensko v čele s Igorom Matovičom a Júliusom Jakabom označili vystúpenie premiéra za tragicky nepripravené. Jakab poukázal na rozpor v rečiach o rozvrátených financiách a realite, v ktorej si ministri schvaľujú dvojnásobné platy a premiér doživotnú rentu. Matovič pripomenul, že súčasný kabinet zvýšil dlh krajiny o 20 miliárd eur, pričom lojalitu svojich poslancov si premiér udržiava iba prerozdeľovaním vplyvu na jednotlivých ministerstvách.

Rozpočtová rada žiada reálne riešenia

Do diskusie vstúpila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá varuje pred formálnym vnímaním celej procedúry. Verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika, upozorňujú. Podľa rady by mal štát okamžite zakročiť. Rozpočtová rada preto zdôrazňuje, že hlasovaniu by malo predchádzať jasné predstavenie plánu na znižovanie štátneho dlhu.

Parlament by mal posúdiť, či sú vládne opatrenia dostatočné a realistické. Podľa rady nesie politickú zodpovednosť za stav financií aj samotná Národná rada, ktorá vyslovením dôvery schvaľuje aj doterajšie ekonomické kroky a budúci plán konsolidácie. Podobný názor zastáva aj strana SaS, ktorej predseda Branislav Gröhling považuje schôdzu v tejto podobe za frašku. Uviedol to na tlačovej konferencii.

Liberáli tvrdia, že namiesto formálneho plnenia povinností mal parlament už dávno rokovať o reálnych prorastových opatreniach a pláne na ekonomický reštart krajiny, ktorý by pomohol peňaženkám občanov.

Rozsiahlu analýzu súčasnej ekonomickej situácie a tiež prieskum agentúry SCIO pre Startitup si budeš môcť už zajtra pozrieť a vypočuť v relácii Zo zákulisia politiky.

Čítaj viac z kategórie: Politika