5-centimetrová ryba môže pomôcť 2,9 milióna ľudí so zákernou chorobou. Výskum nečakane brzdí politika

Malé tropické ryby dokážu niečo, čo ľudské telo nezvláda – opraviť poškodené časti svojho nervového systému. Práve táto výnimočná schopnosť môže vedcom pomôcť nájsť spôsob, ako predchádzať trvalému poškodeniu nervov u ľudí so sklerózou multiplex.

Výskumníci z Edinburskej univerzity preto skúmajú tisíce drobných sladkovodných rýb známych ako danio pruhované (Danio rerio). Sledujú, ako obnovujú poškodený myelín, teda ochranný obal nervových vlákien, ktorý pri skleróze multiplex napáda vlastný imunitný systém človeka.

Výskum prináša nádej pacientom s ochorením, na ktoré zatiaľ neexistuje definitívny liek. Jeho napredovanie však podľa vedcov komplikuje problém, ktorý s medicínou priamo nesúvisí – brexit. O výskume a prekážkach, ktorým čelia škótske univerzity, informoval portál Politico.

Akvárium plné možných odpovedí

Na prvý pohľad nemá približne päťcentimetrová ryba s ľudským mozgom veľa spoločného. Danio pruhované však s človekom zdieľa viaceré gény a jeho priehľadné telo umožňuje vedcom pozorovať nervové bunky a ich reakcie na rôzne podnety.

Ryby sa rýchlo rozmnožujú a výskumníci môžu upravovať ich gény, aby následne testovali účinnosť liekov pri konkrétnych mutáciách. Pomocou zobrazovacích metód tiež sledujú, ako rýchlo putujú signály medzi mozgom a miechou, ako tento proces ovplyvňuje poškodenie myelínu a čo ho môže opäť zrýchliť.

Tím profesora neurobiológie Davida Lyonsa sa usiluje pochopiť, ako sa myelín stráca a ktoré látky by mohli tomuto procesu zabrániť. Podobné experimenty už priniesli výsledky aj pri skúmaní liečby detskej epilepsie.

„Teraz naozaj dosahujeme vrchol,“ opísal pre Politico Lyons aktuálny stav neurovedeckého výskumu. Vedci sa podľa neho približujú k dôležitým cieľom, rastúce administratívne prekážky však komplikujú posledné kroky smerom k praktickému využitiu objavov.

Brexit sťažil nábor špičkových vedcov

Pred odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie mohli európski výskumníci prichádzať na britské univerzity bez pracovných víz. Po skončení prechodného obdobia brexitu potrebujú povolenie a pri vysokokvalifikovaných pracovných miestach ich musí sponzorovať zamestnávateľ.

„Pred desiatimi rokmi sme mohli mať úžasného vedca, ktorý by v Nemecku odvádzal úžasnú prácu a chcel prísť do Edinburghu pracovať na projekte zameranom na sklerózu multiplex,“ povedal Lyons. „Teraz je to mimoriadne ťažké a mimoriadne nákladné.“

Vedcov nezaťažujú iba vízové poplatky. Problémom sú aj príplatky za zdravotnú starostlivosť a podmienky pre rodinných príslušníkov. Časť odborníkov preto môže uprednostniť pracovisko v inej európskej krajine.

Riaditeľka Universities Scotland Claire McPhersonová upozornila, že Škótsko v priebehu posledného desaťročia prilákalo menej výskumníkov z EÚ. Spojenému kráľovstvu podľa nej hrozí, že sa ocitne mimo centra významných vedeckých projektov.

Edinburgh žiada vlastný imigračný systém

Škótska vláda dlhodobo upozorňuje, že jednotný britský imigračný systém nezohľadňuje potreby tamojšieho výskumu. Podľa nej musí ponúkať konkurencieschopné možnosti, ktoré umožnia škótskym pracoviskám získavať vedcov z EÚ aj ďalších krajín.

Edinburgh preto žiada vlastný imigračný program, ktorý by mu umožnil jednoduchšie získavať nedostatkových pracovníkov a vedcov. „Žiaľ, jeden premiér za druhým, jeden minister vnútra za druhým nepriniesli žiadnu flexibilitu,“ povedal Macpherson pre Politico.

Britská vláda osobitný systém podľa portálu Politico odmieta. Jej hovorca uviedol, že Spojené kráľovstvo chce zostať globálnym centrom prelomovej vedy. Londýn plánuje vyčleniť päť miliárd libier na podporu výskumných talentov a upraviť niektoré vízové pravidlá pre vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Martin McKee, profesor európskeho verejného zdravia na Londýnskej škole hygieny a tropickej medicíny, napriek tomu označil brexit za „katastrofu pre vedu“. Britské univerzity sa síce môžu zapájať do programu Horizont Európa, podľa neho však nemajú rovnaké možnosti viesť iniciatívy a ovplyvňovať ich priority ako pred brexitom.

Ochorenie zasahuje Škótsko mimoriadne silno

Výskum má pre Škótsko osobitný význam. Na celom svete žije so sklerózou multiplex približne 2,9 milióna ľudí, teda asi jeden človek z 3 000. V Škótsku evidujú viac než 17-tisíc pacientov a výskyt ochorenia je tam približne desaťkrát vyšší než celosvetový priemer.

Mimoriadne zasiahnuté sú Orknejské ostrovy. Jedna zo štúdií tam zaznamenala viac ako 400 prípadov na stotisíc obyvateľov, čo patrí medzi najvyššie hodnoty na svete. Vysoký výskyt ochorenia evidujú aj ďalšie krajiny severnej Európy vrátane Dánska a Nemecka, preto je cezhraničná spolupráca vedcov mimoriadne dôležitá.

Skleróza multiplex výrazne zasahuje aj Slovensko. Podľa najnovšej oficiálnej analýzy žilo u nás na konci roka 2022 približne 9 309 pacientov, čo predstavovalo 171,5 prípadu na stotisíc obyvateľov. Takmer 72 percent pacientov tvorili ženy a mediánový vek pri stanovení diagnózy bol 36 rokov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Politico, gov.scot, Inštitút zdravotných analýz