Expertka varuje pred dôchodkovými prognózami. Tisíce Slovákov sa potešili, čísla na papieri však môžu klamať

V posledných týždňoch dostalo takmer 3,4 milióna Slovákov od Sociálnej poisťovne nový dokument, ktorý mnohým otvoril oči. Dôchodková prognóza po prvýkrát ukazuje, aký starobný dôchodok by mohli v budúcnosti dostávať na základe svojich súčasných príjmov, odpracovaných rokov a nastavenia dôchodkového systému. Ide o najväčší informačný projekt v histórii Sociálnej poisťovne a prvýkrát sa týka prakticky všetkých ekonomicky aktívnych Slovákov starších ako 18 rokov.

Mnohí po otvorení dokumentu zostali príjemne prekvapení. Videli sumy presahujúce 800, 1 000 alebo dokonca 1 200 eur mesačne. Iní naopak zažili šok a začali premýšľať, či im takýto dôchodok bude stačiť na dôstojný život. Odborníčka na osobné financie Veronika Nguyen však upozorňuje, že prognózu netreba čítať ako sľub štátu ani ako garantovanú budúcu penziu.

Na prognóze nevidíš sumu, ktorú určite dostaneš

Dôchodková prognóza predstavuje orientačný výpočet založený na dnešných pravidlách. Sociálna poisťovňa v nej zohľadňuje údaje o dôchodkovom poistení, predpokladaný dôchodkový vek a odhad budúceho dôchodku v základnom, optimistickom aj pesimistickom scenári.

„Dôchodkovú prognózu by som určite nebrala ako definitívnu sumu, na ktorú sa človek môže úplne spoľahnúť. Nie je to garancia, že presne takýto dôchodok aj dostanete. Veľa vecí sa môže časom zmeniť: váš príjem, počet odpracovaných rokov, legislatíva, aj samotné pravidlá dôchodkového systému,“ vysvetľuje odborníčka.

Práve preto by podľa nej ľudia nemali sledovať iba výslednú sumu, ale aj údaje, z ktorých prognóza vychádza.

„Pri čítaní prognózy by som sa pozrela najmä na dve veci. Prvá: či sú správne započítané roky a príjmy. Druhá: či predpokladaná suma dáva zmysel voči životným nákladom, ktoré človek očakáva na dôchodku,“ tvrdí.

To je mimoriadne dôležité najmä preto, že Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov evidovaných do konca roka 2025. Ak niekomu v prognóze chýbajú niektoré obdobia zamestnania alebo nesedia údaje o poistení, neznamená to automaticky stratu nároku na dôchodok, ale je vhodné si ich preveriť.

Číslo na prognóze vyzerá dobre. Problém sa volá inflácia

Najväčšou pascou dôchodkových prognóz sú podľa odborníkov očakávania. Mnohí ľudia sa potešia, keď vidia budúci dôchodok vo výške niekoľkých stoviek alebo dokonca viac ako tisíc eur mesačne. Zabúdajú však na jednu zásadnú vec – kúpnu silu peňazí.

Nguyen upozorňuje: „Inflácia je presne dôvod, prečo sa na budúce čísla netreba pozerať cez ružové okuliare. Ak vám Sociálna poisťovňa dnes prognózuje 800 eur mesačne o 30 rokov, môže to vyzerať dobre. Lenže reálna kúpna sila tejto sumy bude pri priemernej inflácii 3 % ročne zodpovedať dnešným zhruba 330 eurám. To je menej ako dnešná minimálna mzda.“

Inými slovami, suma, ktorá dnes vyzerá komfortne, môže mať o niekoľko desaťročí podstatne nižšiu hodnotu. Za rovnaké peniaze si totiž človek kúpi menej tovarov a služieb.

„Prognózy od Sociálnej poisťovne ani väčšina investičných kalkulačiek infláciu automaticky nezohľadňujú. Cieľom nie je mať len veľké číslo na účte. Cieľom je, aby vám tieto peniaze v budúcnosti skutočne pomohli zaplatiť život, ktorý chcete žiť,“ tvrdí.

Ak ti niečo nesedí v dôchodkovej prognóze, neprepadaj panike. Takto vyriešiš problémy

Dôvod na obavy? Skôr na akciu

Mnohí Slováci po otvorení prognózy začali diskutovať, či sa budú môcť v budúcnosti spoľahnúť len na štátny dôchodok. Odborníci sa zhodujú, že práve toto je hlavný význam celej prognózy – prinútiť ľudí zamyslieť sa nad vlastnou finančnou budúcnosťou.

„Ak niekto vidí, že budúci dôchodok nebude stačiť na jeho predstavu o živote, nie je to dôvod na paniku. Je to dôvod začať konať. Skontrolovať si druhý pilier, využiť tretí pilier, ak tam prispieva zamestnávateľ, a nastaviť si vlastné pravidelné investovanie mimo dôchodkových pilierov, “ komentuje.

Čím skôr človek začne budovať vlastné úspory a investície, tým menšia suma mu stačí na dosiahnutie rovnakého cieľa. Práve čas je totiž pri investovaní najväčším spojencom.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika