Malá muška či zblúdený vlas ťa dokážu priviesť do šialenstva: Vedci zistili, akú tajnú zbraň ukrývajú jemné chĺpky na tele

Stačí letmý dotyk vlasu, stebla trávy alebo drobného hmyzu a na koži začneme cítiť zvláštny pocit. Nie je to klasická bolesť ani obyčajný dotyk. Mnohí ho opisujú ako jemné svrbenie alebo nutkanie poškrabať sa. Aj keď ide o bežný jav, tak vedci dlho netušili, čo presne tento pocit vyvoláva.

Teraz sa im to však podarilo rozlúštiť. Nový výskum, na ktorý poukázal Science Daily, ukazuje, že jemné chĺpky na tele nie sú len pozostatkom evolúcie. Naopak, predstavujú dôležitú súčasť senzorického systému, ktorý nás môže upozorniť na potenciálne nebezpečenstvo ešte skôr, ako si ho uvedomíme.

Záhada, ktorá odolávala vedcom celé desaťročia

Nezvyčajné jemné chĺpky, ktoré sú podobné ľudským jemným chĺpkom, si podľa Medical News Today vedci všimli už začiatkom minulého storočia pri výskume myší. Nachádzajú sa najmä v okolí uší, papule a labiek, čo sú miesta, ktoré sú mimoriadne citlivé na kontakt s okolím.

Napriek tomu im vedci celé desaťročia nevenovali pozornosť. Výskumníci totiž nevedeli spoľahlivo určiť, akú úlohu tieto chĺpky zohrávajú ani akým spôsobom prenášajú informácie do nervového systému.

Až najnovší výskum priniesol odpoveď. Vedci identifikovali špecializovanú skupinu nervových buniek, ktoré reagujú práve na pohyb týchto jemných chĺpkov a prenášajú signál do miechy, kde vzniká pocit mechanického svrbenia.

Ako vedci dokázali, že za svrbením stoja práve tieto neuróny

Odhalenie mechanizmu nebolo jednoduché. Myši totiž nedokážu povedať, čo cítia, a preto museli vedci nájsť spôsob, ako ich reakcie objektívne sledovať.

Počas experimentov jemne stimulovali špeciálne chĺpky pomocou tenkej slučky z nite. Výsledok bol takmer jasný. Zvieratá sa opakovane začali škriabať na zasiahnutom mieste.

Nasledoval ešte presvedčivejší experiment. Výskumníci geneticky upravili identifikované neuróny tak, aby ich bolo možné aktivovať modrým svetlom. Keď na myši namierili svetlo, tak sa začali škriabať aj bez akéhokoľvek dotyku chĺpkov. 

Rovnaký systém pravdepodobne funguje aj u ľudí

Aj keď výskum prebiehal na myšiach, tak podľa Univerzity v Michigane našli vedci viacero dôkazov, že podobný mechanizmus existuje aj u ľudí.

Ľudská pokožka obsahuje veľmi jemné chĺpky, ktoré pokrývajú takmer celé telo s výnimkou dlaní, chodidiel a pier. Najväčšia koncentrácia sa nachádza práve v oblastiach okolo tváre a uší, čo sú miesta, kde si mnohí ľudia dobre uvedomujú nepríjemný pocit pri styku s vlasom alebo drobným hmyzom.

Vedci navyše zistili, že ľudské nervové bunky vypestované v laboratóriu reagovali na rovnaké proteíny ako neuróny myší. To naznačuje, že mechanizmus prenosu signálu môže byť u oboch druhov veľmi podobný. Presné potvrdenie si však bude vyžadovať ďalší výskum.

Prečo nás pokožka nesvrbí neustále

Ak jemné chĺpky dokážu spúšťať svrbenie, tak prirodzene vzniká otázka, prečo sa neškriabeme nepretržite. Veď naše oblečenie, vietor alebo vlastné pohyby ich stimulujú prakticky celý deň.

Odpoveď podľa Springer Nature ukrýva miecha. Tá obsahuje nervové okruhy, ktoré mechanické signály za bežných okolností potláčajú. Do vedomia sa dostanú len vtedy, keď je podnet dostatočne výrazný alebo špecifický.

Práve narušenie tejto prirodzenej regulácie môže byť jedným z dôvodov, prečo niektorí ľudia trpia chronickým svrbením aj bez zjavnej príčiny.

Objav môže pomôcť pri liečbe chronického svrbenia

Význam štúdie nespočíva len v lepšom pochopení fungovania kože. Vedci veria, že nové poznatky môžu časom viesť aj k vývoju účinnejších liekov.

Chronické svrbenie patrí medzi časté sprievodné príznaky ekzémov, lupienky a niektorých neurologických ochorení. U mnohých pacientov súčasná liečba neprináša dostatočnú úľavu, pretože presný spúšťač tohto ochorenia nebol doteraz známy.

Identifikácia konkrétnych nervových buniek a proteínov zapojených do prenosu mechanického svrbenia otvára vedcom nové možnosti. Ak sa podarí tento systém cielene ovplyvniť, tak by v budúcnosti mohli vzniknúť terapie, ktoré pacientom prinesú výrazne účinnejšiu pomoc ako súčasné postupy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti