Emma Zapletalová otvorene o najťažšom období kariéry: „Ak by som to robila kvôli peniazom, tak to nerobím“ (ROZHOVOR)
- Hviezda slovenskej atletiky prehovorila o boji s ťažkými zraneniami
- Finančná kríza ju takmer dohnala k práci v kaviarni
- Teraz mieri na vrchol
Slovenská atletická hviezda Emma Zapletalová opäť dokazuje, že patrí k svetovej špičke. V rozhovore v novej relácii Na vrchole sa rozhovorila o nadchádzajúcom domácom mítingu Tipos P-T-S, ktorý sa uskutoční v Banskej Bystrici už dnes. Prezradila niečo aj o svojom zahraničnom trénerovi, ale aj o temnejších stránkach športu.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom oknePrehovorila tiež o boji so zraneniami a finančných neistotách, ktoré ju takmer priviedli k práci čašníčky. Celý exkluzívny rozhovor si môžeš pozrieť nižšie.
Domáce publikum na P-T-S: Energia, ktorú inde necíti
Míting Tipos P-T-S na štadióne VŠC Dukla v Banskej Bystrici má v srdci slovenskej prekážkarky celkom špeciálne miesto. Hoci pravidelne obieha svetové štadióny a preteky prestížnej Diamantovej ligy, domáca kulisa je pre ňu nenahraditeľná.
„Tento míting je pre mňa vždy výnimočný, pretože je to doma. Keď som doma, prídu ma pozrieť rodičia, rodina, domáci priaznivci atletiky a fanúšikovia,“ hovorí Emma s úsmevom.
Zatiaľ čo v zahraničí beží pred plným publikom, ktoré podporuje najmä svojich vlastných pretekárov, doma vníma každý pokrik. „Keď je to doma, ako teraz na P-T-S, tak vo finiši cítim tú energiu a atmosféru. Neviem prečo, ale je to tak, že tam to viem cítiť a ešte viac ma to motivuje bežať do cieľa.“
Keď plat klesal a priateľ zachraňoval situáciu
Top výsledky na svetových drahách však neprišli bez obrovských obetí. Cesta na vrchol bola vydláždená zraneniami, ktoré by iných pretekárov odradili na celý život. Zapletalová prekonala štyri únavové zlomeniny za tri roky.
V chvíľach, keď nemohla pretekať, sa musela vyrovnať nielen s fyzickou a psychickou bolesťou, ale aj s finančnou realitou, ktorú atletika na Slovensku prináša. Bez výsledkov klesal aj jej finančný príjem zo športu.
„Počas toho, ako som bola zranená, tak už vtedy som rozmýšľala nad tým, že asi si budem musieť nájsť nejakú brigádu alebo prácu, aby som si pomohla finančne. Keďže som nemala výsledky, bola som rada, že ma na Dukle nechali, ale ten plat išiel dole a počítala som, že mi to asi nebude vychádzať,“ spomína úprimne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vtedy chcela nastúpiť do práce v kaviarni ako čašníčka. Záchranné koleso jej však podal partner. „Priateľ ma vtedy podržal a povedal mi: Ja ti pomôžem finančne a ty hlavne rob atletiku, nechoď nikde. Ak by som to robila kvôli peniazom, tak to nerobím. Keď si porovnám iné športy ako futbal alebo tenis, tak atletika zaostáva, ale ja to až tak neriešim, lebo ma to baví.“
Svoju odhodlanosť dokázala aj tým, že bola ochotná do návratu investovať aj vlastné nasporené financie. „Povedala som si, že som schopná obetovať aj svoje našetrené peniaze, že proste ja už dám do toho všetko, čo sa dá, len aby som si mohla povedať, že som skúsila všetko.“
Spolupráca na diaľku a prísny denný režim
Málokto si vie predstaviť, čo všetko predchádza niekoľkým sekundám, ktoré fanúšikovia vidia na obrazovkách. Bežný deň vrcholového športovca je o striktnej disciplíne. Ráno fyzioterapeut, dvojhodinový tréning, obed, regenerácia, opäť fyzioterapia a večerná posilňovňa. Na voľnočasové aktivity ako turistiku či bicykel nezostáva čas – všetko si necháva až na obdobie po sezóne.
Akékoľvek špekulovanie o tréningovom pláne u nej neexistuje. Emma trénuje pod vedením zahraničného trénera a veľa času strávi trénovaním sama na Slovensku, zatiaľ čo tréningové úseky konzultujú cez video správy.
„Ja si ani neviem predstaviť, že keď mi tréner pošle plán, že by som zrazu neotrénovala a išla von na kávu. Keď vidím, že tam ten tréning mám, tak ho za každú cenu chcem odtrénovať. Nikdy mi nenapadlo, že by som preskočila tréning. Je tam veľká dôvera… Ak nejaký atlét dostane plán a neodtrénuje ho, potom nie je profesionál a klame samého seba,“ prízvukuje šampiónka.
Perfekcionizmus na dráhe: Keď sa každý krok ráta
Pri behu na 400 metrov cez prekážky nerozhoduje len fyzická kondícia, ale aj prísne prepočítaná taktika krokov medzi prekážkami. Pred každým štartom si s trénerom presne prejdú plán – koľko prekážok pôjde na 15 krokov a kedy pôjde na 16. Ak sú chladnejšie podmienky, taktiku menia.
Sama o sebe hovorí, že je perfekcionistka tak na 70 percent, pretože neustále hľadá, čo by sa dalo spraviť ešte lepšie. „Vždy som taká, že: No dobre, toto mohlo byť lepšie. Aj keď niekto povie, že vau, to si bežala super, tak ja tam vždy viem nájsť chyby. Aj tréner mi niekedy povie, že výborný beh, a ja: No dobre, ale fúkal mi vietor… Stále hľadám niečo, s čím sa nechcem uspokojiť, lebo viem, že to môže byť lepšie,“ priznáva.
Napriek úspechom na Diamantovej lige v Ríme či Dohe zostáva nohami na zemi a popularitu nenecháva, aby jej stúpla do hlavy. Jej najväčší športový sen zostáva jasný a nemenný. A ním je olympijská medaila.
Mladým atlétom, ktorí sa možno boria s prekážkami, posiela jasný odkaz: „Najdôležitejšie je, že to človeka musí baviť a musí mať z toho radosť. Keď človek nasleduje svoje sny a dáva do toho všetko, tak sa mu to vráti. Len musí byť trpezlivý, odolný a silný. Ja som mala štyri únavové zlomeniny za tri roky a nikdy som sa nenechala zastaviť. Vždy som si povedala, že idem ďalej, lebo chcem sama sebe dokázať, že na to mám.“
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Rozhovory
Zdroj: Startitup