Umelá inteligencia navrhla cestu ku hviezdam. Odštartovať má už o 3 roky, sonda bude putovať 80-tisíc rokov

Ľudstvo sa možno pripravuje na svoj prvý skutočný krok k inej hviezde. Nová nezisková organizácia Fermi Explorer Mission predstavila plán misie, ktorej cieľom je do konca roka 2029 vyslať kozmickú sondu smerom k systému Alfa Centauri, najbližšiemu hviezdnemu systému k našej Slnečnej sústave.

Na rozdiel od viacerých ambicióznych projektov však nechce čakať na úplne novú generáciu pohonov ani na rozpočet v miliardách dolárov. Ako uvádzajú v tlačovej správe, ich tím chce využiť technológie, ktoré sú už overené v kozmických letoch. Celú misiu preto navrhuje s rozpočtom pod 15 miliónov dolárov.

Háčik je však v čase. Ak všetko pôjde podľa predstáv, sonda bude k svojmu cieľu putovať približne 80-tisíc rokov. A práve tu prichádza na scénu umelá inteligencia.

Rok hľadali riešenie, potom pomohla AI

Tím Fermi Explorer sa približne rok snažil nájsť spôsob, ako malú sondu so solárnym napájaním dostať na trajektóriu smerujúcu k Alfa Centauri. Problémom bola najmä kombinácia výkonu, hmotnosti a energie.

Two months ago I spend 4 days on planes to get this shot of Alpha Centauri (the target of @FermiExplorer) in the Milky Way. This was taken in the Atacama Desert, Chile, the best place in the world to see the Milky Way, on the best day of the year to see it. It was taken by… pic.twitter.com/tKX3vYy4TN

— Philip Johnston (@PhilipJohnston) September 5, 2026

Potom sa k problému dostal Alex Wissner-Gross, fyzik a spoluzakladateľ nového AI laboratória Physical Superintelligence (PSI). Jeho tím použil systém s názvom Get Physics Done, ktorý dokáže pomocou AI rozložiť vedecký problém na menšie úlohy a následne rozhodovať, aké simulácie treba vykonať. Výsledok prišiel približne o týždeň neskôr.

AI navrhla trajektóriu, ktorú tím Fermi Explorer predtým nezvažoval. Kombinovala známe orbitálne manévre novým spôsobom a vytvorila jeden inovatívny.

Vypracovanie návrhu trvalo AI tri dni

Princíp spočíva v tom, že sonda najskôr spomalí a poletí veľmi blízko k Slnku. Dokonca k nemu bude bližšie, ako Merkúr. V tomto bode na ňu dopadne približne štvornásobné množstvo slnečného žiarenia v porovnaní so Zemou.

Práve počas týchto preletov má sonda využívať svoj motor. Vďaka tomu môže dostať silnejší impulz bez toho, aby potrebovala veľké solárne panely alebo masívny zdroj energie.

Podľa magazínu MIT Technology Review systém pracoval na návrhu približne tri dni. Výsledok následne kontroloval astrofyzik z tímu PSI, ktorý AI usmerňoval, zadával jej ďalšie úlohy a overoval prípadné chyby.

Samotní tvorcovia však upozorňujú, že AI zatiaľ nedokáže úplne nahradiť ľudský úsudok. Systém môže nájsť zaujímavé riešenie, no nemá spoľahlivý cit pre to, ktoré vedecké problémy stoja za skúmanie alebo ktorým slepým uličkám sa treba vyhnúť.

Sonda nebude pretekať s budúcimi misiami

Alfa Centauri sa nachádza približne 4,4 svetelného roka od Zeme. Vzdialenosť je taká obrovská, že ani jedna z najrýchlejších sond, aké ľudstvo vyslalo do vesmíru, by ju nedokázala prekonať v čase, ktorý si možno predstaviť v rámci ľudského života.

Pre porovnanie, Voyager 1 letí vesmírom od roku 1977 a podľa MIT Technology Review doteraz prekonal menej ako jedno percento vzdialenosti, ktorá nás delí od Alfa Centauri.

Fermi Explorer preto otvorene priznáva, že ich sonda pravdepodobne nebude prvá, ktorá k systému dorazí. Ak ľudstvo v budúcnosti vyvinie rýchlejší pohon, neskôr vypustená sonda môže túto misiu predbehnúť o tisíce rokov.

Napriek tomu chce organizácia misiu uskutočniť čo najskôr. „Chceme byť prví, ktorí vyrazia, a poslední, ktorí dorazia,“ uviedol Philip Johnston, spoluzakladateľ a prezident Fermi Explorer Mission.

Do vesmíru chcú poslať aj odkazy ľudstva

Sonda nemá niesť iba technické zariadenia. Organizácia plánuje minimálne kilogramový náklad, do ktorého sa majú dostať vedecké a umelecké projekty, odkazy a ďalší obsah.

Súčasťou misie má byť aj kópia slávnej Zlatej platne (Golden Record), ktorú NASA v roku 1977 umiestnila na sondy Voyager. Obsahuje zvuky a obrazové informácie reprezentujúce život na Zemi. Fermi Explorer chce pridať aj odkazy od detí z celého sveta.

Misia má okrem technologického rozmeru aj symbolickú súvislosť s jednou zo známych otázok modernej astronómie. Fyzik Enrico Fermi sa v roku 1950 pýtal, prečo sme napriek obrovskému počtu hviezd v galaxii doteraz nezaznamenali jednoznačné známky mimozemských civilizácií. Ak je vesmír plný hviezd a inteligentné civilizácie majú dostatok času, prečo sme o žiadnej z nich nepočuli?

Práve tento problém je známy ako Fermiho paradox. Podľa Johnstona môže samotný pokus dostať sa k inej hviezde zmeniť pohľad na túto otázku. Ak ľudstvo dokáže vyraziť k ďalšiemu hviezdnemu systému, hoci cesta potrvá desaťtisíce rokov, ukáže tým, že medzihviezdne cestovanie nie je úplne mimo jeho možností.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír

Zdroje: Business Wire, MIT Technology Review, National Geographic