Ruský lietajúci Černobyľ naozaj vzlietol. Vedci varujú pred špinavou strelou, ktorá môže šíriť radiáciu

Rusko podľa novej analýzy pravdepodobne úspešne otestovalo strelu s jadrovým pohonom, ktorú Moskva označuje ako Burevestnik a NATO ako Skyfall. Počas letu nad Arktídou mala vlani v októbri niekoľko hodín krúžiť nad neobývanou, zamrznutou krajinou.

Výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu teraz tvrdia, že jej fungovanie je technicky možné, no zároveň mimoriadne rizikové.

Podľa stanice NPR by išlo o prvý prípad, keď lietajúce zariadenie poháňal jadrový reaktor. Vedci však upozorňujú, že konštrukcia strely môže počas letu vypúšťať rádioaktívne látky do ovzdušia. Preto sa okolo projektu opäť otvorila diskusia o tom, či jeho vojenský prínos vôbec vyvažuje bezpečnostné a ekologické riziká.

Strela mala nad Arktídou lietať celé hodiny

Burevestnik po štarte z ruského ostrova najprv zamieril na severovýchod, potom zmenil smer a niekoľko hodín lietal v kruhoch. Rusko ani západné krajiny nezverejnili podrobné údaje o fungovaní systému, známe bolo najmä tvrdenie, že strelu poháňa malý jadrový reaktor.

Výskumníci Jake Hecla a R. Scott Kemp analyzovali videá z ruských médií, aby odhadli rozmery stroja. Porovnávali ho s predmetmi známej veľkosti, napríklad so stolom či hasiacim prístrojom, a vytvorili trojrozmerný model. Podľa ich výpočtov je Burevestnik väčší než najväčšie ruské riadené strely, no stále nejde o obrovské zariadenie.

Aerodynamický model naznačil, že na udržanie letu potrebuje letieť približne rýchlosťou Mach 0,75. Ide o rýchlosť porovnateľnú s bežným dopravným lietadlom. Práve tento detail podľa odborníkov spochybňuje staršie predpoklady, že Rusko použilo konštrukciu podobnú nadzvukovému jadrovému náporovému motoru.

Reaktor má vzduch nasávať priamo cez jadro

Hecla dospel k záveru, že strela s veľkou pravdepodobnosťou využíva systém, pri ktorom vzduch z atmosféry prechádza priamo cez jadrové palivo. Kompresor ho tlačí cez úzke kanály v reaktore, kde sa vzduch zahreje, rozpína a následne vytvára ťah pre motor.

Takéto riešenie sa zásadne odlišuje od bežných jadrových reaktorov. Tie používajú uzavretý chladiaci okruh, ktorý pomáha obmedziť únik žiarenia. Pri Burevestniku by však vzduch prechádzal priamo jadrom, čo môže znamenať, že rádioaktívne látky unikajú výfukom počas samotného letu.

„Pri priamom cykle je veľmi pravdepodobné, že vo výfukových plynoch bude veľké množstvo rádioaktívneho materiálu,“ uviedol Hecla pre NPR. Výpočty naznačujú možné uvoľňovanie rádioaktívnych izotopov argónu, kryptónu a uhlíka. Riziko by sa mohlo zvýšiť aj pri postupnom poškodzovaní jadra reaktora počas dlhého letu.

Vedci hovoria o environmentálnom probléme

Odborník Jeffrey Lewis z Middlebury College označil celý systém za závažný ekologický problém. Riziko podľa neho nehrozí len obyvateľom v okolí skúšobných priestorov, ale aj vojakom, ktorí by so strelou museli manipulovať, pripravovať ju na štart a následne ju prípadne presúvať.

V roku 2019 zahynulo pri nehode pri ruskom pobreží viacero pracovníkov z oblasti jadrovej techniky. Krátko po incidente zaznamenali zvýšenú rádioaktivitu. Podľa rozšírených predpokladov sa ruský tím pokúšal vyzdvihnúť prototyp reaktora Burevestniku z mora. Hecla nevylúčil, že sa reaktor počas vyťahovania mohol znovu spustiť a spôsobiť výbuch.

„Je to možno zlý nápad, takmer určite je to hrozný nápad, ale nie je to nemožný nápad,“ povedal Lewis. Analýza tak nehodnotí ruský projekt ako fikciu, ale ako technicky uskutočniteľný systém s vysokou mierou rizika.

Strategický prínos strely zostáva otázny

Jadrový pohon môže strele poskytnúť oveľa dlhší dolet než bežným riadeným strelám. V teórii by mohla dlhší čas čakať v blízkosti cieľa alebo priletieť z nečakaného smeru. Práve takáto schopnosť bola predmetom amerických aj sovietskych projektov už počas studenej vojny.

Podľa Heclu však Burevestnik nie je zbraňou, ktorú by bolo mimoriadne ťažké zostreliť. Letí podzvukovou rýchlosťou a súčasné obranné systémy dokážu ničiť aj bežné riadené strely. „Nie je to zďaleka žiadna prelomová myšlienka,“ uviedol.

Vedci zároveň pripúšťajú, že technológia môže mať pre Moskvu širší význam. Reaktor vyvíjaný pre Burevestnik by sa v budúcnosti mohol stať základom pre jadrovo poháňané prieskumné drony alebo vesmírne systémy. Samotná strela však podľa nich prináša viac rizík než jasných vojenských výhod.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie