Vedci objavili vo vesmíre cukor z malín. Kľúčová ingrediencia života sa ukrývala v srdci Mliečnej dráhy

Zatiaľ čo my vnímame vesmír ako chladnú a nehostinnú prázdnotu, astronómovia práve zmenili pravidlá hry. V medzihviezdnom priestore, tisíce svetelných rokov od Zeme, objavili niečo, čo tam podľa všetkých doterajších teórií „nemalo čo robiť“ – cukor.

Tento objav nie je len vedeckou kuriozitou. Je to kľúčový dôkaz, že vesmír nie je len mŕtvy priestor, ale miesto, kde sa „varenie“ života začalo dávno predtým, než vznikla naša planéta. Čo presne vedci našli a prečo nám to prepisuje učebnice?

Astronómovia prvýkrát objavili cukor priamo v medzihviezdnom priestore. Erytrulózu, látku prirodzene sa vyskytujúcu napríklad v malinách, odhalili v rozsiahlom oblaku prachu a plynu neďaleko stredu Mliečnej cesty. Objav ukazuje, že zlúčeniny dôležité pre vznik života sa môžu vytvárať ešte pred zrodom hviezd a planét.

Erytrulóza obsahuje štyri atómy uhlíka a patrí medzi jednoduché cukry. Podobné látky majú v živých organizmoch viacero úloh. Poskytujú energiu, podieľajú sa na tvorbe biologických štruktúr a môžu byť súčasťou chemických procesov vedúcich k vzniku RNA a DNA.

Signál prišiel z oblaku pri strede galaxie

Podľa stanice CNN viedli výskum astronómovia zo španielskeho Centra pre astrobiológiu. Pomocou rádioteleskopov na observatóriu Yebes severne od Madridu a v zariadení IRAM v pohorí Sierra Nevada skúmali molekulárny oblak označený G+0.693−0.027.

Vedci porovnali rádiové údaje z oblaku s molekulárnym podpisom erytrulózy, ktorý bol predtým zmeraný v laboratóriu. Každá molekula totiž pri interakcii so žiarením vytvára osobitný vzor, podľa ktorého ju možno identifikovať aj na obrovskú vzdialenosť.

Tím pôvodne hľadal jednoduchšie cukry s tromi atómami uhlíka, no nenašiel ich. O to väčším prekvapením bola prítomnosť zložitejšej erytrulózy. Vedúca výskumu Izaskun Jiménezová Serrová uviedla, „Tento objav bol neočakávaný, pretože v astrochemii prevláda predstava, že medzihviezdne molekuly rastú postupným pridávaním atómov uhlíka.“

Cukor vznikal na zamrznutých zrnkách prachu

Denník The Guardian vysvetľuje, že erytrulóza sa pravdepodobne vytvorila chemickými reakciami na drobných medzihviezdnych prachových časticiach. Tie sú pokryté ľadom a nachádzajú sa v prostredí s teplotou približne mínus 250 stupňov Celzia.

Podľa vedcov sa mohli spojiť dve organické zlúčeniny nazývané glykolaldehyd a etylénglykol, ktoré sa v niektorých oblastiach vesmíru vyskytujú pomerne často. Výsledkom ich reakcie mohla byť práve erytrulóza.

„Na moje prekvapenie som uvidela signály,“ opísala Jiménezová Serrová okamih, keď sa v nameraných údajoch objavil molekulárny podpis cukru. Dodala, že objav dokazuje schopnosť vesmíru vytvárať pomerne zložité cukry ešte predtým, ako vzniknú planetárne sústavy.

Vedci doteraz v medzihviezdnom priestore Mliečnej cesty identifikovali viac než 340 molekúl. Cukor sa však medzi nimi podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Astronomy pred týmto výskumom nenachádzal.

Na mladú Zem mohli cukry priniesť asteroidy

Objav podporuje hypotézu, že časť organických látok potrebných pre vznik života nemusela vzniknúť priamo na Zemi. Jednoduché cukry sa už v minulosti našli v primitívnych meteoritoch aj vo vzorkách z asteroidu Bennu. Priamy dôkaz z medzihviezdneho priestoru však doteraz chýbal.

Profesor Mark Sephton z Imperial College London pre CNN uviedol, že objavenie cukrov mimo planetárnych telies posilňuje predstavu, podľa ktorej mohla byť Slnečná sústava zásobená už existujúcimi organickými zlúčeninami.

Erytrulóza sa mohla dostať do vznikajúcich asteroidov a komét. Tie potom pri nárazoch na mladú Zem mohli látku dopraviť na jej povrch. Výskumníci odhadujú, že počas obdobia intenzívneho bombardovania približne pred štyrmi miliardami rokov mohlo na Zem dopadnúť od pol milióna do 50 miliónov ton tohto cukru.

Samotná existencia obdobia známeho ako neskoré ťažké bombardovanie je však stále predmetom vedeckej diskusie.

Objav otvára cestu k hľadaniu ďalších cukrov

Erytrulóza sa nachádza v stopových množstvách v červených malinách a ďalšom ovocí. Používa sa aj v samoopaľovacích prípravkoch, pretože reaguje s aminokyselinami v odumretých kožných bunkách a vytvára hnedé pigmenty.

Pre vedcov je však dôležitejší jej význam pre chémiu života. Jednoduché cukry sa môžu podieľať na tvorbe ribonukleotidov, ktoré sú základnými stavebnými jednotkami RNA. Tá pravdepodobne zohrávala významnú úlohu už v raných fázach vývoja života.

Spoluautor štúdie Carlos Briones uviedol, „Objavenie erytrulózy je veľmi vzrušujúce, pretože otvára možnosť nájsť vo vesmíre aj ďalšie cukry, napríklad ribózu, ktorá je súčasťou RNA.“

Výskum nepotvrdzuje, ako presne život vznikol, ani to, že sa rovnaký proces odohral na iných planétach. Ukazuje však, že jedna z dôležitých chemických ingrediencií môže vznikať v chladných oblakoch medzi hviezdami a neskôr sa dostať na povrch mladých svetov.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír