Vyrábame čistú elektrinu, no v EÚ sme za najhorších. Eurostat zverejnil kruté vysvedčenie pre Slovensko

Slovensko má za sebou výrazné „jadrové obdobie“ a nový prieskum Eurostatu ukazuje, že krajina patrí medzi štáty s veľmi vysokým podielom jadrovej energie pri výrobe elektriny. Zároveň však odhaľuje, že  v oblasti obnoviteľných zdrojov Slovensko zaostáva za väčšinou Únie a radí sa medzi najslabšie krajiny v rebríčku.

V prvom štvrťroku 2026 z obnoviteľných zdrojov pochádzalo 45,5 % elektriny vyrobenej v EÚ. Minulý rok to bolo 42,7 %, čo znamená, že celý európsky blok sa v „zelenej“ výrobe posunul výrazne nahor. Slovensko však v rovnakom období dosiahlo len 17,2 %, pričom horšie výsledky mali už len Malta a Česko.

Slovensko má čistú elektrinu, ale iný základ ako zvyšok Európy

Slovenský energetický mix sa dlhodobo opiera o jadrovú energiu a vodné elektrárne. Po odstavení poslednej uhoľnej elektrárne v Novákoch sa podľa portálu Slovenské Elektrárne krajina ešte viac posunula k nízkoemisnej výrobe.

Práve tu vzniká kľúčový rozdiel. Jadrová energia je síce nízkoemisná a pre slovenskú štruktúru podstatná, ale nie je klasifikovaná ako obnoviteľný zdroj. Preto môže mať krajina relatívne „čistú“ elektrinu, ale zároveň nízky podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v európskych rebríčkoch.

Európa zrýchľuje, Slovensko je však inde

Eurostat ukazuje výrazné rozdiely medzi krajinami EÚ. Najvyšší podiel obnoviteľnej elektriny v prvom kvartáli 2026 malo Dánsko s približne 90 %, najmä vďaka veternej energii. Portugalsko dosiahlo 82,9 % a Litva 75,7 %, pričom obe krajiny ťažia z kombinácie vody, vetra a slnka.

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Česko s 12,7 %, Malta s 13 % a Slovensko so spomínanými 17,2 %.

Rozdiely však nevznikajú náhodne. Krajiny s vysokým podielom OZE majú buď veľa veterných elektrární, rozvinutú hydroenergetiku alebo masívne investície do solárnych zdrojov. Slovensko má v tomto smere iný historický vývoj, ktorý dlhodobo stojí na „atóme a vode“.

Prečo Slovensko v OZE zaostáva

Hlavnou slabinou Slovenska podľa Energie Portal nie je úplná absencia obnoviteľných zdrojov, ale ich úzka štruktúra. Najväčší podiel zelenej elektriny tvorí vodná energia, ktorá je výrazne závislá od hydrologických podmienok.

Európska environmentálna agentúra upozorňuje, že slovenský rast obnoviteľných zdrojov je v posledných rokoch len mierny. Krajina síce postupne rozširuje najmä strešné solárne panely, ale ich rozsah zatiaľ nestačí na výraznejší posun v európskom rebríčku.

Veterná energia rozhoduje

Z európskych dát vyplýva, že v prvom kvartáli 2026 bola najväčším zdrojom obnoviteľnej elektriny v EÚ veterná energia, ktorá tvorila 44,9 % obnoviteľnej výroby. Nasledovala voda s 28 % a solárna energia so 17,3 %.

Práve v oblasti vetra podľa portálu Greenenergy Slovensko výrazne zaostáva. Kým v Dánsku alebo Portugalsku tvorí vietor energetický pilier, na Slovensku sa jeho rozvoj dlhodobo spomaľuje.

Solárna energia síce rastie, najmä v domácnostiach a firmách, ale zatiaľ nedokáže nahradiť chýbajúci veterný segment.

Mochovce posilnia stabilitu, nie štatistiku OZE

Výraznou témou slovenskej energetiky je podľa SE aj dokončovanie jadrových blokov v Mochovciach. Štvrtý blok sa postupne presúva do fázy spúšťania a po plnom uvedení do prevádzky výrazne zvýši kapacitu nízkoemisnej výroby.

Z pohľadu emisií a energetickej bezpečnosti ide o podstatný krok. Slovensko môže vďaka jadru pokrývať veľkú časť spotreby elektriny stabilným zdrojom bez závislosti od počasia.

Z pohľadu európskych štatistík obnoviteľných zdrojov však jadro nepomáha. Do OZE sa nezapočítava. To znamená, že aj po spustení Mochoviec zostane slovenský podiel „zelenej“ elektriny pomerne nízky.

Budúcnosť bude vyžadovať širší mix

Slovensko tak stojí na dvoch odlišných pilieroch. Na jednej strane má silnú jadrovú základňu, ktorá zabezpečuje stabilitu a nízke emisie. Na druhej strane však zaostáva v rozvoji obnoviteľných zdrojov, ktoré budú v Európe čoraz dôležitejšie.

Rastúca spotreba elektriny, ktorá je podľa Westinghouse Nuclear spôsobená elektromobilitou, tepelnými čerpadlami, dátovými centrami alebo celkovou elektrifikáciou priemyslu, si bude vyžadovať rozmanitejší energetický mix.

Slovensko tak nebude potrebovať len dokončiť jadrové projekty, ale aj výraznejšie posilniť solárne a veterné zdroje, modernizovať siete a rozvíjať zhromažďovanie energie.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska