Z úhlavného nepriateľa strategický partner. Trumpov nový plán na Blízkom východe má definitívne zraziť Irán na kolená

  • Sýria sa môže stať alternatívou k Hormuzskému prielivu
  • Trumpova administratíva otvára krajinu americkým investíciám
Trump a mapa
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Posledné kroky Donalda Trumpa naznačujú radikálnu zmenu stratégie. USA sa podľa všetkého pokúšajú premeniť Sýriu na nové energetické centrum a strategického partnera. Cieľ je jasný: definitívne odstaviť Irán od kontroly nad svetovým obchodom s ropou. Stojíme na prahu novej éry Blízkeho východu?

Nový sýrsky prezident Ahmed al-Šara, na ktorého hlavu bola kedysi vypísaná americká odmena 10 miliónov dolárov (7,5 milióna libier), sa podľa britského denníka The Telegraph stal pevným favoritom a potenciálnym riešením najväčšieho problému amerického prezidenta: nájsť spôsob, ako uvoľniť  škrtiacu moc Teheránu nad kľúčovým potrubím pre dodávky plynu a ropy.

USA vyradia Sýriu zo zoznamu krajín podporujúcich ter*rizmus

Trumpov záujem o Sýriu prichádza v čase, keď sa opäť vyostril konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom. Po tom, čo Trump počas summitu NATO v Ankare diskutoval so sýrskym dočasným prezidentom Šarom, naznačil, že USA začali prehodnocovať zaradenie Sýrie medzi štáty podporujúce ter*rizmus. V stredu minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil, že Spojené štáty vyradia Sýriu zo svojho zoznamu krajín, ktoré podľa nich podporujú ter*rizmus, s tým, že prezident Donald Trump už informoval Kongres o príslušnom rozhodnutí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Myslím si, že áno. Prečo by som to neurobil?“ odpovedal šéf Bieleho domu na otázku počas stretnutia so Šarom. Ten mal v minulosti väzby na al-Ká*du. Podľa Trumpa však odvádza skvelú prácu.

Sýria sa snaží opätovne vybudovať svoje hospodárstvo zdecimované dlhoročnou občianskou vojnou a sankciami. Väčšina reštrikcií, ktoré boli zavedené počas vlády bývalých sýrskych prezidentov Háfiza Asada a Bašára Asada, bola už zmiernená, no snaha o prilákanie zahraničných investícií a obnovenie bankových služieb pokračuje pomalšie, ako sa očakávalo.

Potenciálny energetický koridor

Otvorenie Sýrie americkým investíciám však nie je len otázkou obnovy vojnou zničenej ekonomiky. Podľa denníka The Telegraph môže mať oveľa širší geopolitický význam. Strategická poloha krajiny medzi Stredozemným morom a štátmi Blízkeho východu bohatými na ropu z nej robí potenciálny energetický koridor, ktorý by mohol zmeniť obchodné trasy v regióne.

Sýria disponuje približne 183 kilometrami pobrežia Stredozemného mora a leží na križovatke medzi Irakom, Jordánskom, Libanonom a Tureckom. Práve cez jej územie v minulosti viedli významné ropovody a plynovody. Medzi najznámejšie patrí ropovod Kirkúk – Banijás, Arabský plynovod či dlhodobo diskutovaný katarsko-turecký plynovod.

Ak by sa podarilo obnoviť alebo vybudovať nové energetické spojenia, ropa a zemný plyn z krajín Perzského zálivu by mohli smerovať do sýrskych prístavov Banijás a Latákia, odkiaľ by pokračovali na európske trhy. Takáto trasa by zároveň predstavovala alternatívu k Hormuzskému prielivu, cez ktorý dnes prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou.

Irak a jeho plány

Prvé kroky týmto smerom už podniká Irak. Bagdad podľa tureckej agentúry Anadolu pripravuje obnovenie pozemnej exportnej trasy cez Sýriu a plánuje denne vyvážať približne 50 000 barelov ropy do prístavu Banijás. Cieľom je znížiť závislosť od Hormuzského prielivu a zároveň vytvoriť základ pre budúcu obnovu ropovodov medzi Irakom a Sýriou.

Obídenie Hormuzu

Práve možnosť obísť Hormuzský prieliv patrí medzi najväčšie strategické výhody sýrskej trasy. Každé vyostrenie napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom totiž zvyšuje riziko narušenia dopravy cez tento úzky námorný koridor, ktorým prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou. Alternatívne spojenie cez Sýriu by preto mohlo zvýšiť energetickú bezpečnosť dovozcov aj vývozcov.

„Čo sa týka geografie, ak izolujete všetky rizikové faktory, Sýria by určite mohla byť možnosťou, ktorú treba zvážiť ako alternatívu k Hormuzskému prielivu,“ uviedol pre The Telegraph hlavný analytik spoločnosti Karam Shaar Advisory Mouayad Albonni.

hormuz
zdroj: TASR/AP

Potenciál brzdí nestabilita a slabá infraštruktúra

Zároveň však upozorňuje, že samotná geografia úspech nezaručí. „Nie je to také jednoduché, ako to Trump – alebo dokonca sýrska vláda – rada vykresľuje.“ Napriek tomu podľa neho ide o „dobrú príležitosť pre Sýriu, na ktorej môže stavať.“

Výhodou krajiny sú aj vlastné energetické zdroje. Sýria má približne 2,5 miliardy barelov preukázaných zásob ropy, pričom niektoré odhady vrátane pobrežných oblastí hovoria až o 27 miliardách barelov, píše britský denník. Okrem tranzitnej krajiny by sa tak mohla stať aj významnejším producentom energií.

Analytici však upozorňujú, že prekážok zostáva viacero. V častiach krajiny stále pôsobia ozbrojené skupiny, finančný sektor je po rokoch sankcií oslabený a medzinárodné bankové transakcie zostávajú komplikované. Svoje záujmy si navyše v Sýrii naďalej udržiava Rusko, ktoré pripravuje otvorenie logistického centra v prístave Tartús na prepojenie so svojím čiernomorským prístavom Novorossijsk.

Albonni zároveň upozorňuje, že úspech projektu nebude závisieť len od Sýrie. „Myslím si, že rozsah krízy v Hormuzskej oblasti núti krajiny pozerať sa na Sýriu ako na možné centrum, nie atraktivita sýrskeho trhu. Musíte si byť skutočne istí, že Sýria bude dostatočne stabilná, aby predstavovala bezpečnú tranzitnú trasu,“ tvrdí analytik.

Je správne, že USA začínajú spolupracovať s Ahmedom al-Šarom napriek jeho minulosti?

Ako sa vyvíja situácia v Iráne?

Teherán v utorok zaútočil na najmenej tri obchodné lode v Hormuzskom prielive, uviedli americkí a námorní predstavitelia.

Útoky, ktorých cieľom bol saudskoarabský ropný tanker a katarský tanker na skvapalnený zemný plyn (LNG), prinútili Spojené štáty zrušiť dočasnú výnimku zo sankcií na vývoz iránskej ropy.

Tento významný ústupok v memorande o porozumení (MOU), na ktorom sa minulý mesiac dohodli USA a Irán, umožnil Teheránu obnoviť vývoz ropy po tom, čo jeho tankery zastavila blokáda amerického námorníctva.

V odvetných opatreniach americké Centrálne velenie (CENTCOM) v stredu oznámilo, že zaútočilo na viac ako 80 cieľov v Iráne vrátane systémov protivzdušnej obrany, radarov a viac ako 60 malých lodí, ktoré iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) používajú na obťažovanie lodnej dopravy.

Americká armáda uviedla, že vo štvrtok vykonala ďalšiu sériu útokov na približne 90 cieľov.

Irán potom v stredu odvetil novými raketovými útokmi na krajiny Perzského zálivu, pričom v Bahrajne a Kuvajte boli hlásené sirény náletov a výbuchy. Ďalšie útoky boli hlásené vo štvrtok.

Doprava cez prieliv, ktorá sa obnovila po dohode o prímerí, sa opäť zastavila, informovala vo štvrtok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na údaje o sledovaní lodnej dopravy.

Väčšina lodí, ktoré prielivom preplávali od stredy, buď vypla svoje transpondéry, alebo využila severnú trasu pri pobreží Iránu, na ktorej je na plavbu potrebné jeho povolenie, píše TASR. Tzv. južná ománska trasa, ktorou sa v uplynulých dňoch plavilo mnoho lodí, sa od stredy takmer nevyužíva. Irán odmieta, aby lode používali iný koridor než ten vedúci cez jeho vody.

 

 

 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: The Telegrpah, AA, TASR

Viac k téme: , , , ,

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Zahraničie

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá