Posledných 90 minút dňa rozhoduje o tvojom srdci. Väčšina Slovákov robí 5 chýb, ktoré expert radí okamžite zmeniť

7. júla 2026 o 22:00

Zdravie srdca ovplyvňuje aj to, ako ukončíš svoj deň
Lekár prezrádza, ktoré večerné návyky sa oplatí zaradiť

Miriam Sandtnerová 7. júla 2026 o 22:00

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V otázke zdravia srdca nerozhoduje iba to, ako k svojmu telu pristupuješ počas dňa. Odborník na dlhovekosť Dr. Vassily Eliopoulos, známy aj ako Dr. Vass, upozorňuje najmä na čas pred spaním. „Posledných 90 minút vášho dňa je pre kardiovaskulárne zdravie dôležitejších než prvých 90 minút. Väčšina ľudí to má obrátene,“ hovorí.

„Kardiovaskulárny systém v noci buď opravuje poškodenie, alebo ho hromadí. Ktoré z toho sa deje, závisí takmer výlučne od toho, čo robíte 90 minút pred spaním,“ dodáva odborník. Vo svojom nedávnom príspevku preto upozornil na päť večerných návykov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravie srdca a ciev.

Niektoré potraviny zhoršujú kvalitu spánku

Prvý návyk sa týka večere. „Prestaňte jesť 3 hodiny pred spaním. Neskoré jedenie môže nasledujúce ráno zvýšiť hladinu inzulínu nalačno až o 30 %,“ upozorňuje Dr. Vass. „Regulácia glukózy sa nedokáže úplne obnoviť, keď spíte a vaše telo ešte trávi,“ dodáva lekár.

Jeho odporúčanie podporujú aj vedecké údaje. Veľká prospektívna kohortová štúdia NutriNet Santé sledovala 103 389 ľudí a skúmala, ako načasovanie jedál súvisí so zdravím srdca a ciev. Výskumníci zistili, že neskorší čas prvého aj posledného jedla súvisel s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, najmä u žien. Ľudia, ktorí večerali po 21. hodine, mali v porovnaní s tými, ktorí jedli pred 20. hodinou, o 28 % vyššie riziko cerebrovaskulárnych ochorení.

Nezáleží však iba na tom, kedy večeriaš. Rovnako dôležité je aj to, čo si dáš na tanier. Niektoré potraviny totiž dokážu výrazne zhoršiť kvalitu spánku. „Zlý spánok zvyšuje každý rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení,“ pripomína Dr. Vass.

O aké konkrétne potraviny ide? „Sú to väčšinou fermentované potraviny a nápoje, ktoré obsahujú biogénne amíny, čiže pivo, víno, syry, saláma, ďalej fermentované aminokyseliny, ako napríklad tyramín a podobne. Vyzerajú ako naše stresové hormóny,“ uviedol pre Startitup neurovedec Tomáš Eichler.

Pre organizmus to znamená jediné. Namiesto oddychu dostane impulz, ktorý podporuje bdelosť. „Oni nás zobúdzajú,“ dodáva odborník. Podobný efekt môžu mať aj známe stimulanty, ako je káva, energetické nápoje či čokoláda.

Kto je Dr. Vass?

Dr. Vass, vlastným menom Dr. Vassily T. Eliopoulos, M.D., je americký lekár, ktorý sa venuje najmä oblasti dlhovekosti, prevencie, zdravého starnutia, výkonu a funkčnej medicíny. Pôsobí ako spoluzakladateľ a hlavný medicínsky riaditeľ kliniky Longevity Health v Colorade. O svoje poznatky sa pravidelne delí aj na sociálnych sieťach, kde jeho obsah sledujú státisíce ľudí.

Predtým, ako sa začal naplno venovať preventívnej a longevity medicíne, pracoval viac než desať rokov v tradičnom zdravotníckom systéme. Práve táto skúsenosť ho priviedla k presvedčeniu, že medicína by sa nemala sústrediť iba na liečbu chorôb, ale aj na ich včasné zachytenie a prevenciu. Vo svojej práci preto kladie dôraz na životný štýl, metabolické zdravie, kardiovaskulárne riziká, hormóny, spánok, regeneráciu a pokročilú diagnostiku.

Akú teplotu by si mal mať v spálni?

So spánkom súvisí aj druhý návyk, ktorý Dr. Vass považuje za dôležitý pre zdravie srdca. Týka sa teploty v spálni. „Väčšina dospelých spí v príliš teplej miestnosti a neuvedomuje si, že si tým blokuje najkvalitnejší spánok,“ upozorňuje Dr. Vass.

Podľa neho by mala mať spálňa približne 18 stupňov Celzia. Chladnejšie prostredie pomáha telu prirodzene znížiť vnútornú teplotu, uvoľniť nervový systém a ľahšie prejsť do hlbšieho spánku. A práve v tejto fáze telo najintenzívnejšie regeneruje.

Podľa Dr. Vassa je však najsilnejším návykom pravidelný čas zaspávania. „Dodržiavajte pravidelný čas spánku. Choďte spať v rovnakom časovom okne každý večer, vrátane víkendov. Premenlivý čas spánku zvyšuje kortizol bez ohľadu na celkový počet hodín spánku,“ upozorňuje odborník.

Dôležitú úlohu zohráva aj to, ako vyzerá tvoje ráno. „Keď vstávaš každý deň v rovnakom čase, mozog ťa večer uspí vtedy, keď je unavený alebo si to môže dovoliť,“ hovorí Eichler.

Jednoduchý zásah s merateľným vplyvom na srdce

Ďalší návyk sa týka suplementácie. Dr. Vass odporúča magnézium glycinát v dávke 400 miligramov približne 30 minút pred spaním. Podľa jeho slov môže horčík podporiť nervový systém práve v čase, keď telo potrebuje prejsť z výkonu do regenerácie.

„Pomáha regulovať parasympatický nervový systém, ktorý ovplyvňuje srdcový rytmus v pokoji. Zároveň podporuje hlboký spánok, počas ktorého telo odbúrava nočný zápal,“ uvádza Dr. Vass.

Význam magnézia podporujú aj vedecké štúdie. Metaanalýza prospektívnych kohort publikovaná v Nutrition Journal zahŕňala 180 566 účastníkov a 20 119 prípadov hypertenzie. Autori zistili, že vyšší príjem magnézia súvisel s nižším rizikom vysokého krvného tlaku. Každých ďalších 100 miligramov magnézia denne sa spájalo približne s 5-percentným poklesom rizika hypertenzie.

Do večernej rutiny by malo patriť aj pomalé dýchanie. Dr. Vass odporúča jednoduchý postup: nádych na štyri sekundy a výdych na šesť sekúnd. „Takéto dýchanie merateľne zvyšuje variabilitu srdcovej frekvencie, znižuje kortizol a prepína telo do parasympatickej dominancie, teda do stavu regenerácie,“ uzatvára Dr. Vass.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing