Naše mozgy kolabujú: Mentálny kouč radí metódu „bodu nula“, vďaka nej večer konečne vypneš

Žijeme v ére, ktorú vedci a psychológovia bez preháňania označujú za najdynamickejšiu v dejinách ľudstva. Každý deň sme vystavení masívnemu prívalu vnemov, správ, notifikácií a podnetov, ktoré útočia na našu pozornosť od momentu, keď otvoríme oči, až po sekundu, keď odložíme smartfón pred spaním. Sme však na takýto extrémny nápor evolučne pripravení? Čo sa deje s našou mysľou v tme pred spaním a ako môžeme pomocou rácia skrotiť iracionálne strachy a úzkosti?

O informačnom prehltení, evolučných pasciach, hľadaní „bodu nula“ a o tom, prečo vizualizácia v hlave reálne mení našu biológiu, sa v rozhovore pre Startitup rozprával náš moderátor Filip s mentálnym koučom Pavlom Hudecom, známym ako Palo „Drinal Coach“.

Informačná cunami: Daň za svet vo vrecku

Keď sa pozrieme na životy našich starých rodičov, ich svet bol ohraničený lokálnou komunitou, rannými novinami, rozhlasom a večernými rozhovormi na priedomí. Podnety prichádzali postupne, lineárne a predvídateľne. Dnešná realita je však radikálne odlišná. Vďaka technologickému pokroku nosíme v podstate celý svet nepretržite vo vrecku.

Tento neobmedzený prístup k informáciám si však vyberá obrovskú mentálnu daň. Mozog moderného človeka spracováva objemy dát, ktoré sú mimo akýchkoľvek historických meradiel.

Podľa moderných psychologických štúdií sa tento stav permanentného bombardovania označuje ako prestimulovanie. Mentálny kouč na tento fenomén upozorňuje prostredníctvom trefnej metafory, ktorá odhaľuje rozsah problému

„Človek v dnešnej dobe za týždeň prijme toľko informácií, ako prijal človek mojich alebo našich starých rodičov a ich predkov za celý jeden život. Nie je to tým, že by sa myslenie alebo funkcia mozgu nejako extrémne zmenili, ale skôr, že tých možností a podnetov zvonku na nás je oveľa, oveľa viacej,“ komentuje mentálny kouč. 

Keď počas dňa nedovolíme svojej mysli vydýchnuť a každú voľnú chvíľu, napríklad čakanie na kávu alebo cestu v MHD – zaplníme scrollovaním sociálnych sietí, odoberáme si priestor na takzvanú introspekciu (pohľad do vlastného vnútra). Prirodzená psychická očista sa tak odkladá na ten najmenej vhodný moment – na čas, keď si večer ľahneme do postele.

Nočný útok vnútorného kritika a evolučná pasca

Mnoho ľudí pozná ten nepríjemný scenár: po celom dni plnom zhonu si konečne ľahneš, v izbe nastane prítmie, zmysly utíchnu a namiesto zaslúženého spánku sa spustí lavína negatívnych myšlienok, katastrofických scenárov a pochybností o sebe samom. Prečo nám hlava robí zle práve vtedy, keď potrebujeme vypnúť?

Psychológovia tento jav spájajú aj s tzv. rumináciou – opakovaným premietaním negatívnych myšlienok, obáv a nevyriešených situácií. Výskumy ukazujú, že keď utíchnu vonkajšie podnety a pozornosť sa obráti dovnútra, mozog má prirodzenú tendenciu vracať sa k problémom, ktoré považuje za nevyriešené alebo potenciálne ohrozujúce.

Dlhodobá ruminácia pritom podľa DOI patrí medzi významné rizikové faktory úzkosti, depresie aj porúch spánku.

Po štyridsiatke nemusí byť únava samozrejmosť. Odborníci upozorňujú na častý omyl

Podľa mentálneho kouča je to prirodzený dôsledok toho, že večer sa konečne dostávame sami k sebe a k svojmu vlastnému prežívaniu. Pokiaľ máme pred sebou dôležitú, neistú alebo nepríjemnú úlohu, v mozgu sa aktivuje starobylá štruktúra zodpovedná za prežitie.

„V tom mozgu nás primárne napadajú tie negatívne scenáre. Spôsobuje to jedna časť, ktorá sa volá amygdala. Tá robí procesy, ktoré sú častokrát spojené s ‚bojuj, uteč alebo stuhni‘. Táto amygdala funguje stále, máme ju v hlave, ale už teraz v dnešnej dobe tá záchrana života pre nás nie je taká potrebná… Ona sa preklopila a funguje ďalej do záchrany nášho ega,“ opisuje.  

zdroj: Startitup

Negatívne myšlienky majú výraznú silu

V praxi to znamená, že ak ťa na druhý deň čaká náročný rozhovor so šéfom, nepríjemné prepúšťanie kolegu alebo dôležitý športový zápas, amygdala nespustí poplach kvôli ohrozeniu na živote, ale kvôli obave zo zlyhania a straty statusu. Začne ti premietať tie najhoršie možné konce.

Často si neuvedomujeme, akú obrovskú silu majú tieto negatívne emócie. V neurovedách a psychológii sa často pracuje s matematickým pomerom emočného zaťaženia, čo potvrdzuje aj odborník.  „Na elimináciu vplyvu jednej negatívnej myšlienky je potrebných približne 3 až 5 pozitívnych podnetov, aby sa emočný stav vnútorne vynuloval,“ komentuje.

Táto asymetria (v psychológii známa ako negativity bias alebo sklon k negativite) znamenala pre našich predkov evolučnú výhodu – prežiť bolo dôležitejšie než byť šťastný. V modernom svete je to však recept na chronickú úzkosť.

Piješ kávu s mliekom a cukrom? Lekári varujú, že obľúbený zvyk v sekunde zničí najväčší benefit pre zdravie

Hľadanie vlastnej „nuly“ v troch krokoch

Ako s týmto pretlakom a vnútorným kritikom bojovať? Cesta podľa mentálneho kouča nevedie cez slepú a toxickú pozitivitu, ktorú dnes často vidíme na sociálnych platformách, kde sú všetci neustále úspešní a vďační za každé jedno zlyhanie. Riešením je hlboké sebapoznanie a dosiahnutie takzvaného bodu nula.

Tento koncept je inšpirovaný starovekou filozofiou matematiky. Číslo nula, ktoré priniesli Pytagorejci, nemá pozitívnu ani negatívnu konotáciu – je neutrálne, stabilné a čisté. V kontexte ľudskej psychiky a výkonu predstavuje „nula“ optimálny stav, keď človek nie je emočne zaťažený, nie je ani v kŕči z extrémneho stresu, ale ani v eufórii, ktorá by mu zatemňovala jasný úsudok.

Hudec komentuje: „Každý z nás chce mať sebavedomie a chce sebavedomo fungovať… Ale častokrát sa nezameriavame v tom procese na sebapoznanie a sebauvedomenie. Čím lepšie sám seba poznám, tým skôr si v náročných momentoch viem considerare, aký tam som. A keď toto viem spraviť, tak viem seba lepšie nastaviť do toho, aby som mal sebadôveru.“

Cieľom mentálneho tréningu je objaviť, kde sa táto osobná nula nachádza, pretože pre každého človeka vyzerá inak. Akonáhle poznáte svoj neutrálny stav, dokážete prichádzajúce negatívne myšlienky vedome identifikovať, racionálne vyhodnotiť a položiť si kľúčovú otázku: „Pomáha mi táto myšlienka teraz, alebo mi škodí?“ 

Ako pracovať s vlastnou mysľou podľa experta, zistíš našej relácii Na zdravie

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy