Toto je posledná generácia, ktorá dostane štátny dôchodok. Pracovať budeme aj po sedemdesiatke (ANALYTIK)

Slovenský dôchodkový systém je postavený na jednoduchom princípe solidarity. Ľudia, ktorí dnes pracujú, zo svojich odvodov nešetria na vlastný dôchodok. Ich peniaze putujú do Sociálnej poisťovne, ktorá z nich okamžite vypláca penzie súčasným dôchodcom.

Tento model, známy ako priebežný alebo prvý dôchodkový pilier, funguje už desaťročia a stojí na predpoklade, že pracujúcich bude vždy dostatok na financovanie priebežne sa zvyšujúceho počtu seniorov.

Práve tento predpoklad sa však postupne rozpadá. Slovensko starne, rodí sa menej detí a priemerná dĺžka života rastie. Na jedného dôchodcu tak pripadá čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí systém financujú. Už dnes je preto zrejmé, že samotné odvody nestačia na vyplácanie všetkých dôchodkov.

Každý rok dlhy narastú o milióny

Deficit prvého piliera dnes pravidelne dorovnáva štát. Sociálna poisťovňa totiž nedokáže pokryť všetky svoje výdavky len z vybraných odvodov a každoročne dostáva zo štátneho rozpočtu miliardové transfery. Len v schválenom rozpočte na rok 2026 je na tento účel vyčlenených viac ako 2,3 miliardy eur.

Otázka preto už dávno neznie – či sa dôchodkový systém bude musieť meniť, ale kedy a ako výrazne? Rezonuje tiež – ktorá generácia bude posledná, ktorá ešte dostane štátny dôchodok v podobe, na akú sme boli zvyknutí, a čo čaká dnešných tridsiatnikov či dvadsiatnikov? Na to všetko sme sa opýtali finančného analytika Mareka Bohunického.

Toto je posledná generácia dôchodcov, ktorí dostanú dôchodok

Podľa neho sa zlom môže udiať skôr, ako si väčšina Slovákov pripúšťa: „Poslednou generáciou, ktorá uvidí štátny dôchodok v podobe, ako ho poznáme dnes, sú dnešní štyridsiatnici. Súčasný model je pre mladšie ročníky dlhodobo neudržateľný, keďže Sociálna poisťovňa už teraz nedokáže vyplácať dôchodky len z vybratých odvodov a štát jej musí ročne pomáhať miliardovými dotáciami.“

Podľa analytika bude štát nútený reagovať na demografický vývoj. Ľudí v produktívnom veku bude ubúdať, naopak, počet dôchodcov výrazne stúpne. Ak by systém zostal nezmenený, tlak na verejné financie by bol z roka na rok väčší.

zdroj: Pexels.com/ Marek Bohunický

Do dôchodku pôjdeme v sedemdesiatke

Jedno z najpravdepodobnejších riešení je ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku. Oficiálne dlhodobé prognózy už dnes počítajú s tým, že mladšie generácie budú odchádzať do dôchodku podstatne neskôr ako ich rodičia.

V niektorých scenároch sa vek odchodu do dôchodku približuje k hranici 70 rokov. Zároveň sa predpokladá, že štátny dôchodok bude predstavovať čoraz menšiu časť posledného zárobku človeka.

„V budúcnosti pravdepodobne systém prejde radikálnymi zmenami, aby vôbec prežil prudké starnutie populácie. Podľa oficiálnych odhadov štátu sa pre mladšie ročníky vek odchodu do dôchodku posunie blízko k hranici 70 rokov,“ komentuje Bohunický.

Dôchodky čaká veľká zmena. Tento faktor môže rozhodnúť o stovkách eur navyše

Dôchodok nepokryje ani polovicu nášho platu 

Rovnako významnou zmenou má byť pokles takzvanej miery náhrady. Je to ukazovateľ, ktorý vyjadruje, akú časť príjmu z produktívneho života človeku nahradí dôchodok. Ak bude tento podiel postupne klesať, štátna penzia už nebude stačiť na udržanie životnej úrovne, na akú boli ľudia zvyknutí počas pracovného života.

„Predpokladá sa, že sa výrazne zníži takzvaná miera náhrady. V praxi to znamená, že štátny dôchodok už nepokryje takmer polovicu vášho predchádzajúceho platu ako dnes, ale klesne len na úroveň základného sociálneho minima na prežitie,“ komentuje.

Podľa Mareka Bohunického sa preto mení aj samotná filozofia dôchodkového zabezpečenia. Kým dnešné generácie sa ešte vo veľkej miere spoliehajú na štát, budúce generácie budú musieť prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za vlastné financie. Druhý pilier, dlhodobé investovanie či budovanie vlastného majetku už nebudú len odporúčaním, ale nevyhnutnosťou.

„Zodpovednosť za skutočne dôstojný život sa tak definitívne presunie na samotných ľudí a ich súkromné úspory v druhom pilieri či vlastných investíciách,“ uzatvára analytik.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika