Slovensko zasiahla studená sprcha z Bruselu. Vláda závery o korupcii rázne odmieta

Európska komisia (EK) vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach justície, no zároveň upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií. Správu zverejnila v piatok.

Komisia ocenila určitý pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady SR. Návrhy zmien majú riešiť otázku predčasného odvolávania jej členov. Upozorňuje však, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a Slovensku preto odporúča pokračovať v reformách tak, aby zabezpečilo dostatočné garancie nezávislosti Súdnej rady v súlade so štandardmi EÚ.

Pokrok v trestnom čine ohýbania práva

Výrazný pokrok zaznamenala EK pri riešení trestného činu ohýbania práva, za ktorý môžu byť sudcovia za svoje rozhodnutia trestne stíhaní. Po konzultáciách s Benátskou komisiou a úprave plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh na zrušenie tohto trestného činu. Komisia preto odporúča prijať potrebné kroky na jeho definitívne zrušenie.

Pretrvávajúce obavy z korupcie

Naopak, v oblasti účinného vyšetrovania a stíhania korupcie na najvyšších miestach Komisia nevidí žiaden pokrok. „Pretrvávajú obavy týkajúce sa protikorupčného rámca, pričom schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokej úrovni sa ďalej zhoršila,“ skonštatovala.

Poukázala na výrazný pokles počtu obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb v korupčných prípadoch. Kriticky sa zamerala aj na to, že generálny prokurátor využíva mimoriadny opravný prostriedok, ktorým má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora v prípade, že ich konaním bol podľa jeho úsudku podstatným spôsobom porušený zákon.

Od Slovenska očakáva, že predloží presvedčivé výsledky pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie, najmä na vysokej úrovni, bude predchádzať neprimeraným zásahom do konania a obmedzí využívanie spomínanej právomoci generálneho prokurátora uvedeného v paragrafe 363 Trestného poriadku.

Regulácia lobingu a majetkové priznania

Obmedzený pokrok zaznamenala EK pri regulácii lobingu. Pozitívne vníma prípravu návrhu zákona a prijatie nezáväzných etických kódexov pre vrcholných predstaviteľov výkonnej moci a poslancov.

„V oblasti posilnenia systému vykazovania majetku sa však nedosiahol žiadny pokrok. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobingu, posilnilo systém vykazovania a overovania majetku a pokračovalo v snahách o reformu pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov,“ doplnila EK.

Ochrana novinárov a verejnoprávnych médií

Komisia konštatuje len obmedzený pokrok aj pri vytváraní legislatívnych a ďalších záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy trestného činu ohovárania. Slovensku odporúča pokračovať v tomto procese v súlade s únijnými štandardmi ochrany novinárov.

Komisia zároveň konštatuje, že nedošlo k žiadnemu pokroku pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov na obnovu a ochranu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií so zreteľom na normy EÚ týkajúce sa verejnoprávnych médií.

Dodala však, že túto oblasť bude ďalej monitorovať aj v rámci uplatňovania nariadenia EÚ o slobode médií (EMFA), ktoré stanovuje nové pravidlá na ochranu nezávislosti médií v členských štátoch a plnú účinnosť nadobudlo v auguste 2025.

Transparentnosť legislatívneho procesu

„Nedosiahol sa žiaden pokrok v zabezpečení efektívneho verejného pripomienkovania a zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, čo naďalej vyvoláva obavy,“ poznamenala EK. Slovensko preto vyzýva na zabezpečenie inkluzívneho a transparentného legislatívneho procesu vrátane obmedzenia v súčasnosti často využívaného zrýchleného konania.

Vláda víta časť záverov

Po tom, ako Európska komisia vo svojej Správe o právnom štáte 2026 upozornila na viaceré nedostatky na Slovensku, zverejnil svoje stanovisko aj Úrad vlády SR. Vo vyhlásení, o ktorom informovali prostredníctvom tlačovej správy, uvádza, že viaceré závery Komisie považuje za pozitívne, no s časťou hodnotenia zásadne nesúhlasí. Kabinet zároveň tvrdí, že Slovensko nedostalo žiadne nové odporúčania a viaceré zmeny, ktoré Komisia ocenila, pripisuje činnosti súčasnej vlády.

Kabinet uvádza, že Správu o právnom štáte berie na vedomie a pozitívne hodnotí skutočnosť, že Európska komisia ocenila plnenie viacerých odporúčaní z predchádzajúceho roka. Zdôrazňuje pritom, že aktuálne odporúčania EK podľa nej nevznikli počas pôsobenia súčasnej vlády, ale pochádzajú ešte z obdobia predchádzajúceho kabinetu.

Vo vyhlásení zároveň pripomína, že medzi Slovenskom a Európskou komisiou počas prípravy dokumentu prebiehala intenzívna komunikácia. Vláda deklaruje, že aj napriek rozdielnym pohľadom na niektoré otázky zostáva otvorená partnerskému dialógu a ďalšej spolupráci.

Za pozitívny krok označuje aj zlepšenie metodiky, podľa ktorej Komisia správu pripravovala. Zároveň však tvrdí, že pri jej ďalšom rozvoji by mala Európska komisia dôslednejšie overovať všetky informácie, viesť viac konzultácií s orgánmi verejnej moci a jasnejšie vysvetľovať spôsob, akým vyhodnocuje rozdielne stanoviská. Podľa vlády by mali mať priestor zapojiť sa do prípravy odporúčaní aj samotné členské štáty.

Nesúhlas s hodnotením korupcie

Najvýraznejšie výhrady smeruje vláda k časti správy, ktorá sa týka vyšetrovania korupcie na vysokej úrovni. Kabinet odmieta závery Európskej komisie a zdôrazňuje, že trestné stíhanie na Slovensku môže prebiehať výlučne na základe zákona a existujúcich dôkazov.

Vo vyhlásení zároveň uvádza, že výkonná ani zákonodarná moc podľa nej nemajú zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní. Tvrdí, že vyšetrovanie je plne v kompetencii nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov a slovenská legislatíva podľa vlády spĺňa európske štandardy.

Kabinet zároveň odmieta návrat k postupom z rokov 2020 až 2023, keď podľa jeho vyjadrenia dochádzalo k zneužívaniu trestného práva na politické účely. Vo vyhlásení pripomína aj viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali procesných pochybení v tomto období.

Pripravení riešiť ďalšie oblasti

Vláda zároveň poukazuje na to, že Európska komisia vo viacerých oblastiach konštatovala pokrok. Spomína napríklad opatrenia súvisiace so zárukami pri odvolávaní členov Súdnej rady SR, návrh na zrušenie trestného činu ohýbania práva po konzultáciách s Benátskou komisiou či skracovanie dĺžky súdnych konaní.

Ako pozitívne hodnotí aj to, že Komisia ocenila transpozíciu tzv. anti-SLAPP smernice zameranej na ochranu novinárov.

Kabinet zároveň deklaruje, že sa bude venovať aj oblastiam, pri ktorých Európska komisia identifikovala nedostatky. Vo vyhlásení uvádza pripravenosť prijať legislatívne aj nelegislatívne opatrenia na ich odstránenie.

Zároveň však trvá na tom, že metodika hodnotenia by mala byť podľa nej postavená na overených faktoch, transparentných kritériách a rovnakom prístupe ku všetkým členským štátom Európskej únie. Podľa vlády je to dôležité aj vzhľadom na úvahy o prepojení plnenia odporúčaní so získavaním finančných prostriedkov z budúceho rozpočtu EÚ.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality